Za dlhy nemocníc odmena: miliardy na oddlženie. Paradoxne najviac dlhujú štátu – na odvodoch

Čím viac sa zadlžujú, tým viac peňazí im štát odpustí. Slovenské nemocnice fungujú v systéme, v ktorom sa oplatí vytvárať dlhy. Namiesto trestu prichádza odmena – ich splatenie. Štát znovu pripravuje záchranný balík.  

Na stole je aktuálne ďalšie, už šieste, oddlžovanie nemocníc, no nie je jasné, koľko peňazí naň pôjde. Zatiaľ čo sa pripravujú pravidlá, nemocniciam pribúdajú nové záväzky. Celkovo majú štátne nemocnice po lehote splatnosti dlhy za 1,528 miliardy eur. Ministerstvo k nim pripočítalo ďalších 50 miliónov eur za tie, pri ktorých nemalo úplné údaje.

Podľa analytika INEKO Dušana Zachara je prakticky vylúčené, aby štát pri súčasnom stave verejných financií dokázal zaplatiť toľko peňazí. „Tá suma, vyše 1,5 miliardy eur je aktuálna potreba,… aby sme splatili dlh, ktorý je dlho po lehote splatnosti,“ vysvetľuje Zachar. Od štátu sa však očakáva skromnejšiu finančnú pomoc.

Štátne nemocnice dlhujú štátu

„Je jasné, že takú veľkú sumu si slovenské verejné financie nebudú môcť dovoliť vyčleniť. Čiže predpokladám, že na oddlženie pôjde oveľa nižšia suma, bude to rádovo v stovkách miliónov eur,“ hovorí analytik.

Najväčším veriteľom už nie sú ako predtým dodávatelia liekov či zdravotníckeho materiálu, ale Sociálna poisťovňa. Paradoxne, práve štátne nemocnice dlhovali na odvodoch za svojich zamestnancov približne 894 miliónov eur, podľa údajov ministerstva k 31. júlu 2026. Dodávateľom špeciálneho zdravotníckeho materiálu nemocnice ďalších 205 miliónov eur a dodávateľom liekov približne 135 miliónov eur. Národnej transfúznej službe to bolo zhruba 41 miliónov eur.

Neplatia za zamestnancov

Ak nemocnice neplatia Sociálnej poisťovni (SP), výpadok jej príjmov sa musí riešiť z verejných financií. Nejde o malé čiastky, podľa údajov zo zoznamu dlžníkov SP mala Univerzitná nemocnica Bratislava dlh približne 183,92 milióna eur, Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach približne 123,99 milióna eur, Univerzitná nemocnica Martin 83,19 milióna eur a Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici asi 70,23 milióna eur.

Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove mala evidovaný dlh približne 65,93 milióna eur, Fakultná nemocnica Žilina 52,40 milióna eur a Fakultná nemocnica Trnava 49,78 milióna eur. Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku dlhovala približne 49,70 milióna eur, Národný ústav detských chorôb 47,88 milióna eur a Fakultná nemocnica Nitra približne 42,40 milióna eur.

Príkladom opakovaného zadlžovania sú nemocnice v Prešove a Ružomberku. V júni 2024 mali spolu záväzky po lehote splatnosti približne 105,8 milióna eur. Po oddlžení sa do decembra podarilo ich spoločný dlh znížiť približne na 59,2 milióna eur. Lenže už v apríli 2026 dosiahol približne 115 miliónov eur a tak opäť dlhovali a ešte viac ako pred predchádzajúcim oddlžením.

Už päťkrát ich zachraňovali

Oddlžovanie nemocníc je na Slovensku tradičný spôsob riešenia finančných problémov za posledné dve desaťročia. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) štát od roku 2003 uskutočnil päť veľkých oddlžení za približne 2,2 miliardy eur.

