Opozícia spájaním iba zabíja čas. Roberta Fica je možné poraziť len jedným spôsobom (komentár Martina Behula)

Budúcnosť Slovenska sa nedá postaviť na výkrikoch „Dosť bolo Fica!“ a „Fico do basy!“ Po každej hlbokej orbe treba aj sadiť.  

Ak sa niekomu z opozície aspoň trochu darí, sú to nástupníci bývalého OĽaNO. Pôvodní Obyčajní ľudia, premenovaní na Hnutie Slovensko, zacítili záujem o spoluprácu zo strany SaS, a tak Igor Matovič začal s tým, bez čoho nevie robiť politiku: kladie ultimáta, ktorými podmieňuje svoju podporu budúcej vlády. A tým získava to, čo má najradšej – pozornosť.

Umiernenejšia časť OĽaNO, z ktorej sa pred voľbami 2023 stali Demokrati, zas urobila to najlepšie, čo vo svojej situácii mohla, a začala rokovať s Progresívnym Slovenskom o predvolebnej koalícii. To Demokratom zabezpečilo mediálne pokrytie a záujem voličov, na aký by so svojimi sotva piatimi percentami sami nemali nárok.

Opozičný volič, pre ktorého je hlavným cieľom to, aby v budúcej vláde nebol Smer, prípadne Hlas, SNS a Republika, môže pocítiť nádej, že sa to nakoniec nejako podarí. Demokrati s pomocou progresívcov prejdú do parlamentu, opozícia sa neochotne, ale predsa dohodne s Matovičom a Robert Fico nezostaví svoju piatu vládu. Veď to je to hlavné.

Nuž, možno je to hlavný cieľ, ale súčasne je to aj hlavný problém celej opozície.

Matovičova matematika

„Ja sa obávam, že PS bude mať vo voľbách 12, 13 percent, možno aj s Demokratmi, čo bude veľmi slabý výsledok na porážku Fica,“ tvrdí Matovič v rozhovore pre Aktuality.sk. „Pred rokom mali vo Focuse 23 percent, teraz majú 17 percent. Ak pôjdu touto trajektóriou, za rok budú mať 17 mínus päť, šesť, takže 12 percent a s Demokratmi 13 percent. A to má byť víťaz volieb? No nebude.“

Samozrejme, že tieto výpočty nedávajú zmysel, pretože šesť percentuálnych bodov z 23 percent je asi štvrtina, no zo 17 viac ako tretina. PS by teda muselo začať klesať čoraz prudšie. Jeho náskok pred Smerom sa však naozaj zmenšuje, a tak koalícia s Demokratmi už vyzerá nielen ako ich záchrana z nutnosti, ale aj ako nádej na impulz pre lídra prieskumov.

Jaroslav Naď síce musí v každom rozhovore odpovedať na otázky, kedy konečne oznámia dohodu s progresívcami a či budú mať Demokrati na spoločnej kandidátke každé štvrté, alebo každé piate miesto, ale to, ako by spolu vládli, ide akosi bokom. Niežeby sa na to Naďa nikto nepýtal.

Vieme, že Demokrati sa po voľbách oddelia, lebo chcú mať vlastný poslanecký klub, s PS „našli prieniky“ a koalícia dolaďuje spoločný volebný program, no celé je to postavené naruby: najprv sa pustime do spájania sa, lebo je to „zodpovedné“ a „nesmie prepadnúť ani jeden demokratický hlas“, a potom začnime zisťovať, či máme niečo spoločné.

Vládnuť sa nedá defenzívne

Iste, Igor Matovič by na to povedal, že keď sa niekto topí, treba ho vytiahnuť, nie učiť plávať, alebo kritizovať, akej farby má plavky. Ak chce opozícia vládnuť, musí poraziť Fica najmä matematicky a nemôže ignorovať fakt, že rok pred voľbami to vychádza len tak-tak. Lenže porážka Smeru nemá byť katarziou na konci príbehu, ale dejovým zvratom uprostred.