59. deň: Trumpa iránska ponuka nepresvedčila. Otvorený Hormuzský prieliv mu nestačí, Teherán mlčí o tom najdôležitejšom

Irán obvinil Spojené štáty z pirátstva pre ich námornú blokádu prístavov.   Čítajte viac 58. deň: Trump rieši nový návrh Iránu. Teherán ponúka plán na ukončenie konfliktu

20:58 Izraelská armáda v utorok oznámila, že na juhu Libanonu neďaleko izraelskej hranice objavila dva rozsiahle tunely, ktoré podľa nej využívajú militanti hnutia Hizballáh. Uviedla tiež, že popoludní tieto tunely vyhodila do vzduchu pomocou 450 ton výbušnín.

Jednotky našli „dva teroristické tunely Hizballáhu, vybudované približne počas desiatich rokov,“ ktoré sa tiahnu v dĺžke dvoch kilometrov. Tunely majú šachty „vedúce k pozíciám s odpaľovacími zariadeniami namierenými na izraelské územie,“ uviedla armáda vo vyhlásení. Tieto tunely boli podľa predstaviteľov izraelskej armády vybudované „podľa iránskych štandardov“ a Irán sa priamo podieľal na plánovaní a financovaní týchto podzemných systémov. (TOI, AFP, TASR)

20:56 Izraelský útok počas záchrannej operácie v obci Madždal Zún v južnom Libanone dnes zranil dvoch libanonských vojakov. Podľa agentúry AFP to uviedla libanonská armáda s tým, že útok zasiahol armádnu hliadku sprevádzajúcu príslušníkov civilnej obrany a dva civilné buldozéry počas záchrannej akcie.

Libanonská civilná obrana zároveň uviedla, že traja jej členovia po útoku zostali uväznení pod sutinami a že armáda spolu so záchranármi pracuje na ich vyslobodzovaní.

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom, ktoré sprostredkovali Spojené štáty, síce viedlo k výraznému obmedzeniu bojov, napriek tomu však Izrael a šiitské hnutie Hizballáh v južnom Libanone pokračujú vo vzájomných stretoch. Izrael si tu ponechal vojakov v pásme, ktoré vyhlásil za nárazníkovú zónu.

Izrael pokračuje v úderoch naprieč južným Libanonom a ničí domy, ktoré označuje za infraštruktúru využívanú Hizballáhom. Hnutie medzitým pokračuje v útokoch pomocou dronov a rakiet proti izraelským jednotkám v Libanone.

16:20 Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v utorok vyhlásil, že Izrael sa nesnaží získať územie v Libanone. Agentúra AFP pripomenula, že Saar sa tak vyjadril v čase, keď izraelská armáda pokračuje napriek prímeriu v operáciách na juhu Libanonu.

„Izrael nemá žiadne teritoriálne ambície v Libanone. Naša prítomnosť v oblastiach pri severnej hranici slúži jedinému cieľu: ochrániť našich obyvateľov,“ povedal Saar v Jeruzaleme na spoločnej tlačovej konferencii so srbským ministrom zahraničných vecí Markom Djuričom. „Žiadna krajina by nebola ochotná takto žiť – so zbraňou namierenou na jej hlavu,“ dodal.

Krátko po tom, čo 17. apríla začalo medzi Izraelom a Libanonom platiť prímerie, vytvorila izraelská armáda na juhu Libanonu tzv. „žltú líniu“, kde pôsobia izraelské jednotky. Takúto líniu vytvorila armáda židovského štátu minulý rok aj v Pásme Gazy.

„V oblastiach, v ktorých budú Hizballáh a ďalšie teroristické organizácie, vrátane palestínskych teroristických skupín odstránené, nebude mať Izrael žiadnu potrebu zachovať svoju prítomnosť,“ vyhlásil šéf izraelskej diplomacie.

AFP konštatuje, že v Libanone pokračuje násilie napriek prímeriu, ktorého predĺženie o tri týždne minulý štvrtok oznámil americký prezident Donald Trump. Izrael a libanonské militantné hnutie Hizballáh sa z jeho porušovania vzájomne obviňujú. Židovský štát tvrdí, že na juhu susedného Libanonu útočí na ciele Hizballáhu.

Izraelská armáda v utorok varovala obyvateľov desiatok dedín a miest na juhu Libanonu, aby sa okamžite evakuovali, pričom uviedla, že „porušovanie prímeria“ zo strany Hizballáhu ju núti konať.

Vodca Hizballáhu Naím Kásim v pondelok vyhlásil, že hnutie neustúpi a vo svojom „obrannom odpore za Libanon a jeho ľudí“ bude pokračovať.

Predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu tvrdí, že rakety a drony Hizballáhu naďalej predstavujú kľúčovú hrozbu, ktorá si vyžaduje zásah armády. Izrael preto, podľa jeho slov, v útokoch pokračuje.

Podľa pondelkového vyjadrenia náčelníka generálneho štábu izraelskej armády generálporučíka Ejala Zamira tento rok bude pre Izrael „pravdepodobne ďalším rokom bojov“ na všetkých frontoch.

14:50 Izraelská armáda v utorok vyzvala obyvateľov viac ako 12 dedín a miest v južnom Libanone, aby sa okamžite evakuovali a vydali na sever. Upozornila, že v tejto oblasti bude reagovať na „porušenie prímeria“ zo strany libanonského militantného hnutia Hizballáh.

Armáda „nemá v úmysle vám ublížiť a z obavy o vašu bezpečnosť ste povinní okamžite evakuovať svoje domovy a odísť z určenej oblasti smerom k okresu Sidón“, oznámil hovorca na platforme X.

„Každý, kto sa nachádza v blízkosti členov Hizballáhu, ich zariadení alebo zbraní, ohrozuje svoj život,“ dodal.

Libanon bol do vojny na Blízkom východe vtiahnutý 2. marca, keď Hizballáh začal raketami ostreľovať Izrael, aby pomstil zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Medzi krajinami v súčasnosti platí prímerie, ktorého platnosť predĺžili do polovice mája. Aj keď sa počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom počas tohto obdobia výrazne znížil, obe strany v útokoch pokračujú a z porušovania prímeria sa vzájomne obviňujú.

Izraelská armáda informovala o dvoch incidentoch z utorkového rána, kedy bola vypálená raketa „na podozrivý vzdušný cieľ, ktorý bol identifikovaný v oblasti južného Libanonu, kde operujú IDF (izraelské obranné sily)“. Cieľ ani v jednom z prípadov neprekročil izraelské územie.

Armáda v utorok zároveň oznámila, že deň predtým bol jeden vojak ťažko a druhý ľahko zranený „v dôsledku zásahu výbušného dronu počas operačnej činnosti v južnom Libanone. Tento incident predstavuje porušenie dohôd o prímerí zo strany teroristickej organizácie Hizballáh,“ vyhlásila.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok povedal, že rakety a drony Hizballáhu naďalej predstavujú kľúčovú hrozbu, ktorá si vyžaduje zásah armády. Izrael preto, podľa jeho slov, v útokoch pokračuje.

14:20 Katar vo štvrtok varoval pred možnosťou, že by sa vojna na Blízkom východe stala tzv. zamrznutým konfliktom, keďže rokovania medzi USA a Iránom o mierovej dohode uviazli.

„Nechceme v blízkej budúcnosti vidieť obnovenie nepriateľských aktivít v regióne, nechceme vidieť zamrznutý konflikt, ktorý sa obnoví vždy, keď sa na to nájde politický dôvod,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných Kataru na tlačovej konferencii.

Biely dom v pondelok oznámil, že študuje najnovší iránsky návrh na odblokovanie Hormuzského prielivu, ktorý je prakticky uzavretý už dva mesiace od začiatku vojny na Blízkom východe.

Mierové rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom, zamerané na komplexné ukončenie vojny a otvorenie tejto kľúčovej vodnej trasy, doposiaľ neboli úspešné. „Veľmi nám záleží na tom, aby sa táto vojna skončila trvalo udržateľným spôsobom, ktorý zohľadní všetky naše obavy týkajúce sa regiónu, no aj záležitostí mimo neho,“ dodal hovorca.

Vojnu na Blízkom východe spustili izraelsko-americké útoky na Irán 28. februára. Teherán v reakcii na to útočil raketami a dronmi na štáty Perzského zálivu, pripomína AFP.

13:55 Šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea pochválil „prelomové“ operácie tejto tajnej služby vo vojne proti Iránu a militantnému hnutiu Hizballáh. Mosad získaval podľa Barnea informácie „priamo zo srdca tajomstiev nepriateľa“.

„V operáciách proti Iránu a Hizballáhu sme pracovali bok po boku s IDF (izraelskými obrannými silami), a to v defenzíve, ako aj v ofenzíve,“ povedal Barnea.

Prejav, ktorý bol zverejnený v utorok, predniesol v pondelok počas slávnostnej ceremónie v ústredí Mosadu.