Prvá vlna zaplatenia dlhov bola v rokoch 2003 až 2005 cez štátnu spoločnosť Veriteľ, išlo o približne 664 miliónov eur. V rokoch 2008 až 2009 nasledovala pomoc za 130 miliónov eur. V roku 2011 štát vyčlenil 350 miliónov eur, pričom hodnota oddlžených pohľadávok dosiahla 301 miliónov eur. Medzi rokmi 2017 a 2019 bolo na oddlžovanie vyčlenených 585 miliónov eur a vysporiadané boli pohľadávky za 584,4 milióna eur. Ďalší proces sa začal v roku 2020 s rámcom 575 miliónov eur. K októbru 2022 bolo ďalšie oddlženie nemocníc za 316 miliónov eur.

A napriek stovkám miliónov je výsledok rovnaký. Nemocnice sa znovu zadlžujú a štát opäť hľadá peniaze na ich záchranu.

Platy rastú príliš rýchlo

Zdravotníctvo dostáva viac peňazí, rovnako by to malo byť aj v roku 2027, ale veľká časť financií smeruje na platy zdravotníkov. „Gro tých zvýšených zdrojov išlo na vykrytie nárokov personálnych z titulu platového automatu a vlastne automatickej valorizácie, ktorá je neudržateľná z dlhodobého hľadiska,“ vysvetľuje Zachar.

Podľa analýzy ministerstva zdravotníctva sa náklady na platy veľkých štátnych nemocníc medzi rokmi 2017 a 2025 zvýšili o 154 percent. To je najväčší tlak na nemocničné rozpočty. Z každých sto eur, ktoré nemocnica získala od poisťovní, tak po započítaní personálnych nákladov zostalo dvadsať eur na všetko ostatné. Teda na lieky, zdravotnícky materiál, energie, opravy, prístroje a zabezpečenie ďalších služieb. A na zadlžovanie má vplyv aj inflácia, rast cien liekov, zdravotníckej techniky či služieb.

Odmeňujeme priemernosť

Štát podľa Zachara z INEKO málo motivuje nemocnice a ich zamestnancov. „Všetkých odmeňujeme viac-menej rovnako, odmeňujeme priemernosť a to demotivuje zvyšovať produktivitu, zvyšovať efektívnosť,“ hovorí.

Zachar poukazuje aj na právnu formu štátnych nemocníc. Mnohé z nich fungujú ako príspevkové organizácie, čo podľa neho komplikuje vyvodzovanie zodpovednosti za hospodárenie. Riešením by mohla byť ich transformácia z príspevkových organizácií na iný typ právnickej osoby, napríklad akciové spoločnosti. „Určite by sa mali štátne nemocnice transformovať na nejaký iný typ, či už akciové spoločnosti, alebo keď to politici nechcú, tak nech si vymyslia nejaký iný názov pre tú formu, ktorá bude fungovať,“ vysvetľuje.

Cieľom by malo byť zavedenie takzvaných tvrdých rozpočtových obmedzení. Nemocnica by musela niesť dôsledky svojich hospodárskych rozhodnutí a nemohla by sa automaticky spoliehať na ďalšiu pomoc štátu.

Dobre hospodáriť je nepopulárne

Pretože teraz nemocnica, ktorá vytvára nové dlhy, môže očakávať, že štát jej po čase znovu pomôže. Vzniká tak paradox: šetrenie prináša manažmentu problémy, zatiaľ čo zadlžovanie väčšinou nie. V sústavnom zadlžovaní a oddlžovaní vidí Zachar jeden z najväčších problémov slovenského zdravotníctva. „Sme svedkami v ostatných rokoch, že napriek tomu, že výrazne stúpajú zdroje do zdravotníctva a najmä do nemocničného sektora, takisto výrazne stúpajú aj nové dlhy týchto ústavných zariadení, najmä štátnych nemocníc,“ upozorňuje.

Príčinou sú roky chýbajúce reformy a najmä nesprávne nastavené motivácie. Manažment nemocnice, ktorý sa snaží dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, musí prijímať nepopulárne opatrenia. Šetriť, obmedzovať náklady, meniť organizáciu práce alebo rušiť neefektívne činnosti. Takéto rozhodnutia vyvolávajú nespokojnosť zamestnancov a dokonca aj obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Témy:
oddlžovanie nemocníc
Dušan Zachar
Sociálna poisťovňa
veriteľ
Najvyšší kontrolný úrad
slovenské zdravotníctvo

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.