Milan Mazurek a Samuel Migaľ sú na dne rebríčka kandidátov. Horší je už len maďarský vicežupan

Transparency International Slovensko zverejnila rebríček najviac a najmenej transparentných kandidátov v župných a komunálnych voľbách. Skúmali všetky župy a kandidátov vo väčších mestách. Na úplnom dne je József Berényi z Maďarskej aliancie, ktorý opakovane kandiduje za župana v Trnave. Nasleduje minister Migaľ a viacerí kandidáti extrémistickej Republiky. Na špici rebríčka sú naopak všetci hlavní kandidáti v Košiciach. Tvorbu rebríčka a kritériá vysvetlil v rozhovore riaditeľ TIS Michal Piško. Iný problém má nitriansky župan Branislav Becík – na kampaň používa peniaze všetkých občanov.  

V rozhovore sa dozviete:

– koľko kandidátov má skutočne transparentnú kampaň;

– aké sú najčastejšie pochybenia a porušenia zákona pri vedení kampane;

– prečo zakladanie regionálnych strán pomáha obchádzať zákonné finančné limity;

– ktorí kandidáti zrejme niečo skrývajú;

– aké užitočné dáta ponúka volebný portál voľby.transparency.sk;

– či slúžia komunálne a župné voľby ako odrazový mostík do veľkej politiky.

Rozhovor si môžete pozrieť ako videopodcast Aktuality Nahlas, alebo prečítať nižšie ako editovaný prepis.

Z vašej analýzy vyplýva, že iba každý tretí kandidát má transparentnú kampaň. Väčšina kandidátov má netransparentnú kampaň a porušuje zákon?

Hodnotenia transparentnosti kampaní robíme pri každých voľbách. Pri parlamentných alebo prezidentských je to ľahšie, lebo strán či kandidátov je oveľa menej. Pri týchto spojených komunálnych voľbách, keď sa o hlasy uchádzajú kandidáti na županov, primátorov, starostov a miestnych poslancov, je kandidátov veľmi veľa.

Preto nie je v ľudských silách skontrolovať kampane všetkých. Ani nie všetci majú rovnaké povinnosti, pretože transparentné účty musia mať iba kandidáti na primátorov alebo starostov v obciach a mestách nad 5 000 obyvateľov a v župách.

Dokážeme kontrolovať len určitý výsek. Sústredíme sa pritom na najväčšie samosprávy – na všetky samosprávne kraje, krajské mestá a mestské časti nad 50 000 obyvateľov, ako Petržalka a Ružinov. Pri nich sme sa pozreli na všetkých kandidátov, ktorí sú relevantní, teda je pri nich čo hodnotiť – existujú dáta a majú transparentný účet, na ktorom sa naozaj deje kampaň.

V samosprávach sú aj menší kandidáti, ale tí tam majú tak málo výdavkov alebo príjmov, že nie je čo hodnotiť a ľahko by mohlo dôjsť k skresleniu. Teraz hodnotíme 57 kandidátov.

Tých najznámejších vo veľkých krajských mestách a v župách?

Áno. Analyzovali sme ich podľa toho, či majú na transparentnom účte pohyby aspoň 3 000 eur. Množstvo kandidátov v posledných dňoch a týždňoch odstúpilo z kandidatúry, takže ich počet priebežne klesal. Pri 57 vieme takmer presne pomenovať, aká transparentná je ich kampaň.

Koľkí z nich reálne porušujú zákon a môžu čeliť sankciám? Funguje to v našich voľbách tak, že môžete porušovať zákon a napriek tomu môžete byť zvolený za primátora či starostu a úradovať štyri roky?

Podľa princípu semafóra rozdeľujeme kandidátov na tri kategórie: na tých, ktorí majú transparentnú kampaň (zelená), ďalej kampaň s výhradami (oranžová), alebo netransparentnú kampaň (červená). V červenej skončilo 12 z 57 kandidátov.

To nutne neznamená, že musia porušovať zákon, pretože hodnotíme transparentnosť a tá nie je vždy len o zákone, ale aj o dobrej praxi. Máme aj zákonné kritériá, ktoré kandidáti naozaj porušujú. Napríklad majú povinnosť nahlásiť svoj transparentný účet na ministerstvo vnútra a to nedokázalo splniť 14 kandidátov.

Platformy reagujú na nové nariadenie Európskej únie o transparentnosti a cielení politickej reklamy tým, že zakazujú politickú reklamu. Napriek tomu sa kandidáti snažia tento zákaz obchádzať a sponzorovať statusy na sociálnych sieťach, čím však porušujú aj slovenskú legislatívu.

