Tesný súboj PS a Smeru a Martina Šimkovičová novou vicepremiérkou (denný výber)

Spor o vymenovanie či nevymenovanie Filipa Kuffu sa vyostruje. Súd v kauze Očistec priniesol prekvapenie.  

Hlas sa vôbec nemusí dostať do parlamentu, Demokrati to majú 50 na 50. Nový prieskum ukázal skok Zoroslava Kollára

Nový prieskum agentúry IPSOS ukázal mimoriadne tesný súboj na čele politickej scény, keď by voľby takmer zhodne vyhralo Progresívne Slovensko s 18,6 percenta alebo Smer s 18,4 percenta. Kým PS mierne oslabilo oproti septembru, Smer si polepšil. Na treťom mieste zostáva Republika pred Hnutím Slovensko.

Stabilnejšie výsledky si podľa prieskumu držia SaS, KDH aj Hlas, no práve Hlas sa pohybuje na historicky nízkych číslach okolo 6,6 percenta. Do parlamentu by sa dostali aj Demokrati s podporou 5,3 percenta, takže snemovňa by mala osem strán. Mimo parlamentu by zatiaľ ostali Maďarská aliancia, Sme rodina, SNS či Za ľudí.

Dôležitou súčasťou analýzy je aj odhad pravdepodobnosti vstupu do parlamentu. Kým PS, Smer, Republika, Hnutie Slovensko a SaS majú prekročenie hranice takmer isté, pri KDH ide o vysokú pravdepodobnosť a pri Hlase o o niečo nižšiu istotu. Najväčší otáznik visí nad Demokratmi, ktorým model prisudzuje len 56-percentnú šancu na úspech, teda situáciu takmer „50 na 50“.

Viac informácií nájdete tu:

Martina Šimkovičová sa stala vicepremiérkou, Peter Pellegrini vyhovel premiérovmu návrhu

Prezident Peter Pellegrini vyhovel návrhu premiéra Roberta Fica a vymenoval Martinu Šimkovičovú za podpredsedníčku vlády. Návrh prišiel na základe koaličnej dohody, podľa ktorej má každá koaličná strana nárok na post vicepremiéra.

Slovenská národná strana o túto pozíciu prišla po odchode Tomáša Tarabu z kabinetu. Keďže Šimkovičová už pôsobí vo vláde ako ministerka kultúry, podľa stanoviska prezidentskej kancelárie je určenie konkrétneho člena vlády na tento post plne v kompetencii predsedu vlády.

Prezidentská kancelária zároveň potvrdila, že dekrét o vymenovaní bol doručený do kancelárie ministerky. Tento krok tak formálne obnovuje zastúpenie SNS na úrovni podpredsedu vlády a potvrdzuje pokračovanie koaličného usporiadania podľa dohody medzi partnermi.

Viac informácií nájdete tu:

Andrej Danko sa odmieta podvoliť. SNS trvá na vymenovaní Filipa Kuffu

Prezident Peter Pellegrini zatiaľ odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra životného prostredia, pričom sa odvoláva na informácie o možnom nekalom konaní a preverovanie zo strany SIS. Tajná služba potvrdila, že vo veci už bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní, legalizácie výnosov z trestnej činnosti či zneužitia právomoci.

Pellegrini vyzval premiéra Roberta Fica, aby nomináciu prehodnotil a navrhol iného kandidáta. Zdôraznil, že v súčasnej napätej spoločenskej situácii by vymenovanie človeka spájaného s takýmito podozreniami neprispelo k dôvere verejnosti v štátne inštitúcie. Premiér reagoval tým, že rešpektuje postup prezidenta, no zároveň je viazaný koaličnou zmluvou so SNS.

SNS na nominácii trvá a Andrej Danko sa voči rozhodnutiu prezidenta ostro ohradil. Spor tak prerastá do ústavnej aj politickej roviny, keďže sa znovu otvára otázka, do akej miery je prezident povinný vymenovať ministra navrhnutého premiérom a aké dôvody môže považovať za dostatočné na odmietnutie.

Viac informácií nájdete tu:

Zvrat v kauze Očistec: Súd zastavil trestné stíhanie Bödöra, Gašpara aj Krajmera v niekoľkých skutkoch

Špecializovaný trestný súd v kauze Očistec zastavil trestné stíhanie v niektorých bodoch obžaloby voči Norbertovi Bödörovi, Tiborovi Gašparovi a Róbertovi Krajmerovi. Dôvodom je premlčanie, ktoré sa týka korupčných skutkov z rokov 2013 až 2016.

Rozhodnutie sa opiera aj o zmeny v trestných kódexoch, na ktoré poukázal prokurátor Bohdan Čeľovský. Ten zároveň naznačil, že Tibor Gašpar si hlasovaním za sporné novely mohol pomôcť aj ako obžalovaný. Napriek zastaveniu časti skutkov však jadro prípadu zostáva zachované a hlavní aktéri naďalej čelia obžalobe v ďalších bodoch.

