Slovenské fabriky bez Slovákov? Šichty čoraz viac ťahajú Filipínci a Vietnamci

Za slovenskými pásmi čoraz častejšie stoja Aziati. Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že nových zahraničných pracovníkov si firmy privážajú už takmer výlučne spoza hraníc Európskej únie (EÚ), najrýchlejšie z Vietnamu a Filipín.  

Kým Slovákov vo fabrikách ubúda a Európania sem za prácou prestávajú chodiť, ľudia z druhého konca sveta obsadzujú miesta na linkách, v skladoch aj v kanceláriách. Zamestnávatelia hovoria, že bez nich by mnohé podniky neudržali výrobu.

Podľa najnovších údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za september na Slovensku pracuje vyše 150-tisíc cudzincov. To je jedenásťkrát viac ako pred trinástimi rokmi – ešte v roku 2013 ich úrady práce evidovali približne len 13 400. Najprudší skok prišiel po pandémii. V roku 2021 u nás pracovalo necelých 68 200 ľudí zo zahraničia, odvtedy sa ich počet viac ako zdvojnásobil.

Rekordný bol minulý rok. Na slovenský trh práce vtedy pribudlo vyše 29-tisíc zahraničných pracovníkov, o štvrtinu viac než rok predtým, a ich počet sa vyšplhal na 143-tisíc. Tento rok však tempo výrazne spomalilo. Za prvých deväť mesiacov pribudlo necelých 7-tisíc ľudí, teda približne štvrtina vlaňajšieho prírastku.

Aziati nahrádzajú Európanov

Mení sa najmä to, odkiaľ k nám ľudia prichádzajú pracovať. Z krajín mimo EÚ dnes pochádza viac ako 124-tisíc zahraničných pracovníkov, teda zhruba osem z desiatich. Občanov Únie je necelých 26-tisíc a ich podiel je podľa IFP najnižší od februára 2017. Prvú päťku najväčších zdrojových krajín tak už tvoria výlučne štáty spoza hraníc EÚ – Ukrajina, India, Srbsko, Uzbekistan a Vietnam.

Najväčšou skupinou zostávajú Ukrajinci, ktorých na Slovensku pracuje vyše 54-tisíc, viac ako tretina všetkých cudzincov. Hneď za nimi je India s vyše 12-tisíc ľuďmi, hoci pred desiatimi rokmi u nás pracovalo menej ako 140 Indov. Ešte strmší je príbeh Nepálu: vo februári 2016 tu pracovali traja Nepálci, dnes takmer 3 900. Z Indie, Vietnamu, Filipín, Nepálu a Uzbekistanu dnes na Slovensku pracuje vyše 34-tisíc ľudí, dva a pol násobok Čechov, Maďarov a Poliakov dokopy.

Susedia naopak ubúdajú. Rumunov je podľa IFP o 52 percent menej ako na vrchole a pod svojím historickým maximom zostáva aj Maďarsko. Len od februára do septembra tohto roka klesol počet Rumunov zo 6 939 na 5 241 a Maďarov zo 6 407 na 5 088. Najrýchlejšie naopak rastie Vietnam. Pracovníkov odtiaľ je podľa IFP takmer dvakrát viac ako v decembri minulého roka a od februára sa ich počet zvýšil z 3 664 na 6 309. Vietnam tak predbehol aj Česko.

Podobne rýchlo pribúdajú Filipínci. Od začiatku roka sa ich počet zvýšil približne o dve tretiny. Vo februári ich na Slovensku pracovalo 3 424, v septembri už 5 122, čím predbehli Maďarov s 5 088 pracovníkmi.

Personálna agentúra Manuvia uvádza, že Filipíny sa pre ňu stávajú krajinou číslo jedna, hoci vízový režim je prísny a filipínsky pracovník vyjde firmu drahšie. Nejde pritom o rýchle riešenie. Nábor trvá šesť až osem mesiacov od prvého kontaktu a dve tretiny práce sa odohrajú ešte pred príchodom pracovníka. „Naša skúsenosť je, že veľké firmy už vedia, ako na to. Mnohé malé a stredné podniky však netušia, že takýto nábor môžu vôbec skúsiť a že to nemusí znamenať nabrať desiatky ľudí naraz,” hovorí Dalibor Zehnal z Manuvie.

Filipínci už nepracujú len pri výrobných linkách. Trebišovská špedičná spoločnosť DeutschMann si ich priviezla do kancelárie. Dvaja Filipínci u nej pracujú ako disponenti a firma čoskoro očakáva ďalších pätnásť. Riaditeľka firmy Miriam Poništová absolvovala dve náborové cesty do Manily, kde uchádzačov vyberala osobne. Hľadanie Slovákov pritom firma podľa vlastných slov neobmedzila.