Platená reklama by mala byť podľa našej legislatívy riadne označená, mal by tam byť uvedený objednávateľ a dodávateľ. Zvyčajne to tam nemajú, lebo ak by to uviedli, priznali by, že obchádzajú zákaz Mety alebo Googlu.

Čaká ich za to sankcia, alebo môžu používať podobné neférové až nezákonné praktiky a napriek tomu sa stať primátorom, starostom či županom?

Tieto porušenia nie sú najzávažnejšie. Pokiaľ nebudú iniciované špeciálne podnety, ktorými by sa musela zaoberať štátna volebná komisia, ministerstvo vnútra alebo okresné úrady podľa závažnosti, nemusí dôjsť k žiadnej sankcii.

Sankcie, ktoré uvádza zákon, riešia skôr závažnejšie prešľapy, ako napríklad prelomenie finančného limitu na kampaň. Keby k tomu došlo, sankcia je pomerne prísna.

Porušil už niekto tento finančný limit?

Máme tam kandidátov, ktorí minuli na kampaň viac, ako sú limity. Nie je to však preto, že by porušili zákon, ale využili to, že zákon nedáva rovnaké povinnosti alebo pravidlá úplne pre všetkých.

Keď kandidujete ako nezávislý kandidát na primátora Bratislavy, Košíc alebo na župana, máte limit 250 000 eur. Ak však kandidujete za politickú stranu cez jej transparentný účet, vzťahuje sa na kandidáta limit pre stranu, teda 1,5 milióna eur.

Už je jedno, či celý obnos peňazí minú na jednu samosprávu, alebo to rozložia po Slovensku. Súčasný primátor Bratislavy pán Vallo môže mať oveľa väčšiu kampaň ako 250 000 eur, pretože má regionálnu stranu a teoreticky by mohol minúť až 1,5 milióna eur.

Zakladajú si kandidáti regionálne strany, aby im to jednoducho zvýšilo rozpočet?

Je to jeden z dôvodov. Vidíme, že počet regionálnych strán rastie oproti minulosti, ale nemyslím si, že je to len preto. Pre kandidátov je kampaňovanie ľahšie a efektívnejšie, keď môžu kampaňovať spolu, mať spoločnú agentúru, ktorá im kampaň zabezpečuje, spoločné bilboardy, tlačoviny a podobne.

Je to praktické z pohľadu mnohých kandidátov, ktorí majú za sebou hnutie alebo iniciatívu. Nemusí to byť nutne len snaha obísť limit. Samozrejme, dáva im to aj výhodu oproti protikandidátom.

Chcem upozorniť, že to nie je len prípad nových regionálnych strán. Najväčšiu kampaň na Slovensku má kandidát Progresívneho Slovenska na košického župana pán Porvažník. Priznal, že doteraz minul 360 000 eur, hoci limit je 250 000 eur. Jeho výdavky sú výrazne vyššie ako limit práve preto, lebo nemá vlastný transparentný účet, ale ide cez účet PS, ktoré mu kampaň financuje.

Kto v analýze vedie a kto zaostáva

Pravidlá transparentnosti sú na to, aby sme sa nekalým praktikám v pozadí vyhli a videli, kto človeka financuje. Ak niekto transparentný nie je, čo nám to hovorí o jeho kandidatúre? Môže za tým byť finančný záujem oligarchu alebo niekoho, kto má v meste konkrétne záujmy, tak zafinancuje vybraného kandidáta?

Presne tak, to sú riziká, ktoré s netransparentným financovaním a kampaňovaním súvisia. Odrazím sa od reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky na celom Slovensku, ktorý sme si dali vypracovať v spolupráci s agentúrou IPSOS. Pýtali sme sa ľudí, či by zvažovali voľbu niekoho iného, keby mali informáciu, že financovanie kampane kandidáta na primátora alebo župana je podozrivé.

Až 61 percent ľudí povedalo, že áno, je to pre nich dôležitá informácia a zvažovali by alebo nevolili by takého kandidáta. Informácia je dôležitá, hoci nehovorím, že by naozaj 61 percent volilo niekoho iného, keďže dôležitú rolu hrajú aj iné aspekty. Je to však téma, ktorá rezonuje práve pre spomínané riziká.

