Urážky Erdogana aj falošné trestné stíhanie. Ako si Turci “kupujú” azyl v Nemecku

Ak ide o azyl, pomôže každý trik. Prišli na to aj Turci, ktorí sa snažia dostať do Nemecka. Aby si tam zvýšili šance na získanie legálneho pobytu, podvádzajú. Vybavia si potvrdenie, že ich doma prenasledujú. Stačí dodržať overený postup a podplatiť tureckého prokurátora. Celý “balík” aj s prepašovaním do Nemecka môžu mať už za 6 000 eur.  

Postup, ktorý vymysleli tureckí podvodníci, je vcelku jednoduchý a podrobne ho opísal nemecký týždenník Zeit. Pre nemecké úrady je Turecko bezpečnou krajinou pôvodu, o čom svedčí aj to, že má formálny štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii.

O azyl však často žiadajú tureckí Kurdi, ktorých práva Ankara dlhé roky potláča. Ani turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nemá povesť demokrata – obmedzuje opozíciu, slobodu tlače i prejavu, viacerí jeho odporcovia skončili za mrežami.

Práve to využívajú žiadatelia o azyl. Prvým krokom je, aby urazili hlavu štátu, čo sa v ich vlasti považuje za trestný čin.

Vinník za to môže dostať podmienečný trest, ale aj štyri roky väzenia, najmä ak to urobil verejne alebo prostredníctvom médií. Stačí teda, aby niekto na sociálne siete napísal kritický príspevok o Erdoganovi a o zvyšok sa už postarajú podvodníci.

Skorumpovaný prokurátor predstiera, že proti “ohováračovi” začal trestné stíhanie, a zapíše ho do “národnej súdnej siete”, databázy známej pod skratkou UYAP (Ulusal Yargı Ağı Projesi).

V nej úrady zhromažďujú všetky záznamy o trestných konaniach, obžalobách a rozsudkoch. Osoba, ktorej meno sa tam objaví, potom pôsobí, ako by ju v krajine naozaj prenasledovali. Keď potom v Nemecku požiada o azyl alebo inú formu ochrany, argumentuje práve týmto zápisom.

Nafingujú aj trestné stíhanie

Ako upozornil magazín Zeit, zamestnanci Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF), ktorí vypočúvajú žiadateľov o azyl a posudzujú ich výpovede, už záznamy z databázy UYAP veľmi dobre poznajú.

Turci im ich často ukazujú v mobilných telefónoch. Ako napríklad 33-ročný Kurd, ktorého reportéri časopisu Zeit nazvali Ayhan Erkci. Ten pred útekom z domova na Facebooku napísal, že Erdogan je “nebezpečnejší ako nový koronavírus”.

A v podkladoch UYAP sa spomínajú i jeho fotografie s členmi Strany kurdských pracujúcich (PKK), militantnou organizáciou, ktorú viaceré štáty obviňujú z terorizmu.

Na migračných úradníkov v Nemecku to však nespravilo dojem. Erkciho historke o prenasledovaní neuverili a jeho žiadosť o azyl zamietli.

Sú presvedčení, že naň nemá právo, pretože ho v domovskej krajine nikto neutláčal. Zostal v utečeneckom tábore, kde čaká na konečné rozhodnutie úradov. Z prístupu Nemcov je vraj “sklamaný a psychicky na dne”, ako prezradil reportérom.

“Padol som do pasce. Mal som depresie a panické ataky,” posťažoval sa Erkci na súdnom pojednávaní v júli. Tvrdil, že do Turecka by sa vrátil, keby mu súd zaručil, že sa mu tam nič nestane.

“To však nikto nemôže,” pripomenul. Reportérov zarazilo, keď si všimli, že má nový iPhone za 1 300 eur. Mladý Turek sa zháčil, no rýchlo sa vyhovoril. Novinárov vraj pomýlil obal mobilu, v skutočnosti nie je nový.

Foto:
Martin Meissner
SITA
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan má veľa prívržencov i v Nemecku.

Podľa zistení týždenníka Zeit pôsobia v Turecku organizované skupiny, ktoré sa za peniaze postarajú o všetko. Do systému sú zapojení nielen prevádzači, ale aj podplatení tureckí prokurátori.

