Príbeh ako od Steelovej na Slovensku. Dva manželské páry spojila osudová výmena obličiek

Prvýkrát sa stretli v ambulancii a potom si darovali šancu na lepší život. Betákovci s Červeňanovcami podstúpili v banskobystrickej nemocnici krížovú transplantáciu obličiek. Okamžite si vraj „sadli“ a vzniklo medzi nimi silné puto.  

Takúto transplantáciu naposledy vykonali špecialisti banskobystrickej Rooseveltky v roku 2009. Aktuálni štyria pacienti sú v poriadku – hoci ešte trochu ubolení, no inak sa cítia dobre. Odbery im urobili lekári šetrne – roboticky. Nemocnica to komentovala ako krásny ľudský príbeh, tiež obrovské majstrovstvo celého tímu odborníkov.

„Spokojnosť je na obidvoch stranách,“ podotkol s úsmevom Vladimír Beták (65), ktorému daroval obličku Rudolf Červeňan (61). Práve jeho manželke Paulíne Červeňanovej (49) dala zase tento cenný orgán Zuzana Betáková (49), čiže Vladimírova manželka. Prvé stretnutie obidvoch párov sa odohralo v ambulancii.

„Povedali nám, čo a ako, spýtali sa či súhlasíme a išli sme do toho. Zákrok sme podstúpili 5. októbra,“ objasnili. My sme sa s nimi teda rozprávali pár týždňov od operácie, krátko po lekárskej kontrole. „Všetci sme si hneď sadli a na stretnutí pred tranplantáciou sme si zapriali, aby to dobre dopadlo. Myslím, že aj to tak vyšlo,“ povedala pani Paulína.

Stretávať sa plánujú aj naďalej. „Určite si zatelefonujeme a dohodneme sa. Možno aj na nejakej dovolenke, prípadne pôjdeme spolu do kúpeľov. Dáme tiež nejakú grilovačku a dobré vínko, keď budeme môcť,“ zhodli sa obidva páry. „Bude to priateľstvo na celý život,“ konštatovala pani Zuzana s tým, že bývajú pomerne blízko. Sú totiž z Trenčína a Prievidze – delí ich len pár desiatok kilometrov.

Radikálna zmena života

Odborníci z Transplantačného centra Rooseveltovej nemocnice pripomenuli, že ide o páry, v ktorých jeden z manželov potreboval novú obličku. Ich partneri im ju chceli darovať, no neboli navzájom kompatibilní. Zároveň však boli vhodnými darcami pre druhý pár.

Zuzana Betáková zdôraznila, že je dôležité takúto možnosť propagovať. „Rozpráva sa o tom medzi sebou málo ľudí. Keď sme my hľadali riešenia, niečo sme sa dozvedeli od známych či z televízie. Treba to ale viac zviditeľniť, aj túto nemocnicu,“ mieni.

Paulína Červeňanová s ňou súhlasí a zároveň vyzdvihuje prácu lekárov. „Sú príjemní, ľudskí a veľkí profesionáli. Takisto sestričky na oddelení sú veľmi milé a ochotné pomôcť,“ tvrdí. Vzápätí prezradila, že skúsenosť s tamojšími špecialistami má aj jej brat. „Ochorenie obličiek je u nás dedičné, máme ho po mame. On je tiež po transplantácii, ale nie krížovej. Obličku dostal pred deviatimi rokmi od mŕtveho darcu,“ spresnila.

Ona sama bola kvôli problémom s obličkou sledovaná dve dekády, no ostatný rok a pol jej už hrozila dialýza. Keďže manžel ako jej darca nevyhovoval, do krížovej transplatnácie išli bez váhania. Tento krok neľutovali ani na sekundu.

„Keby sme čakali v poradovníku (na orgán od mŕtveho darcu), trvalo by to možno rok. Takto to išlo rýchlejšie. Predtým som bola stále unavená, opúchali mi nohy, nevládala som. Teraz sa cítim lepšie,“ dodala.

Foto:
Rooseveltova nemocnica
Tím lekárov, spolu s pacientmi, ktorí sa podieľali na krížovej transplantácii medzi Betákovcami a Červeňanovcami.