Ako môže netransparentnosť vyzerať a ako sa tam môžu v pozadí skrývať darcovia, záujmy alebo konflikty záujmov? Napríklad vtedy, keď pri darcoch nevidíte, kto kampaň financuje. Poviem príklad pána Winklera, ktorý odstúpil z voľby práve po tom, ako sa ukázalo, že pred začiatkom oficiálnej kampane dostal peniaze aj od za korupciu právoplatne odsúdeného podnikateľa Zoroslava Kollára.

V jeho prípade sme kritizovali, že všetky dary na transparentný účet jeho strany Dunaj prišli zo straníckeho obyčajného účtu. Nevedeli sme, kto im tie peniaze na stranícky účet poslal. To, že za tým mohol byť pán Kollár, sme nemali ako zistiť.

Na strane výdavkov je to zase naopak: sú strany alebo kandidáti, ktorí nám neukazujú na transparentnom účte nič a účet slúži len ako prietokový ohrievač. Strana Hlas napríklad pošle zo svojho bežného účtu peniaze vo veľkých tranžiach na transparentný účet a ten ich okamžite prepošle mediálnym agentúram.

Vôbec nevidíme, čo sa z tých peňazí platí, aké výdavky idú komu a v prospech akých kandidátov. Nevieme odsledovať, či to, čo strana alebo kandidát reálne minie na kampaň, lícuje s tým, čo vidíme v uliciach, na sociálnych sieťach či v médiách.

Ktorých kandidátov ste vyhodnotili ako najtransparentnejších z pohľadu financovania?

Ak je niekto v zelenej kategórii, automaticky to neznamená, že nemôže mať žiadny problém. Nemáme kapacitu robiť hĺbkovú investigatívu všetkých darcov a nedokážeme sa dostať k skrytým informáciám o peniazoch na bežných účtoch. Nedá sa to brať ako bianko šek pre týchto kandidátov.

Posudzujete konkrétne kritériá.

Áno, ale znamená to, že ak je tam riziko, dá sa oveľa ľahšie nájsť, lebo vidíme informácie celkom dobre – či už z hľadiska transparentného účtu, financovania kampane alebo informácií o kampani.

Pozeráme sa na 18 kritérií: čo vidno na transparentnom účte, aký je pôvod peňazí, či informujú voličov o svojich prioritách, či majú web (tiež ide o zákonnú podmienku, ktorú mnohí nespĺňajú), či majú volebný program a podobne.

K týmto indikátorom sme pridali dve penalizačné kritériá. Prvé je za vedenie kampane cez dva účty (vlastný a stranícky), v čom sa veľmi ťažko vyzná a na straníckych účtoch sa veľmi ťažko hľadá, v čí prospech je kampaň vedená. Druhé penalizačné kritérium je za obchádzanie zákazu politickej reklamy.

Ktorí sú tí najlepší?

18 kandidátov skončilo v zelenej kategórii. Úplne najlepšie hodnotenie, 90-percentné skóre, získal kandidát na primátora Košíc, pán Lörinc. V prvej trojke sú aj kandidátka na primátorku Trnavy, pani Nemčovská, a kandidát na primátora Trenčína, pán Forgáč. Do tejto kategórie sa tiež radia traja súčasní primátori – pán Vallo, pán Polaček, pán Fiabáne a dvaja súčasní župani – pán Lunter a pán Trnka.

V Košiciach boli za transparentných označení aj páni Mudrák a Porvažník. Sú Košice v týchto voľbách centrom transparentnosti?

Áno, aj v tlačovej správe sme uviedli, že v Košiciach sa deje najtransparentnejšia kampaň, lebo všetci najväčší kandidáti podľa preferencií na primátora aj na župana sú v zelenej kategórii a dávajú si na tom záležať.

Pán Mudrák, pán Porvažník či pani Javorčíková v Banskej Bystrici sú zaujímaví tým, že sú kandidáti PS a nemajú vlastný transparentný účet, ale idú cez účet politickej strany. Na rozdiel od mnohých iných strán sa táto strana snaží dôsledne definovať na transparentnom účte, ktorý výdavok je v prospech ktorého kandidáta. Dá sa to sledovať takmer rovnako, ako keby mali vlastné účty.

Ktorí kandidáti sú najmenej transparentní?

Najnižšie skóre nám vyšlo pri pánovi Józsefovi Berényim, súčasnom vicežupanovi Trnavského kraja. Kandiduje za Alianciu aj za trnavského župana, ale jeho kampaň je z hľadiska transparentnosti skôr pro forma. O financovaní nevieme takmer nič, pretože nemá vlastný transparentný účet a robí kampaň iba cez účet strany.