Všetky “služby” ponúkajú v jednom balíku, ktorý si možno objednať i na platformách ako TikTok a Telegram. Zahŕňa to sfalšované záznamy o trestnej činnosti aj cestu s prevádzačmi až do Nemecka. Ceny sa začínajú na sume 6 000 eur.

Už v septembri 2024 o tom informoval nezávislý turecký portál Serbestiyet. Písal o ľuďoch, u ktorých sa dali “kúpiť” upravené vyšetrovacie spisy, obžaloby, záznamy o príkazoch na domovú prehliadku, lekárske správy či dokonca členské preukazy Ľudovej demokratickej strany (HDP), ľavicového subjektu obhajujúceho menšiny a ľudské práva.

Jeden z dodávateľov falošných dokumentov vraj klientov lákal sloganom: “Ak nemáte pádny dôvod, pripravíme pre vás vhodnú historku a dôkazy”.

Nemecké úrady však varovanie pred týmito praktikami dostali až o rok neskôr, v auguste 2025. Paradoxom je, že na ne upozornil súdny znalec tureckého pôvodu.

“Aj ja sám som bol kedysi azylantom z Turecka. Je to už 50 rokov,” uviedol pre Zeit 76-ročný Kamil Taylan z Frankfurtu nad Mohanom. Jeho znalecký posudok, ktorý otvoril oči mnohým úradníkom, dnes koluje z jednej spolkovej krajiny do druhej.

Turek odhaľuje Turkov

Prečo vypracoval materiál, ktorý viedol k zamietnutiam tureckých žiadostí o azyl, keď je sám Turek?

“Ešte si pamätám, aké ťažké to v Nemecku spočiatku bolo. To chvenie od nervozity, či človek dostane šancu,” zaspomínal si.

Jeho posudok má vraj pomôcť odlíšiť poctivých žiadateľov o azyl od podvodníkov, lebo jedného dňa by sa mohlo stať, že by ich už úrady nevedeli rozoznať a šancu by nedostali ani tí čestní, čo z Turecka museli naozaj odísť.

Na skupiny, ktoré sa venujú práve týmto podvodom, natrafil Taylan na Facebooku aj TikToku, teraz prehľadáva Instagram. Ako naznačil, stačí zadať správne kľúčové slová a na sociálnych sieťach možno objaviť desiatky podobných inzerátov.

Správca jednej z týchto stránok na Facebooku napríklad vyhlasuje, že žije v nemeckom meste Heilbronn. O tom, aký výnosný “obchod” prevádzkuje, svedčí profilová fotografia, kde má vejár vytvorený z bankoviek.

Medzi dôležitými informáciami, ktoré Taylan v posudku zhrnul, je napríklad i to, že ohováranie Erdogana na sociálnych sieťach neobstojí ako dôvod pre trestné stíhanie.

K odsúdeniu to totiž viedlo iba v ôsmich percentách prípadov a aj vtedy sa to väčšinou vyriešilo pokutou. Rozhodne teda nejde o dôvod, pre ktorý by sa mal turecký občan cítiť ohrozený a žiadať o azyl v Nemecku.

Taylan si tiež všimol nápadnú podobnosť väčšiny vymyslených historiek. Okrem ohovárania hlavy štátu sa tam často spomína členstvo alebo kontakty s politickými stranami PKK či HDP, prenasledovanie, zatknutie alebo príbeh o tom, ako domnelým utečencom prevádzači roztrhali pas.

Nemecko, EÚ a Európsky súd pre ľudské práva síce opakovane kritizujú, ako sa v Turecku vyhrotila politická situácia, no na udeľovaní azylu či iných štatútov sa to neprejavilo.

Práve naopak. Zatiaľ čo v roku 2020 dostalo nejakú formu ochrany v Nemecku 43 percent žiadateľov z Turecka, v súčasnosti je to už iba 12 percent.

A v prípadoch, keď rozhoduje súd, uspeje asi len 15 percent Turkov. Napriek tomu tvoria v Nemecku tretiu najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl. Len od roku 2021 podali dokopy až 140-tisíc žiadostí.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
Turecko
Turci
Kurdi
migranti
nelegálni migranti
azyl
azylová politika
žiadateľ o azyl
korupcia
prevádzačstvo

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.