Slovensko ponúka lacnú pracovnú silu, ľudia potom odchádzajú pracovať do zahraničia, kritizujú odborári
obchodnyregister
2026.04.28.
O stave trhu práce na Slovensku a možných opatreniach na zvýšenie miezd diskutovali analytici KOZ počas webinára.
Trh práce na Slovensku ponúka nižšie mzdy ako napríklad v Česku, no daňovo-odvodové zaťaženie máme podobné. Vláda by sa mala zamerať na zníženie zaťaženia práce, nájsť nové zdroje príjmov a investovať ich do zvyšovania produktivity.
Na problém ekonomického modelu založeného na lacnej pracovnej sile poukázali analytici Konferencie odborových zväzov Ján Košč a Anton Marcinčin počas webinára o trhu práce. Štúdiu o problematike plánujú vydať symbolicky na Sviatok práce 1. mája.
Prečítajte si tiež:
Analytici KOZ ďalej poukazujú na to, že minimálna mzda by mala byť vyššia, ak chceme ľudí odmeňovať spravodlivo. Analytici sa pritom opierajú o odhady takzvanej living wage alebo dôstojnej mzdy. Tá by podľa rôznych prepočtov mohla dosahovať od 1 100 do 1 300 eur. Aktuálne je pritom minimálna mzda na Slovensku stanovená o stovky eur nižšie, na úrovni 915 eur.
Koncept dôstojnej mzdy zjednodušene vychádza z výpočtu nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, ako sú strava, zdravotná starostlivosť, oblečenie, výdavky spojené s komunikáciou či rekreáciou.
Minimálna mzda sa v súčasnosti určuje, pokiaľ nedôjde k dohode medzi odborármi a zamestnávateľmi, ako 50 percent priemernej (alebo 60 percent mediánovej) mzdy spred dvoch rokov.
Prečítajte si tiež:
Zvyšovanie minimálnej mzdy pritom nemusí nevyhnutne zhoršiť situáciu na trhu práce, myslí si Košč. Poukazuje pritom na empirické údaje: hoci sa minimálna mzda v uplynulých rokoch zvýšila niekoľkonásobne (napríklad v roku 2009 dosahovala necelých 300 eur), zamestnanosť na Slovensku pokračovala v raste.
Analytici kritizovali zamestnávateľov, že namiesto investícií do zvyšovania produktivity sa sústredia na udržiavanie nízkych nákladov na pracovníkov. Pripustili však, že predovšetkým odvody z práce by mali byť nižšie.
Výpadok príjmov v štátnej pokladnici by pritom mohli nahradiť iné zdroje: efektívnejšie zdaňovanie nehnuteľností, firemných ziskov či dividend.
Prečítajte si tiež:
V súvislosti s riešením otázky nízkych miezd by Košč privítal zavedenie aj sektorovej minimálnej mzdy. V rámci kolektívneho vyjednávania by sa mohli firmy a zamestnanci dohodnúť na vyšších platoch naprieč odvetviami, myslí si analytik. Podobný systém funguje v Rakúsku, Belgicku či škandinávskych krajinách.
Podľa Marcinčina by sa štát nemal snažiť lákať investorov iba na nízke mzdové náklady, ale sústrediť sa na investície do infraštruktúry a vzdelávania. Dôležitými faktormi pre investorov sú podľa neho tiež geopolitická predvídateľnosť vlády a vymožiteľnosť práva.