Na účte strany neviete zistiť vôbec nič, ktoré výdavky sa týkajú jeho kampane. Cez e-mail alebo profil na sociálnej sieti sme testovali, či odpovedia občanovi na jednoduchú otázku a pán Berényi ani tam neodpovedal. Jeho kampaň bola vyhodnotená ako najhoršia alebo najmenej transparentná a dosiahol zo všetkých kritérií dosiahol body iba v troch.

Medzi ďalšími kandidátmi bol pán Gajarský, okresný predseda Hlasu kandidujúci za bratislavského župana, kde sa kampaň sleduje veľmi ťažko, pretože transparentný účet Hlasu slúži ako netransparentný prietokový ohrievač.

Takisto kandidáti Republiky – pán Suja v Banskej Bystrici, pán Mazurek v Prešove či pani Uhríková v Nitre. Hoci používajú transparentný účet, dá sa z neho zistiť veľmi málo a ich kampaň je pomerne neprehľadná.

Pozreli ste sa aj na kandidátov a zároveň ministrov súčasnej vlády. Ako sú na tom pán Ráž a pán Migaľ z pohľadu transparentnosti?

Pán Migaľ skončil medzi 12 netransparentnými kampaňami v červenej kategórii, pretože z jeho kampane vieme vyčítať veľmi málo a nevieme ju takmer vôbec sledovať.

Pán Ráž skončil v oranžovej kategórii. Na začiatku kampane reagoval na našu kritiku, pretože v tom čase mal účet nastavený na spôsob Smeru bez viditeľných darcov a s platbami do agentúr. Transparentný účet začal používať precíznejšie, do popisu uvádza účel výdavkov, ale stále sú tam veľké platby agentúram.

Výhodu majú úradujúci politici

Čo nám to hovorí o kandidátoch? Mali by sme voliť výhradne podľa transparentnosti, alebo by sme sa mali pozerať aj na iné kritériá?

Prirovnávame to k školskému vysvedčeniu – toto je jeden predmet, ktorý je z nášho pohľadu dôležitý. Aj z prieskumov vyplýva, že ak niekto vedie netransparentne kampaň, je riziko, že bude podobne pristupovať aj k zvoleným kompetenciám a peniazom. Je to dôležité kritérium, ale nie jediné. Ľudia zvažujú výsledky kandidátov, volebné programy, stranícke krytie a podporu.

Ktoré kritérium je najdôležitejšie? Niektoré voľby sa dajú vyhrať emóciami alebo očierňovaním. Podľa čoho by sa mal rozhodovať volič v ideálnom svete?

Ako zástupca organizácie Transparency dávam transparentnosť vysoko, ale určite nie ako jediné kritérium. Z pohľadu bežného voliča je nutné sledovať nielen, čo kandidáti hovoria a aké emócie vyvolávajú, ale aké sú za nimi výsledky a reálne kroky.

Je to dvojsečná zbraň, lebo výhodu majú úradujúci politici, primátori a župani, ktorí už mali k dispozícii úrad, peniaze a úradníkov. V posledných voľbách bolo znova zvolených až 86 percent úradujúcich primátorov, ktorí opätovne kandidovali. Je to veľmi vysoké číslo, ktoré sa ťažko poráža.

Na druhej strane vidíme aj negatívnu stránku, ako primátori či župani často skĺznu k zneužívaniu verejných zdrojov na svoju kampaň – či už ide o radničné noviny, sociálne siete, webové stránky alebo prácu úradníkov v pracovnej dobe. To je veľké riziko, ktoré si treba všímať, lebo nám niečo hovorí o prístupe úradujúceho politika, ak sa neštíti zneužívať verejné zdroje.

Zdá sa mi, že na Slovensku je to bežné. Nemali by sme to považovať za normálne, keď vidíme, že mestská televízia propaguje súčasného primátora?

Je úplne normálne, že mestské médiá informujú o činnosti štatutára, keďže rozhoduje o dôležitých veciach. Nemôžeme chcieť, aby úplne zmizol z mestských médií. Dôležitá je však miera.

Napríklad u nitrianskeho župana pána Becíka vidíme, že verejné zdroje cez radničné noviny, sociálne siete či bilboardovú kampaň župy slúžia vo výraznej miere na jeho sebaprezentáciu v politickej kampani. Voliči Nitrianskeho kraja sa skladajú na kampaň súčasného župana. To je už cez čiaru a voliči by mali zbystriť.

