
Novú vlnu pobúrenia vyvolalo v Poľsku rozhodnutie regionálneho parlamentu ukrajinskej Ľvovskej oblasti vyhlásiť rok 2027 rokom Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a jej veliteľa Romana Šuchevyča. Nacionalisti z UPA sa počas druhej svetovej vojny na západe Ukrajiny podieľali na masakrom Poliakov. Poľskí predstavitelia však podľa agentúry PAP popreli správy niektorých ukrajinských médií, že Varšava kvôli rozhodnutiu zastupiteľov Ľvovskej oblasti zastavila dôležitý balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa piatym rokom bráni ruskej agresii.
Hovorca poľského ministerstva obrany Janusz Sejmej dnes zdôraznil, že správy o zastavení vojenskej pomoci nie sú pravdivé. Tiež námestník ministra obrany Cezary Tomczyk povedal, že “Poľsko Ukrajine pomáha a pomáhať bude, pretože to je v poľskom národnom záujme”.
PAP poznamenala, že aj keď poľskí predstavitelia popreli správy o pozastavení vojenskej pomoci, rozhodnutie Ľvovského regionálneho parlamentu poškodí poľsko-ukrajinské vzťahy. Ostro ho odsúdil poľský premiér Donald Tusk a šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski navrhol, aby bol v Poľsku za nežiaducu osobu označený Svjatoslav Šeremeta, iniciátor pripomienok UPA a Šuchevyča v budúcom roku. Poľské ministerstvo vnútra potvrdilo, že Šeremeta dostal na päť rokov zákaz vstupu do celého schengenského priestoru.
Video
Tusk ukázal ruské drony, ktoré prileteli do Poľska
Ľvovský regionálny parlament v utorok prijal uznesenie, ktorým rok 2027 vyhlásil rokom UPA, Šuchevyča a nacionalistického básnika a politika Oleha Olžyča. Šeremeta, ktorý je šéfom výboru pre kultúru, povedal, že “toto je naša história, naši hrdinovia a musíme náležite uctievať ich pamiatku”. Olžyč, ktorý v 20. rokoch žil v Československu, patril k umiernenejšej frakcii Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN).
OUN počas druhej svetovej vojny bojovala proti Sovietom za nezávislosť Ukrajiny, ale tiež spolupracovala s nacistickým Nemeckom a podieľala sa na vyvražďovaní Židov. Členovia OUN a jej ozbrojeného krídla, Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), bojovali aj v rámci jednotiek SS. Na svedomí majú masakre desiatok tisíc poľských civilistov vo Volyni, ktorá je teraz súčasťou západnej Ukrajiny. V menšej miere sa obeťami UPA v tomto regióne stávali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi.
Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento rok v máji udelil čestný titul Hrdinovia UPA jednotke špeciálnych síl, vyvolal roztržku vo vzťahoch s Poľskom. Poľský prezident Karol Nawrocki v reakcii odobral Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie, Rád Biele orlice. Traja bývalí ukrajinskí prezidenti následne rovnaký poriadok vrátili.
Súčasné rozhodnutie regionálneho parlamentu Ľvovskej oblasti v stredu ukrajinské ministerstvo zahraničia podľa serveru Ukrajinska pravda označilo za “kontraproduktívne pre snahy o rozvoj ukrajinsko-poľských vzťahov a riešenie problematických otázok súvisiacich s ruskou inváziou a bezpečnostnými hrozbami pre obe naše krajiny aj región”. Zdôraznilo, že uznesenie bolo prijaté bez konzultácií s diplomatmi a úradmi v Kyjeve.
Podľa námestníka poľského ministra zahraničia Marcina Bosackého najbližší spolupracovníci ukrajinského prezidenta Zelenského Poľsko uistili, že uznesenie Ľvovského regionálneho parlamentu nevstúpi do platnosti.
Poľsko prisudzuje zoskupeniu zodpovednosť za masakry poľských civilistov vo Volyni a východnej Haliči počas druhej svetovej vojny, pri ktorých podľa historikov zahynulo vyše 100 000 ľudí. Ukrajina vníma UPA ako nacionalistické hnutie bojujúce za nezávislosť.
Témy:
Volynský masaker
Poľsko
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Donald Tusk
Volodymyr Zelenskyj
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


