Trump chce, aby sa Ukrajina vzdala, tvrdí expert. Rozpráva veci mimo reality

Je americký prezident Donald Trump najhoršie informovaným človekom na svete? Alebo sa už úplne postavil na stranu Ruska? Jeho vyjadrenia naznačujú, že asi platí oboje.  

„Rusko sa, úprimne povedané, v otázke Ukrajiny správalo dobre. Nerobí toho veľa,“ povedal Trump v pondelok novinárom. Pokračoval tak v agresívnych útokoch na Ukrajinu, ktorá už od roku 2014 čelí ruskej vojne, ktorá 24. februára 2022 prerástla do celoplošnej invázie. Do Kyjeva vládca Oválnej pracovne odkázal, že od neho nič nezískal, hoci mu USA dali veľa.

Diktátor Vladimir Putin má na svedomí státisíce mŕtvych a vydal na neho zatykač Medzinárodný trestný súd (ICC), na ktorý Trumpova vláda uvalila sankcie. Hoci tento krok priamo nesúvisí s Ruskom, šéfa Kremľa určite potešil.

Temná situácia

„Keď Trump hovorí, že Ukrajina nechce ukončiť vojnu, v skutočnosti tým myslí, že nechce pristúpiť na dohodu, ktorú on sám vyrokoval s Putinom a ktorá by znamenala, že Ukrajinci by odovzdali ďalšiu časť svojho územia a svojich ľudí. Hovoriť pravdu je dôležité,“ reagoval na Trumpove vyhlásenia Phillips O’Brien, historik a profesor strategických štúdií na University of St Andrews v Škótsku.

Jeho hodnotenie potvrdil aj denník New York Times. Podľa jeho zdrojov Biely dom opäť tlačí na Kyjev s tým, že pokračovanie bojov na východe krajiny nestojí za ďalšie obete a možná mierová dohoda by mohla Ukrajine priniesť ekonomické výhody. Washington vraj ponúka aj bezpečnostné záruky pred ďalšou ruskou agresiou, ale nikto si nie je istý, či by ich Trump naozaj dodržal.

Napriek napätiu vo vzťahoch medzi Washingtonom a Kyjevom a tvrdeniam, že Ukrajinu by mal zastupovať niekto iný, včera Zelenskyj odcestoval do Osla na rokovania o európskej bezpečnosti a ruskej agresii voči Ukrajine. Ako oznámil nórsky premiér Jonas Gahr Støre, na stretnutí sa zúčastnia aj americký vyslanec Steve Witkoff a fínsky prezident Alexander Stubb.

Prezident Spojených štátov za menej ako dva týždne uzavrel s Ruskom dohodu o nafte, pozastavil sankcie proti Moskve a ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému odkázal, že by mal skončiť. Hoci to Washington popiera, USA podľa všetkého prestali dodávať Kyjevu potrebné spravodajské informácie a obmedzili fungovanie Starlinkov/Starshieldov, ktoré Ukrajinci potrebujú na obranu aj útok.

„V tejto chvíli vyzerá situácia, pokiaľ ide o politiku tejto vlády voči Rusku a Ukrajine, temnejšie než kedykoľvek predtým,“ uviedol pre agentúru AP John Herbst, bývalý veľvyslanec na Ukrajine za vlády prezidenta Georgea W. Busha, ktorý v súčasnosti pôsobí ako expert v organizácii Atlantic Council.

AP pripomenula, že Trump už niekoľko dní častuje Zelenského urážkami a prikláňa sa k politike, ktorá hrá do karát Putinovi. Podľa Herbsta sa to však zase môže zmeniť. „Trump je nevyspytateľný človek. Môže sa zajtra ráno zobudiť, povedať si, že v tejto veci už urobil dosť, a začne sa opäť prikláňať na opačnú stranu,“ dúfa Herbst.

Obchodné záujmy

Šéf Bieleho domu za svoje kroky čelí aj kritike vlastných republikánov. O’Brien si však myslí, že viera v Trumpov obrat je len zbožné prianie. „Prezident USA bol v každom okamihu plne odhodlaný zabezpečiť pre Putina tú najlepšiu možnú dohodu,“ zdôraznil expert v komentári na platforme Substack.

Okrem očividného obdivu Trumpa k Putinovi asi hrajú v rozhodnutiach šéfa Bieleho domu aj obchodné záujmy.

„Dohoda týkajúca sa nafty je súčasťou širších plánov, ktoré vyšli najavo. Začiatkom tohto mesiaca sa osobitný vyslanec USA Jared Kushner, ktorý zastupuje Biely dom v prebiehajúcich rokovaniach s Ruskom, údajne stretol s predstaviteľom Kremľa Kirillom Dmitrijevom, aby prediskutovali možný vstup amerického investora do plynovodu Nord Stream. Dmitrijev, ktorý má na starosti správu ruského štátneho investičného fondu, oslovil členov nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), aby prebrali možnosti obnovenia rusko-nemeckých vzťahov v oblasti plynu – tie boli pozastavené po tom, čo Moskva v roku 2022 spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Podľa ďalších správ vyslanci Trumpovej vlády rokovali o predaji zahraničných aktív spoločnosti Lukoil v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. V oboch prípadoch by bolo potrebné zmiernenie amerických sankcií,“ objasnili vo svojej analýze pre Centrum pre americký progres Damian Murphy a Robert Benson.

Z pohľadu Kremľa to všetko zapadá do snahy korupciou, dezinformáciami a hybridnými útokmi rozkladať jednotu Západu. Podľa analytikov chce takto Putin oslabiť podporu pre Ukrajinu. Jej odpor chce zároveň zlomiť masívnym bombardovaním miest v zime.

EÚ a mier

Európska únia už rieši, ako by mohla nájsť ďalších 70 miliárd eur, ktoré by pokryli finančné potreby vlády v Kyjeve. Slovenský premiér Robert Fico minulý týždeň na summite EÚ v Bruseli vyhlásil, že Bratislava sa, rovnako ako Budapešť, na pôžičke nebude podieľať. Predseda vlády sa tiež sťažoval, že v Únii sa nehovorí o mieri. Závery summitu sa mu však venovali.

„Európska únia podporuje komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine založený na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva, ktorý sa bude opierať o silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Len riešenie, ktoré rešpektuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, môže priniesť spravodlivý a trvalý mier. Hranice sa nesmú meniť silou, agresor nesmie získať výhody a musí sa zaručiť dlhodobá bezpečnosť a obranyschopnosť Ukrajiny. O ceste k mieru na Ukrajine nemožno rozhodnúť bez Ukrajiny. Európska únia bude rozhodovať o záležitostiach, ktoré patria do jej právomoci alebo ktoré majú vplyv na jej bezpečnosť,“ zhodli sa lídri.

„Je to extrémne zložitá debata,“ reagoval pre Pravdu expert na európsku politiku a históriu Alexander Clarkson z univerzity King’s College v Londýne. „Mier, ktorý by vyzeral ako kapitulácia Ukrajiny, stále podporuje pomerne málo ľudí mimo krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko či politikov ako Fico. Teraz ide aj o to, do akej miery dokážeme obmedziť ruskú agresiu voči iným častiam Európy. Otázkou je, či môžeme mať mierovú dohodu, ktorá zachová čo najviac z Ukrajiny a neodmení Rusko,“ vysvetlil Clarkson.

Témy:
Donald Trump
Rusko
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Putinova vojna

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.