Pakt o personálnom neútočení v koalícii. Šéfovia inštitúcií presluhujú, ústavní sudcovia chýbajú

Vládna koalícia sa nedokáže dohodnúť na obsadení kľúčových štátnych funkcií. K nevyriešeným personálnym otázkam sa pridáva ďalší spor. Andrej Danko hovorí o zrušení ministerstva investícií, ktoré vedie Samuel Migaľ.  

Vládna koalícia Smer, Hlas a SNS má viacero personálnych otázok, pri ktorých sa jej doteraz nepodarilo nájsť riešenie. Popri obsadzovaní štátnych funkcií sa opäť otvorila aj otázka existencie ministerstva. Novým konfliktom je návrh predsedu SNS Andreja Danka na zrušenie ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré vedie Samuel Migaľ.

Zároveň pretrváva provizórium vo vedení Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), nevyriešená je voľba guvernéra Národnej banky Slovenska(NBS) a Ústavný súd už tri roky nefunguje v plnom zložení.

Na persóny polročná pauza

Koalícia má čerstvú dohodu, že polroka sa nebudú riešiť personálne otázky, povedal v nedeľu predseda SNS Andrej Danko: „Ak budú témou, tak pred letnými prázdninami, keď musíme ukázať životaschopnosť koalície,“ povedal v nedeľu v diskusnej relácii V politike TA3.

Práve výmeny na postoch koaličných strán sú najväčšími problémami vo vzájomných vzťahoch. Zatiaľ nie je doriešená ani tá najnovšia, nominovanie Filipa Kuffu z SNS za ministra životného prostredia. Prezident je váhavejší ako doposiaľ nebol pri žiadnom doterajšom menovaní ministrov. Dokonca ani pri nominácii bývalého člena Hlasu, Samuela Migaľa, ktorý zo strany odišiel. Netradične si neodpustil poznámku: „A preto aj napriek tomu, čo si osobne o tomto celom myslím, vám želám, aby ste túto úlohu v prospech ľudí naozaj zvládli.“

Politická kríza v marci tohto roka vyústila do dvoch politických nominácií ministrov. Okrem Samuela Migaľa za ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie 19. marca, vymenoval prezident aj Rudolfa Huliaka za ministra cestovného ruchu športu, o niečo predtým, 5. marca.

Nedržíme mu miesto

Danko tiež tvrdí, že voľné miesto na Ústavnom súde (ÚS) nedržia pre Roberta Fica. „Bez dvoch sudcov vie ústavný súd fungovať,“ dodal. ÚS už takmer tri roky funguje v neúplnom zložení a politická dohoda na voľbe nového sudcu stále nie je. K personálnemu problému sa pridáva vysoká záťaž so sťažnosťami na prieťahy v súdnych konaniach, aj neisté financovanie, na ktoré upozornil NKÚ.

Predseda ÚS Ivan Fiačan sa už niekoľkokrát usiloval vystúpiť v parlamente, aby vyzval poslancov na novú voľbu. Podľa ÚS je situáciu potrebné “bezodkladne riešiť vyhlásením novej voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu”. Túto kompetenciu NR SR však nevyužila napriek tomu, že vyhlásenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu je jej ústavnou povinnosťou.

Situácia sa zhoršila počas leta, keď sa sudkyni Jane Baricovej skončilo12-ročné funkčné obdobie 10. júla 2026. Vymenovaná bola 10. júla 2014. Podľa Ústavy SR ústavný sudca ostáva vo funkcii aj po uplynutí 12 rokov, až kým nový sudca nezloží sľub. Preto sudkyňa Baricová po 10. júli neodišla a Ústavný súd ju stále uvádza medzi svojimi sudcami.

“Ťažké” peklo

Predseda SNS nevidí problém v tom, že koalícia má tesnú väčšinu. „Vždy je to natesno, niektorý zákon prejde, niektorý nie, svet sa nezrúti, taký je život. Tri roky bolo ťažké peklo a ustáli sme to. Dá sa určiť termín, keď poslanci sú kompletní. Ľudia sa budú môcť o chvíľu rozhodnúť v ďalších voľbách, rok zbehne ako voda.“

Branislav Gröhling v rovnakej relácii vyzval koalíciu, aby dala od personálnych volieb už ruky preč. Podľa Danka má na takéto výzvy právo v prípade generálneho prokurátora, ktorému zatiaľ neuplynul mandát, ale nie v prípade šéfov NBÚ či NBS.

Hlas ochraňuje guvernéra

Petrovi Kažimírovi ako guvernérovi NBS sa riadne funkčné obdobie skončilo 1. júna 2025. V lete minulého roka mu vypršal šesťročný mandát, ale táto pozícia sa doteraz neriešila. Napriek tomu, že ide o zásadný post, nielen pre Slovensko, ale aj pre Európu. Guvernér NBS je totiž zároveň členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Menuje ho prezident republiky na návrh vlády schválený NR SR.

V prvom kroku má teda vláda predložiť parlamentu kandidáta na odsúhlasenie. A to je problém. Zatiaľ čo Hlas presadzuje zotrvanie Petra Kažimíra na čele centrálnej banky a aj podľa koaličnej dohody má byť zvolený pre ďalšie obdobie. Smer má však výhrady voči jeho opätovnému vymenovaniu.

Presluhovanie bez limitu

SNS chce podporiť kandidáta, na ktorom sa koaliční partneri dohodnú. Ako jedna z možných alternatív sa spomínal súčasný minister financií Ladislav Kamenický, jeho nominácia však nebola predmetom spoločnej koaličnej dohody. Až keď bude kandidát vládou odsúhlasený, v ďalšom kroku má o ňom konať a rozhodnúť prezident.

Aká je možnosť riešiť právne túto patovú situáciu, odpovedal predčasom profesor Marián Giba, vedúci katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave. „Orgánom, ktorým prislúcha povinnosť ustanoviť nového guvernéra NBS, právne v tejto chvíli nič nebráni splniť si túto úlohu. Ak ju neplnia preto, že sa nevedia či nechcú zhodnúť na osobe kandidáta, nie je to problém právny, ale politický. Tým pádom ani riešenie situácie nemôže spočívať v právnej rovine.”

Podľa profesora Gibu čas „presluhovania“ guvernéra je v zákone ohraničený len vymenovaním nového guvernéra, iné limity nie sú. Znamená to, že Peter Kažimír môže byť guvernérom ešte veľmi dlho, hypoteticky aj roky.

Aj šéf NBÚ

Podobne je to s riaditeľom Roman Konečný, ktorý nastúpil na čelo Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) 1. júna 2019 na sedemročné funkčné obdobie, ktoré mu uplynulo 31. mája 2026. Koalícia v máji priznala, že nemá pripraveného nástupcu. Podľa vyjadrenia poslanca Hlasu Michala Barteka právna úprava umožňuje Konečnému vykonávať funkciu do nástupu nového riaditeľa, podobne ako pri guvernérovi NBS. Nie je automaticky bez právneho oprávnenia, ale pôsobí po skončení svojho riadneho funkčného obdobia.

Krehké vzťahy aj väčšina

Koalícia sa nachádza v situácii, keď má “krehkú” väčšinu a tak pri viacerých personálnych nomináciách nedokáže dosiahnuť dohodu. Ak sa koaliční partneri dohodli, že personálne otázky nateraz nebudú riešiť, znamená to aj pragmatické rozhodnutie odložiť spory, ktoré môžu znovu nastať v koalícii.

Prezident Pellegrini už pri vymenovaní Samuela Migaľa v marci upozornil na riziko, že vysoké štátne funkcie sa budú obsadzovať ako výsledok dohôd zabezpečujúcich parlamentnú podporu. A presne tak, terajší spor o budúcnosť MIRRI opäť otvára otázku vzťahu medzi personálnymi funkciami a stabilitou koaličnej väčšiny.

Témy:
Smer
Hlas
SNS
Andrej Danko
Samuel Migaľ
Ústavný súd SR
NBÚ
NBS
guvernér NBS

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.