Z regionálnej politiky do parlamentu?

Spustili ste aj volebnú stránku voľby.transparency.sk. Čo užitočné, okrem dát o transparentnosti, na nej ľudia nájdu?

Tento portál prevádzkujeme od roku 2019 a monitorujeme na ňom už siedmu kampaň. Na jedno miesto zbierame transparentné účty a transakcie, ktoré zachovávame pre budúcnosť, vďaka čomu vieme sledovať vzťahy, väzby a prípadné budúce konflikty záujmov.

Viete si pozrieť aj predošlé prezidentské, parlamentné či komunálne voľby, zistiť, kto ich financoval a kam peniaze išli. Pri aktuálnych voľbách zverejňujeme transparentné účty, knižnicu darcov, pôvod peňazí politických strán za posledných 25 rokov a problematické prípady neférových praktík. Ide o komplexný portál na nasvietenie kampaní z rôznych pohľadov.

Sú tam kandidáti aj z menších miest a obcí a kandidáti na poslancov, alebo sa to týka len najvyššej úrovne?

Zverejňujeme kandidátov, ktorí majú transparentný účet.

Starosta alebo primátor nad 5 000 obyvateľov.

Presne tak. Nájdete tam vyše 300 účtov, profily kandidátov, základné informácie aj majetkové priznania úradujúcich primátorov a županov. Boli by sme radi, keby to bol zdroj pre informované rozhodovanie voličov, ale je pravda, že mnohí voliči sa rozhodujú podľa chlebovejších tém.

V malých obciach rozhoduje to, kto opravil chodník a zohnal naň peniaze. Majú komunálne a župné voľby reálny dosah na parlamentné voľby, ktoré nás čakajú budúci rok?

Voľby sú dôležité samy o sebe, keďže výdavky župnej a mestskej úrovne dosahujú okolo 11 miliárd eur. Sú to obrovské výdavky a kompetencie od škôl cez cesty po nemocnice priamo ovplyvňujú náš život.

Čo sa týka vplyvu na veľkú politiku, strany si tam môžu rôzne veci testovať, ale nemyslím si, že je to zásadne prepojené, keďže kritériá rozhodovania pri voľbe primátora či župana sú iné ako pri parlamentných voľbách.

Máme tu príklady: Juraj Blanár bol županom v Žiline, v Košiciach sme mali Rudolfa Schustera, ktorý sa stal prezidentom, Richard Raši je predsedom parlamentu, Marián Kotleba bol županom. Je komunálna politika testom pre osobnosti a môžeme čakať, že nový primátor alebo župan bude napríklad budúci prezident?

Je to veľmi dobrá skúsenosť, ktorú politik vie zúročiť na národnej úrovni. Často je to však aj naopak: keď tí politici nemajú výraznejšiu funkciu a sú v opozícii, cez komunálne a župné voľby sa snažia zviditeľniť. Niekedy sa im to podarí, stanú sa primátormi či županmi a zostávajú v parlamente. Takých prípadov vidíme veľa.

Pán Viskupič, ktorý nakoniec z parlamentu odišiel a zmenil stranícke tričko, alebo pán Baška, ktorý v parlamente zostal.

Aj pán Becík je poslanec, aj župan. Príkladov je veľa. Niektorí kandidáti sa snažia zaujať v medziobdobí kariéry a udržiavať značku a politické povedomie, aby boli atraktívnejší pre národnú úroveň.

Malé strany si dnes pestujú svojich ľudí, napríklad Zoroslav Kollár nasadil kandidátov v rôznych mestách, ktorí pravdepodobne budú kandidovať za jeho stranu aj vo veľkých voľbách. Má význam takto si ľudí otestovať a zviditeľniť ich v kampani, aj keď nebudú zvolení? Cesta je cieľ a v parlamentných voľbách si volič spomenie, že kandidáta už pozná?

Áno. Záleží od primeranosti, ak by špičkový politik drvivo prehral, zviditeľnenie nedáva zmysel. Preto viacerí kandidáti odstúpili v prospech iných z podobného tábora, aby netrieštili hlasy, ako pani Laššáková v Prešove.

V kampani sa však zviditeľnili, čo im pomohlo budovať politickú značku. Aj zviditeľnenie aj testovanie sú faktory, ktoré hrajú rolu a spojené voľby môžu ukázať silné a slabé stránky pre národné voľby.