
Kritika politikov Nepoddajného Francúzska zašla až tak ďaleko, že ich najväčší odporcovia by najradšej toto hnutie rozpustili. Prečo idú predstaviteľom krajnej ľavice po krku? Tvrdia o nich, že nesú spoluzodpovednosť za najnovšiu vlnu násilností v krajine.
Francúzsko už dlho nezažilo drámu, ktorá sa vyskytuje na uliciach od polovice septembra, keď stredoškoláci začali demonštrovať proti zlým podmienkam vzdelávania. Už ich protesty sprevádzali násilnosti a v ostatných dňoch k nim pribudlo rabovanie obchodov a podpaľovanie automobilov – tak sa zvrhli prejavy nespokojnosti s vysokými životnými nákladmi. Deje sa to pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia na jar 2027.
Silným politickým hlasom nespokojných Francúzov je líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Keď sa pozriete jemu do tváre a všimnete si drvivú väčšinu demonštrantov, možno sa začudujete, prečo majú k sebe veľmi blízko. Ako je možné, že veľa mladých obdivuje politika, ktorý by im mohol byť starým otcom? Veď Mélenchon pred dvomi mesiacmi oslávil už 75. narodeniny.
Napriek vekovej priepasti medzi nimi mu odovzdajú svoj hlas v prezidentských voľbách, lebo stojí na ich strane. Jednoznačne podporuje demonštrantov a to až tak, že spochybnil použitie sily proti nim, aby polícia nastolila poriadok. Páči sa im, lebo sľubuje zvyšovanie minimálnej mzdy, chce odstrániť problém cenovo nedostupného bývania, túži presadiť prerozdeľovanie bohatstva. V prípade pohľadu mladých chudobných Francúzov na Mélenchona by sa dalo použiť slovenské úslovie, že sa zlietajú ako muchy na med.
Medzi významnými členmi Nepoddajného Francúzska, ktorí sa absolútne stotožňujú s rétorikou svojho lídra, je Bally Bagayoko. Saint-Denis je mesto v tesnej blízkosti Paríža, v ktorom od marca tohto roku pôsobí na pozícii starostu. Tento 53-ročný moslim, ktorého rodičia pochádzajú z afrického štátu Mali, vyvolal veľký rozruch pred mikrofónom rozhlasovej stanice BFM, keď sa v jednom momente mohlo zdať, že mu veľmi nezáleží na verejnom poriadku: „V určitom bode môže byť násilie legitímne.” Vzápätí dodal tieto slová: „No vždy je lepšie, ak sa mu dá vyhnúť.“ No oheň už bol na streche…
Jeho prvú vetu ostro kritizovali politickí súperi Nepoddajného Francúzska. Dávajú mu za vinu, že podnecuje násilnosti v uliciach. „Obrazne ho obviňujú, že podpálil odpadkový kôš,” napísal portál 24heures. Bagayoko to odmieta: „Na rozdiel od šíriacich sa obvinení som, samozrejme, nezaložil ani nepodnecoval žiadne podpaľovanie odpadkových košov. Tieto obvinenia sú groteskné a svedčia o zámere poškodiť obraz súčasného hnutia stredoškolských študentov,” reagoval na sociálnej sieti X. Čo sa týka Bagayoka, ešte dodajme, že by dokonca rád videl miestnu políciu neozbrojenú.
Faktom zostáva, že predstavitelia krajnej ľavice sa správajú k násilným demonštrantov pomerne zhovievavo. Napríklad Mélenchon síce vyzval protestujúcich, aby sa nezapájali do rabovania, ale peklo, ktoré spôsobili na uliciach, jasne neodsúdil. Môže sa to zdať účelovo ešte viac pochopiteľné z jeho strany preto, lebo veľká časť voličov Nepoddajného Francúzska pochádza z chudobného prisťahovaleckého prostredia. Mnohí z nich sa bezpochyby zapojili do demonštrácií s násilným pokračovaním.
Mélenchon kandidoval v prezidentských voľbách už trikrát, ale ani raz nepostúpil do druhého kola. V apríli 2027 to však môže vyzerať už inak. V prieskumoch verejnej mienky sa pohybuje na druhom-treťom mieste (o postup z prvého kola súperí s expremiérom Édouardom Philippom). Na prvom mieste sa nachádza líderka krajnej pravice Marine Le Penová. Doplňme, že veľkú časť voličskej základne Mélenchona tvoria Francúzi s prisťahovaleckým pôvodom hlavne zo severnej a subsharskej Afriky. Odhaduje sa, že v minulých voľbách mu dalo svoj takmer 80 percent týchto voličov.
Le Penová, ktorá by mohla vyhrať druhé kola volieb, sa obula do Nepoddajného Francúzska a tým pádom zároveň do Mélenchona: „Oprávnené spoločenské požiadavky sa opäť stali rukojemníkmi krajnej ľavice. Výroky poslancov Mélenchona legitimizujú násilie. Poriadok vnímajú ako útlak a neporiadok považujú za právo, snažia sa uvrhnúť krajinu do chaosu,” napísala na sociálnej sieti X.
Éric Ciotti, ktorý je starosta Nice, označil Nepoddajné Francúzsko doslova za červený fašizmus. „Politici krajnej ľavice, ktorí ospravedlňujú násilie, sú diskreditovaní a nesú vinu (za násilnosti),” vyhlásil poslanec Aurélien Pradié.
Pochopenie pre rétoriku predstaviteľov krajnej ľavice nemá ani denník Le Monde, ktorý patrí do stredoľavicového spektra: „Nepoddajné Francúzsko má neuveriteľnú odvahu. Od prvej zablokovanej strednej školy Mélenchonovo hnutie zapaľuje všetky zápalky sociálneho protestu. Zhromažďuje okolo seba tých, čo rabujú, s cieľom vytvoriť revolučnú pyrotechniku.”
Prižmúrenie očí v tábore Mélenchona nad násilnosťami vykoľajilo predsedu hornej komory parlamentu tak, že by zjavne privítal zákaz politickej činnosti Nepoddajného Francúzska. „Pozor na tých, ktorí podnecujú prejavy nenávisti… Vytvárajú v krajine situáciu extrémneho napätia. Pozor na tých, ktorí sa usilujú o povstanie,” povedal pre noviny Le Figaro šéf Senátu Gérard Larcher, keď konkrétne varoval pred Bagayokom. Nezostal len pri týchto silných slovách: „Myslím si, že je možné nastoliť otázku zákazu Nepoddajného Francúzska.” Naopak, premiér Sébastien Lecornu zdôrazňuje, že jediné správne riešenie, ako v podstate politicky zúčtovať s krajnou ľavicou, je poraziť ju v demokratických voľbách, respektíve zvíťaziť nad Mélenchonom na jar budúceho roku.
Myšlienka zákazu činnosti Nepoddajného Francúzska je teraz nepredstaviteľná. Neexistujú totiž nijaké dôkazy o jej priamom zapojení do násilností.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Jean-Luc Mélenchon
Nepoddajné Francúzsko
francúzske prezidentské voľby
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.