Skrytá epidémia v slovenských domácnostiach: Trpí 12-tisíc pacientov, čísla z nemocníc realitu skresľujú

Starostlivosť o ťažko chorých sa stále viac presúva z nemocníc na rodiny. Preležaniny nepredstavujú len utrpenie pre pacientov, ale aj finančnú záťaž pre zdravotný systém.  

Juraj zo západného Slovenska bol minulý rok v poslednom štádiu rakoviny hrtana. Zlyhávala mu motorika a dlhodobo bol pripútaný na lôžko. Jeho manželka Elena sa rozhodla, že ho doopatruje doma. Okrem neustálych veľkých bolestí, ktorými trpel, sa však pridal aj ďalší častý problém ležiacich pacientov – preležaniny.

„Snažila som sa ich dezinfikovať a ošetrovať presne tak, ako ma naučili v mobilnom hospici,“ hovorí dnes 65-ročná Elena. „Bolo to obrovské trápenie pre nás oboch,“ opisuje posledné týždne pred Jurajovou smrťou. Aj ministerstvo zdravotníctva priznáva, že dekubity sú v klinickej praxi problémom s najvyššou prioritou a môžu viesť až k život ohrozujúcim stavom.

O pacientov s dekubitmi sa pritom stará čoraz viac domácností, pretože starostlivosť o nich sa presúva do domáceho prostredia. Kým v roku 2015 úrady evidovali 372-tisíc domácich návštev, v roku 2024 ich bolo už 585-tisíc. Až deväť z desiatich takýchto výjazdov realizujú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Zároveň zaúčajú rodinných príslušníkov, ktorí vykonávajú väčšinu domácej starostlivosti, ako sa o preležaniny „starať“.

Dekubity predstavujú na Slovensku dlhodobý a závažný problém nielen v domácom prostredí, ale aj pri hospitalizáciách či v domovoch sociálnych služieb. Žije s nimi približne 11- až 12-tisíc pacientov a každý rok pribúda šesť- až sedemtisíc nových prípadov. Odborníci však naznačujú, že štatistiky skresľujú realitu.

„Z dát vyplýva, že až 86 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo dekubity ako vedľajšiu diagnózu u menej ako jedného percenta hospitalizácií pacientov vo veku nad 50 rokov,“ upozorňuje riaditeľka odboru zdravotných analýz pri ministerstve zdravotníctva Veronika Rybanská.