Šváby v školách, drahé bývanie a horiace ulice. Prečo sa mladí Európania búria?

Masové protesty mladých sa z Francúzska rozšírili aj do ďalších európskych krajín. Nespokojnosť so školstvom, drahým bývaním a životnými podmienkami prerástla do násilných nepokojov. Politicky ich využíva aj krajná pravica či Rusko, ktoré hovorí o úpadku Európy.  

Gen Z opäť ovládla ulice. Tak ako minulý rok masové protesty generácie Z v Nepále či na Madagaskare otriasli vládami, tento rok sa protesty mladých presunuli aj do Európy.

Hlavné protesty sa začali ešte v septembri vo Francúzsku, keď tisíce stredoškolákov začali protestovať proti zlým podmienkam na školách. Upozorňovali napríklad na zastaralé budovy plné švábov či nedostatok učiteľov, ktorý sa ukázal ako jeden z najväčších problémov.

Protesty však postupne prerástli do masových nepokojov a stretov s políciou. Od zlých podmienok na stredných školách sa nespokojnosť rozšírila aj na vládu, vysoké ceny a nedostupné bývanie.

Francúzske ulice horia, polícia používa vodné delá a v niektorých mestách úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov dokonca zachvátil požiar historickú radnicu v meste Limoges, ktorej sa zrútila časť strechy.

K protestujúcim sa pridal aj líder radikálne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise) Jean-Luc Mélenchon, ktorý v minulosti opakovane vyhlásil, že chce Francúzsko vyviesť z NATO. Mélenchon patrí aj medzi výrazné postavy francúzskej politiky pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia budúci rok a už teraz prispievajú k obrovskej polarizácii krajiny.

Pri Francúzsku sa však príbeh nekončí. Protesty sa rozšírili aj do Albánska, Talianska či Portugalska, kde mladí ľudia žiadajú dostupné bývanie, vyššie mzdy a lepšie životné podmienky. V talianskom Miláne tiež došlo k násilným stretom s políciou, rabovaniu obchodov a podpaľovaniu majetku.

V Španielsku už niekoľko týždňov prebiehajú protesty proti nedostupnému bývaniu. Premiérovi Pedrovi Sánchezovi sa pritom nepodarilo presadiť v parlamente dve dôležité opatrenia, ktoré mali riešiť bytovú krízu. Napokon Sánchez vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra, teda o niekoľko mesiacov skôr, než sa pôvodne plánovalo.

Pozornosť sa upriamila najmä na Albánsko, kde už v lete dochádzalo k masovým protestom a výzvam na demisiu premiéra Ediho Ramu.