„Na východnom Slovensku máme dlhodobo skúsenosť, že počet vhodných kandidátov je limitovaný. Preto sme sa rozhodli pozrieť aj za hranice Slovenska,” vysvetľuje Poništová. Dodáva, že nechce vytvárať oddelenú skupinu zahraničných pracovníkov s inými pravidlami. „Naším cieľom je naučiť ich rovnaký systém práce, aký používame pri slovenských kolegoch, a vytvoriť z nich jeden tím,” zdôrazňuje.

Na Slovensku pritom zahraniční pracovníci nezostávajú automaticky natrvalo. Pracovnú zmluvu s nimi firma môže uzavrieť len na dobu určitú, najdlhšie na dva roky, a v rámci tohto obdobia ju predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Rovnako na dva roky sa pri prvom udelení vydáva aj prechodný pobyt. O trvalý pobyt môže cudzinec požiadať až po piatich rokoch nepretržitého pobytu. „Príchodom pracovníka sa nábor nekončí. Práve vtedy sa ukáže, či firma prijala človeka, alebo len obsadila voľné miesto,” upozorňuje Zehnal.

O Filipíncov sa pritom nebije len Slovensko. Česká vláda chce od januára zvýšiť ročnú kvótu pre pracovníkov z Filipín z 10 300 na 12 000 miest. „Kultúrne predpoklady pre integráciu sú pomerne priaznivé, rozhodujúci bude jazyk a bývanie,” tvrdí hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Slováci odchádzajú, pásy nestoja

Prílev cudzincov prichádza v čase, keď Slovákov v priemysle ubúda. Ešte v roku 2007 pracoval v tejto sfére viac ako každý štvrtý zamestnanec, dnes je to len niečo vyše pätina. Kým v roku 2018 bolo v priemysle takmer 560-tisíc ľudí, na začiatku tohto roka už len asi 488-tisíc. V auguste 2026 bola zamestnanosť v priemysle medziročne nižšia o 0,6 percenta.

Práve priemysel je pritom najväčším zamestnávateľom cudzincov. Podľa IFP v ňom pracuje viac ako pätina zo všetkých. Na druhom mieste sú administratívne a podporné služby, toto poradie však podľa analytikov skresľujú personálne agentúry. Viac ako štyria z desiatich cudzincov evidovaných v tomto sektore pracujú práve cez ne, hoci ich skutočné pracovisko je často vo výrobe, v logistike či obchode. „Reálny význam týchto odvetví pre zamestnávanie zahraničných pracovníkov je preto ešte väčší, než naznačujú údaje založené na odvetví zamestnávateľa,” upozorňuje IFP.

Domáci trh práce pritom stojí na mieste. Miera nezamestnanosti sa od marca drží na 6,1 percenta a v takmer polovici okresov sa v septembri nezmenila. Po júlovom historickom maxime hromadného prepúšťania, ktoré spôsobilo zatváranie viacerých závodov, vlna podľa IFP rýchlo opadla. Spoločnosti IBM a AT&T v septembri ohlásili prepustenie viac než 360 ľudí, na úradoch práce sa však zaevidovala len približne tretina z nich. Hromadne prepustení tvoria len asi jedno percento všetkých nezamestnaných.

Zamestnávatelia pritom tvrdia, že bez ľudí z cudziny by sa nezaobišli. „Zamestnávanie zahraničných pracovníkov nám umožňuje udržať výrobu, poskytovanie služieb a fungovanie podnikov, od ktorých závisia aj pracovné miesta domácich zamestnancov. Zahraniční pracovníci sú tu len na obmedzené obdobie, vyberá ich personálna agentúra v domovskej krajine a obsadzujú iba nedostatkové pozície, čím sa zachováva ochrana domáceho trhu práce. Firmy však znášajú dodatočné náklady na ich nábor, príchod a prípravu na prácu,” hovorí viceprezidentka Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) pre trh práce Zuzana Rumiz.

Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) pracovalo na Slovensku na konci júna takmer 26-tisíc ľudí s dočasným útočiskom, o 3 300 viac ako pred rokom. Kým v marci 2022 pracovalo na administratívnych pozíciách a v službách a obchode približne 13 percent z nich, v polovici tohto roka už vyše 23 percent. Zamestnanosť ako celok má podľa jesennej prognózy NBS tento rok stagnovať a budúci rok mierne klesnúť o 0,1 percenta. „Dlhodobou výzvou zostáva starnutie populácie a rastúca potreba pracovnej sily zo zahraničia,” konštatuje centrálna banka.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
zamestnanec
firmy
cudzinci na Slovensku
cudzinci

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.