Jej manžel Rudolf Červeňan je šťastný, že zlé obdobie majú za sebou. „Keď som videl, ako sa trápi, okamžite som do toho išiel. Teraz máme každý len po jednej obličke, no urobil by som to znova,“ poznamenal.

Vladimír Beták už bez dialýzy fungovať nemohol – chodil na ňu každý druhý deň. Ochorenie ho trápilo dlhodobo, nemohol nikam chodiť. „Radi chodievame s manželkou von, do prírody, no môj stav nás veľmi obmedzoval. Teraz sa náš život radikálne zmení,“ zhodnotil spokojne.

Výnimočný skutok

Urológ a zároveň špecialista na robotickú chirurgiu Jozef Babeľa vysvetlil, že indikáciu na takúto transplantáciu, či už v rámci rodiny alebo krížovú, robí vždy nefrológ. Výber pacientov je teda mimo jeho tímu. „My sme však zodpovední za odoberanie obličky od darcu. Od laparoskopických odberov sme prešli na roboticky asistované. Je v tom obrovský prínos, lebo tento systém nám umožňuje v podstate náročnú operáciu robiť kratšie a oveľa bezpečnejšie. Čiže je presnejšia a rýchlejšia,“ hovorí.

Odbery podľa neho prebehli absolútne hladko, pričom aj pacienti sa cítia dobre. „Je to cesta, v ktorej chceme pokračovať,“ podčiarkol. „Ako centrum máme skúsenosti s operáciami obličiek, v rámci urológie, pri liečbe nádorových ochorení, rekonštrukčných operáciách, takisto s onkologickými ochoreniami prostaty,“ vymenoval. Keďže s „robotom“ pracujú na dennej báze, sú s ním vraj zžití. „Už si nevieme predstaviť operovať otvorene či laparoskopicky. Jednoducho je to trend, moderný spôsob liečby,“ uzavrel.

Nefrologička Martina Konkoľová ozrejmila, že tieto dva manželské páry boli schopní pripraviť vďaka spolupráci s imunulógmi. „Zistili sme, že sú vhodní, majú dobré imunologické riziko. Samozrejme, túto výmenu nešlo načasovať bez multidisciplinárnej spolupráce. Vďaka patrí všetkým chirurgom, imunológom, anestéziológom a nám, nefrológom. Ten proces je z hľadiska organizácie naozaj náročný,“ podotkla.

Živých aj mŕtvych darcov je podľa nej málo. „Druhá vec je, že nie každý chce ísť do krížovej transplantácie. Keď povieme, že manžel, manželka či iní príbuzní nie sú vhodní, väčšinou sa do toho boja ísť. Preto je to výnimočný skutok,“ podčiarkla Konkoľová.

Anestéziologička Eva Kúšiková hovorí, že transplantácie orgánov sú už pevnou súčasťou medicínskych postupov. „Nie je to liečba budúcnosti, ale súčasnosti. Na čom to stojí a padá, ako veľmi vieme pacientom takto pomôcť, je dostatok orgánov. Získavať ich môžeme od žijúcich darcov, ako vidíme aj teraz v rámci skutku lásky a dobrovoľnosti, no väčšinou ich máme od nežijúcich,“ konštatovala.

Logisticky ide o komplikovaný proces, pričom jednou z najťažších úloh je komunikácia medzi zdravotníkmi a príbuznými ľudí, ktorí by sa potenciálne mohli stať darcami. „Na Slovensku sa o tom medzi sebou rozprávame minimálne – čo by sme si priali, aby sa s nami stalo po smrti. Málokedy sú si príbuzní našich pacientov istí želaniami svojich blízkych, ktorí často zomrú náhle. Príčina býva nečakaná, čo je šokujúce a náročné obdobie pre ich príbuzných,“ vraví Kúšiková. Všetkých preto povzbudzuje, aby o tom doma debatovali – či by sa chceli stať darcom v situácii, keď im už ich orgán nemôže pomôcť, no stále má šancu zachrániť ďalšie životy.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Banskobystrický kraj
Banská Bystrica

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.