Monika Jankovská a kauza Búrka: Súd vrátil obžalobu pre vážne chyby, po šiestich rokoch prišiel ďalší zvrat

Viac ako šesť rokov od jednej z najväčších policajných akcií v slovenskej justícii sa očakávaný súdny proces opäť vzďaľuje. Obžaloba na bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú a sudkyňu s pozastaveným výkonom funkcie Gabrielu Buľubašovú narazila na prekážky ešte pred začiatkom hlavného pojednávania.  

Samosudca Špecializovaného trestného súdu Michal Repkovský ju podľa zistení týždenníka PLUS 7 DNÍ vrátil prokurátorovi pre procesné pochybenia.

Policajná akcia Búrka z 11. marca 2020 otriasla slovenskou justíciou. Medzi zadržanými bola aj vtedajšia výrazná predstaviteľka justičného prostredia Monika Jankovská, ktorá neskôr strávila viac ako rok vo vyšetrovacej väzbe. Vyšetrovanie nadväzovalo okrem iného na komunikáciu podnikateľa Mariana Kočnera cez šifrovanú aplikáciu Threema a výpovede bývalého sudcu Vladimíra Sklenku. Po viac ako šiestich rokoch, konkrétne 28. augusta 2026, podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave na Jankovskú obžalobu pre prijímanie úplatku, ohýbanie práva, podplácanie a zasahovanie do nezávislosti súdu. Spolu s ňou sa pred súd mala postaviť Gabriela Buľubašová, obžalovaná zo zločinu prijímania úplatku. Očakávaný posun však zastavilo októbrové rozhodnutie súdu, ktorý obžalobu vrátil prokurátorovi.

Chýbajúce doručenky a porušené právo na obhajobu

Jedným z najzávažnejších problémov sa podľa rozhodnutia, ktoré získal týždenník PLUS 7 DNÍ, stalo porušenie práva Jankovskej na obhajobu. Vyšetrovateľka totiž podľa samosudcu nevytvorila dostatočný časový priestor na prípravu na záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu, ktorý obsahoval takmer 19-tisíc strán. Sudca Repkovský zdôraznil, že jeho úlohou pri predbežnom preskúmaní obžaloby je posúdiť, či „poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie“.

Výhrady mal aj k chýbajúcim poštovým doručenkám, ktoré podľa neho nemožno považovať iba za administratívnu chybu. „Ide o procesnú otázku, ktorá môže mať bezprostredný dosah na výkon procesných práv obvinených,“ upozornil podľa týždenníka v rozhodnutí.

Otázniky nad kajúcnikmi. Súd upozornil na nejasné výhody aj chýbajúce podpisy

Ďalšie pochybnosti sa týkajú postavenia spolupracujúcich osôb, predovšetkým bývalých sudcov Vladimíra Sklenku a Miriam Repákovej. Samosudca upozornil, že vyšetrovací spis neobsahuje úplný prehľad výhod, ktoré im orgány činné v trestnom konaní poskytli, a na niektorých dokumentoch chýbajú podpisy. Tie sú dôležité na preukázanie, že dotknuté osoby poznali obsah záznamov o spolupráci a súhlasili s ním. Osobitnú pozornosť venoval Sklenkovi, ktorému sa v apríli 2026 skončila lehota dočasného odloženia vznesenia obvinenia. Zo spisu podľa sudcu nebolo zrejmé, či tento postup zostával v platnosti aj v auguste, keď prokurátor podával obžalobu. Význam Sklenkovho procesného postavenia podčiarkuje aj jeho vystupovanie v ďalších kauzách. Agentúra SITA začiatkom septembra informovala, že v procese s bývalým predsedom bratislavského krajského súdu Ľubošom Sádovským odmietol vypovedať pre obavy z vlastného trestného stíhania.

Nie všetky námietky obhajoby však sudca akceptoval. Podľa informácií PLUS 7 DNÍ odmietol v tomto štádiu posudzovať rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov či prípustnosť komunikácie z aplikácie Threema, v ktorej sa mená Jankovskej a Buľubašovej opakovane objavovali. Hodnotenie dôkazov má byť predmetom ďalšieho súdneho konania, ak sa podarí odstrániť vytknuté nedostatky.

Zastavené stíhania, oslobodenia aj zvrat v Kočnerovom prípade

Kauza Búrka pritom ani po viac ako šiestich rokoch nemá jednoznačný výsledok. Rozsiahla policajná operácia z marca 2020, pri ktorej čelili obvineniam viacerí sudcovia a ďalšie osoby z justičného prostredia, mala odhaliť systém korupcie a ovplyvňovania súdnych rozhodnutí. Namiesto očakávaných právoplatných rozsudkov však postupne pribúdajú zastavené trestné stíhania a neprávoplatné oslobodenia.

V júni 2026 napríklad prokuratúra právoplatne zastavila stíhanie sudcu Krajského súdu v Bratislave Eugena Palásthyho s odôvodnením, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nespáchal. Podobne dopadla aj sudkyňa Denisa Cviková, ktorej stíhanie bolo právoplatne zastavené po viac ako šiestich rokoch. Podľa Súdnej rady SR bol rovnaký postup uplatnený aj v prípade bývalej sudkyne Zuzany Maruniakovej.

Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová pritom koncom septembra upozornila, že ani jeden z obvinených sudcov nebol dovtedy právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom. Komplikácie sprevádzajú aj samostatnú vetvu vyšetrovania týkajúcu sa podnikateľa Mariana Kočnera.

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Ján Hrivnák ešte v marci zastavil jeho trestné stíhanie v kauzách Búrka a Víchrica pre neúčelnosť. Argumentoval tým, že prípadný ďalší trest by bol bezvýznamný v porovnaní s 19-ročným väzením, ktoré si Kočner už odpykáva za falšovanie zmeniek televízie Markíza. Proti rozhodnutiu sa však sťažnosťou ohradila poškodená spoločnosť Technopol Servis. Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera jej vyhovel a v júli uznesenie o zastavení stíhania zrušil ako nedôvodné. Kočnerov prípad sa tak vrátil do prípravného konania a vyšetrovanie pokračuje. Podnikateľ v tejto vetve čelí obvineniu z podplácania vo viac ako pätnástich skutkoch.

Témy:
Monika Jankovská
akcia Búrka

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.