Iveta Radičová: Dlh sa blíži k 70 percentám a vankúš sa minul. Budúca vláda narazí na nastražené míny

Absencia diskusie o štátnom rozpočte, ukázala, že vládna moc opovrhuje mysliacimi ľuďmi, tvrdí bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej SMER posúva Slovensko k autokracií. Politika, ktorú zažívame, nemá s riešením problémov spoločné vôbec nič. Politici rozoštvávajú spoločnosť a záleží im len na udržaní percent podporovateľov, ktorí im umožňujú reprodukovať moc, hovorí v rozhovore pre Aktuality expremiérka Radičová.  

V rozhovore s Ivetou Radičovou sa dočítate:

– ako hodnotí prijímanie štátneho rozpočtu a absenciu diskusie s relevantnými partnermi vlády;

– ako bývalá premiérka hodnotí tri vlny masívnej, no neúspešnej konsolidácie;

– ako vníma pokračujúce zadlžovanie Slovenska a hrozbu rozvratu verejných financií;

– prečo podľa nej potrebujeme zásadné reformy dôchodkového či sociálneho systému;

– ako vníma vládnutie, ktoré sa odtrhlo od reality ako aj riešenia problémov občanov;

– prečo sa podľa nej posúvame smerom k autokracii;

– ako k apatii občanov prispieva roztrieštenosť opozície;

– prečo podľa expremiérka Slovensko čoraz viac zaostáva a ako to zmeniť;

– prečo sú komunálne voľby dôležité;

– ako vníma narastajúcu vlnu detského násilia a prípad vrážd v Staškove.

Napadol mi starý socialistický vtip o Rádiu Jerevan: Hlási, že v Moskve rozdávajú Žigulíky. Potom príde oprava – nie v Moskve, ale v Tbilisi, nie Žigulíky, ale bicykle, a nerozdávajú ich, ale kradnú.

Keď sa pozrieme na štátny rozpočet so sedemmiliardovým deficitom, premiér hovorí o rozpočte dobrých správ. Odborári aj zamestnávatelia pritom tvrdia, že si ho nemali čas ani prečítať a šéfka konfederácie upozorňuje, že za poskytnutý čas sa to jednoducho nedá stihnúť. Máme tu opäť 13. dôchodky za miliardu eur na sekeru a valorizáciu o 8 percent na sekeru. Tak mi na úvod napadá jediná otázka: Zbláznili sa? Vedia, kde žijú, s čím pracujú a aké peniaze majú k dispozícii, alebo si z nás robia srandu?

Počas samostatnej Slovenskej republiky sa nám v zásade nedarilo dobre hospodáriť ani v jednom volebnom období. Vyrovnaný či prebytkový rozpočet sme nemali ani raz. Vždy išlo o deficit – niekedy menší, niekedy väčší –, ale vždy sme hospodárili v mínuse. V roku 1998 sme boli doslova na pokraji krachu, čo bolo najkrutejšie obdobie. Potom sme sa pozviechali, aby sme naštartovali ekonomiku, no deficit pokračoval. Najvyšší bol počas svetovej finančnej krízy, čo zasiahlo celý svet, keď sme sa odrážali až od ôsmich percent a mali sme najvyšší deficit.

Keď prišli relatívne lepšie časy, stlačili sme deficit na úroveň jedného percenta, no v roku 2020 sa krajina odovzdávala opäť s deficitom dvoch percent. Pán prezident vo svojej správe nehovoril pravdu, pretože zabudol započítať opatrenia, ktoré vtedajšia vláda prijala vo volebnom roku a ktoré deficit zvýšili.

Každá vláda má svoj podiel na deficite. Rozdiel medzi vládami spočíva v tom, že niektoré sa ho snažia znižovať, kým iné ho navyšujú. Druhý pohľad sa týka obrovského verejného dlhu. Predstavuje enormnú záťaž, pretože z výšky približne 30 percent HDP v roku 2006 sa dnes blížime k hranici 70 percent, čo je už vážny varovný signál.

Keď už aj Národná banka Slovenska na svojej oficiálnej stránke píše o gréckej ceste, mali by svietiť všetky červené kontrolky. Vláda disponuje analytickým aparátom aj presnými číslami. Premiér napriek tomu argumentuje tým, že Francúzi či Taliani žijú na ešte väčší dlh.

Igor Matovič si požičiaval s úrokom pod jedno percento, kým dnes máme úroky na úrovni štyroch percent. Každý človek s hypotékou tomu rozumie: kto má na účte mínus a k tomu spláca pôžičky, nemôže ísť na luxusnú dovolenku na Bali. Naša vláda prenesene na to Bali ide.

Vy ste boli premiérkou a neboli ste političkou, ktorá by sa v systéme motala 30 rokov. Slovenský premiér je obrovská funkcia – ráno sa zobudí a môže meniť miliardy eur aj Trestný zákon. Keď títo ministri a premiér nastúpia do funkcií, akoby zrazu stratili zdravý rozum z pocitu, že majú na lusknutie prsta k dispozícii miliardy a rozhadzujú ich s tvrdením, že napríklad „Hlas vám dáva 13. dôchodok“? Veď zo svojho nedávajú nič, sú to naše peniaze.

Je pre mňa smutné, že pri takom kľúčovom dokumente, akým je zákon roka – lebo štátny rozpočet určuje, ako budeme v nasledujúcom období žiť a čo si budeme môcť dovoliť – sa diskusia zmenila na vzájomné štekanie a trápne videá. Vieme, že na tom nie sme dobre, a to nielen z hľadiska čísel v miliardách, ale najmä z hľadiska kvality každodenného života.

Podľa dostupných správ – napokon o jednu požiadal premiér samotnú OECD, aby nám poradila, ako sa odraziť od dna – je situácia vážna. Medián disponibilného príjmu na Slovensku je o vyše 45 percent nižší ako medián v Európskej únii a tieto nožnice sa ďalej otvárajú. V hrubom domácom produkte na obyvateľa a v kúpyschopnosti zaostávame za priemerom Európskej únie o 26 percent.

V zdraví sa dožívame priemerne len 57 rokov. Máme obrovské množstvo odvrátiteľných úmrtí, čo následne predražuje zdravotnú starostlivosť a znižuje funkčnosť celého zdravotníctva. Už desať rokov dostávame opakované odporúčania, ako postupovať: zastavte nadmerný deficit, zefektívnite daňový systém, upravte daňový mix a sprehľadnite dane, aby ste nemali 150-tisíc neplatičov.