Účet za vernosť Kremľu: Ako Putinov zabudnutý región na hranici s Ukrajinou spadne na úplné dno

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil vedúci ekonomickej redakcie Martin Odkladal.  

Hospodársky debakel Putinovho satelitu: Proruská separatistická enkláva Podnestersko, ktorá sa desaťročia spoliehala výhradne na finančnú, energetickú a vojenskú podporu z Moskvy a priazeň Vladimira Putina, v súčasnosti čelí absolútnemu ekonomickému armagedonu. Hospodárstvo tohto izolovaného územia medzi Moldavskom a Ukrajinou prežíva najťažšiu krízu od skončenia ozbrojeného konfliktu v roku 1992. Hrubý domáci produkt Podnesterska klesol v období rokov 2023 až 2025 o šokujúcich 20 percent a plánované štátne výdavky prevyšujú reálne príjmy o priepastných 40 percent. Regionálna pokladnica je do takej miery prázdna, že tento samozvaný parastát fakticky vyhlásil rozpočtový bankrot.

Dramatickú ekonomickú a bezpečnostnú situáciu v regióne podrobne rozobrali poľskí analytici Marek Kozubel a Marek Meissner v podcaste Kremlinka show.

Hĺbku tohto finančného dna najlepšie ilustruje zlyhanie základných funkcií zdravotníctva. V roku 2025 nevynaložili podnesterské úrady zo svojho rozpočtu ani jediný rubeľ na liečbu pacientov nakazených vírusom HIV, hoci v pôvodných rozpočtových plánoch sa na tento účel počítalo so sumou 860-tisíc eur. V regióne pritom s týmto vírusom žije približne 1 percento obyvateľstva, čo je takmer desaťnásobne vyšší podiel než napríklad v Poľsku. Katastrofe a kolapsu starostlivosti zabránili výhradne medzinárodné organizácie, ktoré prostredníctvom moldavských orgánov poukázali vyše 611-tisíc eur na nákup životne dôležitých liekov pre miestnych chorých.

Podnesterský režim je okrem hospodárskeho úpadku charakteristický aj hlbokou ideologickou schizofreniou. Ako upozornil poľský analytik Marek Kozubel: „V lokálnej štátnej televízii zažívate úplnú rozpoltenosť mysle. Najprv odvysielajú oslavný materiál k 102. výročiu vzniku autonómnej sovietskej republiky, kde ospevujú priateľstvo národov, a hneď nato zaradia dojemný príbeh o kolchozníkovi Fiodorovi Lėbasovi, ktorého v roku 1938 Stalinove orgány bezdôvodne popravili a hodili do masového bezmenného grobu v Benderách.“

V reálnom fungovaní však Podnestersko nepripomína ani tak sovietsky skanzen, ako skôr súkromný podnik dvoch mužov. Všetky kľúčové zložky miestneho hospodárstva ovláda jediný obrovský koncern Sheriff, ktorý v roku 1993 založila dvojica bývalých príslušníkov štátnych služieb Viktor Gušan a Ilia Kazmaly. Šerif tu spravuje dominantnú sieť supermarketov, čerpacie stanice, telekomunikačných operátorov, stávkové kancelárie aj hlavné médiá. Súčasťou ich impéria je dokonca aj futbalový klub Sheriff Tiraspol, ktorý v septembri 2021 šokoval športový svet, keď v zápase Ligy majstrov zdolal slávny Real Madrid 2:1.

Ďalšou absurdnou raritou tohto územia je jeho finančný systém. Podnestersko si síce razí vlastný podnesterský rubeľ, no drobné mince sa nevyrábajú z kovu, ale z farebného plastu a pripomínajú skôr žetóny do metra.

Analytik Meissner túto raritu komentoval nasledovne:„Takéto niečo nemajú ani v Afrike – tam majú normálne bankovky aj kovové mince. Tu však používajú farebné plastové žetóny z umelej hmoty.“

Mince majú rôzne tvary a farby podľa nominálnej hodnoty a sú na nich vyobrazené postavy z obdobia Ruského impéria: vojenský veliteľ Aleksandr Suvorov (1 rubeľ), básnik Michail Lermontov (3 ruble), knieža Grigorij Potiomkin (5 rubľov) či cárovná Katarína Veľká (10 rubľov).

„Táto mena je úplne bezcenná, nevymeníte ju ani v Moldavsku a neuznáva ju ani Ruská centrálna banka. Na pošte v Tyraspole však tieto plastové žetóny predávajú turistom ako spomienkovú atrakciu – samozrejme, výhradne za eurá,“ dodal Kozubel k fungovaniu tejto meny.