Obžaloba tvrdí, že v polícii mala v minulosti pôsobiť zločinecká skupina napojená na policajné špičky a oligarchu, ktorá sa mala podieľať na uplácaní, prijímaní úplatkov či sledovaní nepohodlných osôb. Aktuálne rozhodnutie preto neznamená koniec celej kauzy, ale skôr jej čiastočné oslabenie v dôsledku legislatívnych zmien a plynutia času.

Viac informácií nájdete tu:

Hádka Františka Mikloška a Viliama Karasa nie je len o Smere, ale aj o Progresívnom Slovensku (komentár Martina Behula)

Spor medzi Františkom Mikloškom a podpredsedom KDH Viliamom Karasom odkryl hlbšie napätie v kresťanskodemokratickom hnutí. Bezprostredným spúšťačom boli Karasove výroky k postoju vlády pri ďalšej pôžičke EÚ pre Ukrajinu, ktoré Mikloško označil za neprijateľné a príliš blízke rétorike Smeru.

Komentár však upozorňuje, že nejde iba o spor o Smer. V skutočnosti sa v KDH láme otázka, či by hnutie vedelo po voľbách spolupracovať s Progresívnym Slovenskom, alebo sa bude ďalej vzďaľovať liberálnej opozícii v mene konzervatívnych hodnôt. Karas sa v texte vykresľuje ako politik, ktorého rastúci vplyv symbolizuje práve tento posun.

Celá polemika tak odhaľuje širšiu dilemu slovenskej opozície: či je pre konzervatívne sily dôležitejšia ochrana liberálnej demokracie pred autoritárskymi tendenciami, alebo presadzovanie vlastných hodnotových priorít aj za cenu spolupráce s problematickejšími partnermi. Pre Mikloška je táto voľba jasná, pre časť KDH už zjavne nie.

Viac informácií nájdete tu:

Temná stránka lacnejšej MHD: „Hrôza, des a peklo,“ sťažujú sa cestujúci

Po zavedení polovičného cestovného v MHD a prímestských autobusoch opisujú mnohí cestujúci prvé dni veľmi kriticky. Na sociálnych sieťach sa sťažujú najmä na preplnené spoje, tlačenice v ranných špičkách a chaos pri predaji lístkov. Vláda na opatrenie vyčlenila 13 miliónov eur, no reálne skúsenosti ukazujú aj jeho slabiny.

Dopravcovia síce hovoria skôr o miernom náraste cestujúcich, ale v konkrétnych regiónoch už vidno tlak na kapacity. Problémy hlásia najmä v Bratislave, Trnave či na niektorých prímestských linkách, kde spoje dosahujú plnú obsadenosť. Nespokojní sú aj držitelia ročných električeniek, ktorí zo zliav nemajú prakticky žiadny úžitok.

Článok zároveň pripomína, že nižšia cena sama osebe nestačí. O tom, či ľudia presadnú z áut do verejnej dopravy, rozhoduje aj spoľahlivosť, komfort, nadväznosť spojov a kapacita systému. Župy a dopravcovia preto hovoria, že lacnejšie cestovanie môže krátkodobo pomôcť, no bez systémových zmien nejde o trvalé riešenie.

Viac informácií nájdete tu:

Rastie v opozícii napätie pred 17. novembrom? K Igorovi Matovičovi sa zrazu odmietajú vyjadrovať Demokrati aj KDH

Slovenská opozícia sa pred 17. novembrom ocitá v napätej situácii. Navonok síce pôsobí jednotne na protestoch proti vláde, no v zákulisí ju rozdeľuje spor o Igora Matoviča a jeho miesto v prípadnej širšej spolupráci. Zatiaľ nie je jasné ani to, či bude pozvaný na veľké novembrové zhromaždenie v Bratislave.

Najvýraznejší konflikt pretrváva medzi Progresívnym Slovenskom a Hnutím Slovensko. PS dlhodobo tvrdí, že si povolebnú spoluprácu s Matovičom nevie predstaviť, kým SaS pod vedením Branislava Gröhlinga otvorene hovorí, že ignorovať desaťpercentnú opozičnú stranu nie je možné. Demokrati aj KDH sa k téme teraz vyjadrovať nechcú, čo len podčiarkuje nervozitu v opozícii.

Spor má aj praktický rozmer, keďže bez hlasov Hnutia Slovensko by súčasné opozičné strany podľa viacerých prieskumov nemuseli po voľbách zložiť väčšinu. Otázka teda nie je len symbolická, ale mocensky zásadná: či sa opozícia dokáže dohodnúť na spoločnom postupe proti vláde, alebo ju osobné a programové konflikty oslabia ešte pred voľbami.

Viac informácií nájdete tu: