Ruské megaplány pre okupované oblasti. Do dobytých miest sa sťahujú Rusi, z domov Ukrajincov sa stala vojnová korisť
obchodnyregister
2026.04.28.
Rusi sľubujú moderné štvrte a turizmus, no v praxi vytvárajú priestor pre nových obyvateľov na účet vysídlených Ukrajincov.
Vojna sa ešte neskončila a Rusi už chystajú plány, čo s okupovanými oblasťami na východe a juhu Ukrajiny. Chcú stavať škôlky, cesty aj letiská a do roku 2045 plánujú zvýšiť počet obyvateľov okupovaných území o minimálne 114-tisíc. Má to však háčik – otázne je, odkiaľ na to Moskva vezme peniaze. Generálne plány, s ktorými nedávno prišla ruská štátna investičná banka Vnešekonombank a ruský Inštitút priestorového plánovania, sú totiž skutočne odvážne.
Podľa webu Rádia Sloboda chcú Rusi postaviť viac ako 13 miliónov štvorcových metrov obytnej zástavby, desiatky škôl a zdravotníckych zariadení. Opraviť plánujú viac ako tritisíc kilometrov ciest, 430 kilometrov železničných tratí a 19 staníc, námorné móla a takisto sa zastrájajú, že zrekonštruujú štyri letiská.
Rozbehnúť chcú dokonca aj turizmus, pričom veria, že do roku 2044 prilákajú na okupované územia minimálne deväť miliónov návštevníkov ročne.
Do týchto projektov hodlajú zapojiť takmer štvrť milióna ľudí a veria, že sa im postupne podarí vytvoriť priemyselné a technologické parky, strojárske podniky či prevádzky na spracovanie banských háld.
Kto to zaplatí?
S čím však nerátajú, je obnova totálne zničených miest ako Marjinka, Avdijivka či Bachmut. Napriek tomu si ukrajinské médiá všímajú rozporuplné vyhlásenia.
Okupačné úrady podľa Rádia Sloboda totiž tvrdia, že dôjde aj na rekonštrukciu lokalít, kde po bojoch nezostal kameň na kameni. Rusi majú údajne v pláne obnoviť výrobu šampanského v Bachmute, činnosť tamojších soľných baní a takisto zničenú tepelnú elektráreň v Kurachove.
Podľa odborníkov je však otázne, či Rusi v najbližších rokoch dokážu svoje plány naozaj zrealizovať. Petro Andrjuščenko z Centra pre štúdium okupácie pripomína, že moskovské vízie môžu naraziť na realitu vývoja vojny či ruskej ekonomiky, ktorá sa v posledných mesiacoch borí s čoraz väčšími problémami. Andrjuščenko navyše dodáva, že Moskva sa nie vždy drží svojich sľubov.
„Od začiatku okupácie prichádzajú s rôznymi fantastickými projektmi, no tam sa to aj skončilo,“ uviedol pre Rádio Sloboda. Ako príklad uviedol plánovanú výstavbu železnice spájajúcej okupovaný Mariupol s anektovaným Krymom – vlaky na nej totiž nepremávajú dodnes.
Podobne dopadli aj plány s opravou letiska pri Donecku. Letisko, ktoré boje spustošili ešte v roku 2014 a následne bolo súčasťou línie frontu na separatistickej strane, ruské ozbrojené sily donedávna využívali ako miesto, odkiaľ štartovali bojové drony Šáhid. Nakoniec v marci zasiahla ukrajinská armáda – doslova. Na objekt totiž zacielila raketami ATACMS a SCALP.
Prečítajte si tiež:
Snaha lákať nových obyvateľov
To, prečo v Rusku vôbec vyrukovali s podobnými plánmi, niektorí čítajú ako snahy prilákať na okupované územia viac ľudí a zároveň udržať na ňom to obyvateľstvo, ktoré tam zostalo žiť. Vidina toho, že región čaká aspoň nejaká budúcnosť, môže mať ale skrytý význam – zapĺňanie priestoru po Ukrajincoch a postupne vymazávanie stôp po ukrajinskom osídlení.
To, že sa na okupovaných územiach mení etnické zloženie obyvateľstva, nie je nová skutočnosť. V tomto prípade sa zvykne spomínať najmä príklad mesta Mariupol, kde sa Rusi skutočne poponáhľali – rekonštruovať prímorské mesto začali už prakticky v roku 2022, aby mohli ukázať nové obytné štvrte a následne lákať na výhodné hypotéky ľudí z ruských regiónov.
Podľa niektorých zdrojov sa z Ruska do Mariupola presťahovalo už okolo 60-tisíc ľudí. Región pri Azovskom mori sa stal zároveň cieľovou destináciou pre pracovných migrantov Uzbekistanu, Tadžikistanu či Kirgizska, ktorí nachádzajú uplatnenie v stavebníctve.
To, že Rusi v Mariupoli prednostne skupujú nehnuteľnosti, potvrdzuje aj šéfka ruského Inštitútu územného plánovania Dina Sattarovová. Podľa jej slov predstavuje okolo 25 percent kupujúcich obyvateľov takzvanej Doneckej ľudovej republiky, 75 percent kupujúcich sú ľudia z rôznych častí Ruska. Práve tieto údaje podľa jej slov používajú na vytvorenie „portrétu budúceho obyvateľa“ Mariupolu a plánovanie mestskej infraštruktúry, všíma si regionálny mariupolský web 0629.com.ua, ktorého pracovníci žijú na Ukrajine.
„Pripomeňme si, že po masívnej deštrukcii v roku 2022 bola značná časť obyvateľov Mariupolu nútená odísť. Namiesto toho sa bývanie, ktoré okupanti v súčasnosti stavajú, aktívne predáva v rámci hypotekárnych programov, ktoré sú dostupné predovšetkým Rusom,“ podotkol v tejto súvislosti web.
Jeden z mariupolských cintorínov, kde sú pochovaní civilisti, ktorí zahynuli počas bojov o mesto.
Zdroj: REUTERS/Alexander Ermochenko
Do Mariupola z Moskvy, do Luhanska z pohraničnej dediny
Hoci by sa dalo očakávať, že región zláka najmä ľudí z chudobnejších častí Ruska na výhodné ceny nehnuteľností, podľa Andrjuščenka investičný boom oslovil skôr strednú vrstvu vrátane obyvateľov Moskvy či Petrohradu. Úspech podľa neho závisí od toho, ako efektívne dokážu developeri a reklama predať víziu života na okupovanom území. V tomto smere má Mariupol oproti iným, neraz depresívnym priemyselným mestám jednu zásadnú výhodu – more.
Rusi sa však nesťahujú len do prímorských letovísk, ako sú Mariupol, Heničesk či Skadovsk. Podľa Andrjuščenka osídľujú aj Luhansk, ktorý je pod ruskou kontrolou už od roku 2014. Tam však smerujú skôr ľudia z priľahlých ruských regiónov – z Kurskej, Belgorodskej či Volgogradskej oblasti. „Ide prevažne o ľudí z vidieka, ktorí hľadajú nové bývanie opúšťajúc vymierajúce dediny,“ uviedol analytik pre Suspilne Donbas.
Andrjuščenko zároveň upozornil, že hoci Rusi v oficiálnych plánoch narábajú s číslom 114-tisíc, demografické ukazovatele naznačujú ambíciu presídliť na tieto územia postupne až milión ľudí. Pre porovnanie: v samotnom Donecku žil pred vojnou milión obyvateľov a celá Donecká oblasť bola so štyrmi miliónmi ľudí jednou z najzaľudnenejších častí Ukrajiny.
Dnes podľa niektorých štatistík žije na okupovaných územiach Doneckej a Luhanskej oblasti už len približne 1,1 milióna ľudí.
Prečítajte si tiež:
Domovy ako vojnová korisť
Väčšina ľudí bola nútená oblasť opustiť. Či už v dôsledku vojny, alebo preto, že jednoducho odmietli žiť v okupácii. Čo sa medzičasom deje s ich majetkom? Jeden príbeh za všetky.
Web francúzskej stanice RFI nedávno opísal skúsenosť Ukrajinky Oleny, ktorá spoznala svoj dom na fotografii bývalá spolužiačky svojej dcéry. Tá zostala žiť v okupovanom meste a vydala sa za ruského vojaka. Po okázalej svadbe dostali mladomanželia od okupačných úradov dar – mohli si vybrať dom podľa svojich predstáv. A vybrali si dom dotyčnej Oleny.
„Z fotografií, ktoré po svadbe zverejnila na Facebooku, som videla nových majiteľov nášho domu. Novomanželia nepohrdli riadom, posteľnou bielizňou a dokonca aj oblečením, ktoré sme tam nechali. Chválili sa, že dostali kompletne zariadený dom aj s nábytkom a domácimi spotrebičmi,“ opísala žena.
Podľa RFI nie je podobný príbeh ojedinelý. Neprítomnosť vlastníkov si totiž okupačné úrady vysvetľujú po svojom – ako formálny dôvod na zabavenie majetku. RFI pripomína, že s podobnými praktikami sa Ukrajinci stretávali od roku 2014 na Kryme, kde tamojšie úrady „znárodnili” okolo štyritisíc objektov. Po roku 2022 sa táto prax rozšírila aj na ďalšie územia okupované.
Prečítajte si tiež:
Pol milióna nehnuteľností „bez vlastníka“
Ako uvádza stanica, podľa ruskej Federálnej služby pre štátnu registráciu, kataster a kartografiu je dnes na okupovaných územiach Ukrajine okolo pol milióna nehnuteľností klasifikovaných ako „bez vlastníka“.
Vyvlastňovanie majetku je na okupovaných územiach pomerne jednoduché. Úrady si vytvárajú registre „problémových“ objektov a ak sú majitelia dlhodobo preč, kontrolované súdy ich majetok prevedú na samosprávu. Podľa RFI môžu majitelia teoreticky získať odškodnenie, podmienkou je však ruský pas. V praxi by sa tak človek, ktorý pred vojnou utiekol, musel vrátiť a požiadať o ruské občianstvo.
Majiteľom, ktorí by sa mohli pokúsiť predať svoj byt či dom na diaľku, teraz život skomplikuje i nová legislatíva. Na okupovaných územiach Záporožskej, Chersonskej a Doneckej oblasti prestanú od 1. júla platiť normy o uznávaní ukrajinských dokladov k nehnuteľnostiam.
Ruské úrady ich podľa RFI prestanú akceptovať predčasne, hoci pôvodne to mali robiť až do roku 2028.