„Získali sme strategické a taktické spravodajské informácie zo srdca tajomstiev nepriateľa,“ dodal Barnea. Izraelská spravodajská služba podľa jeho slov preukázala „nové, prelomové operačné schopnosti v cieľových krajinách“.

Šéf Mosadu zároveň poznamenal, že agentúra spolu s izraelskou armádou zmenili „strategické postavenie“ krajiny a upevnili jej silu. Vyhlásil, že Izrael je naďalej pripravený reagovať na akúkoľvek hrozbu.

Vojna na Blízkom východe vypukla 28. februára po americko-izraelských útokoch na Irán. Teherán v reakcii na tieto údery začal útočiť na ďalšie krajiny v regióne. Hoci konflikt pozastavilo dohodnuté prímerie, rokovania medzi USA a Iránom o trvalom mieri uviazli.

Do vojny bol 2. marca vtiahnutý aj Libanon, keď Hizballáh začal raketami ostreľovať Izrael, aby pomstil zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Prímerie medzi týmito krajinami predĺžili do polovice mája. Aj keď sa počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom počas tohto obdobia výrazne znížil, obe strany v útokoch pokračujú a z porušovania prímeria sa vzájomne obviňujú.

13:50 Dodávky niektorých amerických obranných zariadení do Európy sa oneskorujú v dôsledku vojny na Blízkom východe. V utorok to uviedli prezidenti Fínska a Estónska.

Fínsky prezident Alexander Stubb povedal, že niektoré americké dodávky idú pre vojnu v Iráne na iné miesta, ale pre svoju krajinu to nepovažuje za alarmujúce.

Estónsky prezident Alar Karis vyhlásil, že jeho krajina bola informovaná o meškaní súvisiacom s raketovými systémami HIMARS. „To dáva signál, že v Estónsku a vo všeobecnosti v Európe, by sme mali oveľa rýchlejšie rozvíjať náš obranný priemysel,“ dodal Karis.

Agentúra Reuters 16. apríla s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou napísala, že americkí predstavitelia informovali niektorých európskych partnerov, vrátane Pobaltia a Škandinávie, že niektoré predtým zmluvne dohodnuté dodávky zbraní sa pravdepodobne oneskoria, pretože vojna na Blízkom východe zásoby zbraní vyčerpáva.

11:20 Spojené štáty už nemajú schopnosť ostatným krajinám diktovať, čo majú robiť, vyhlásil v utorok námestník iránskeho ministra obrany Réza Taláej-Ník. Agentúra AFP približuje, že jeho stanovisko prišlo v čase, kedy Washington posudzuje nový iránsky návrh v súvislosti s ukončením vojny na Blízkom východe.

„Spojené štáty už nie sú v pozícii, aby diktovali svoju politiku nezávislým národom,“ uviedol podľa štátnej televízie Taláej-Ník na zasadnutí ministrov obrany Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v Kirgizsku.

Washington by podľa jeho slov mal „akceptovať, že sa musí vzdať svojich nezákonných a iracionálnych požiadaviek“.

Hoci boje medzi Iránom, USA a Izraelom zastavilo prímerie, rokovania o trvalom ukončení konfliktu boli doposiaľ bez výsledkov. Návrh, ktorý americká strana v súčasnosti zvažuje, sa údajne týka opätovného otvorenia Hormuzského prielivu, píše AFP.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na anonymného predstaviteľa informovala, že prezident USA Donald Trump s týmto návrhom spokojný nie je, pretože sa nezaoberá iránskym jadrovým programom.

Námestník iránskeho ministra obrany na zasadnutí SCO zároveň vyhlásil, že Teherán je „pripravený zdieľať svoje obranné vojenské kapacity s nezávislými krajinami, najmä s členskými štátmi“ tejto organizácie.

9:53 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio prirovnal iránsku blokádu Hormuzského prielivu k „ekonomickej jadrovej zbrani“ a zároveň vyhlásil, že Teherán sa snaží ovládnuť región.

V rozhovore pre televíziu Fox News Rubio v pondelok povedal, že narušenie tejto kľúčovej námornej trasy ukazuje, prečo nesmieme dovoliť, aby Irán získal jadrové zbrane. „Prieliv je v podstate ekvivalentom ekonomickej jadrovej zbrane, ktorú sa snažia použiť proti svetu, a chvália sa tým,“ povedal. Podľa jeho slov, pokiaľ by Irán získal jadrové zbrane, „držal by celý región ako rukojemníkov“.

Rubio pôsobí aj ako poradca prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť a odmietol sa vyjadriť k otázke, ako by šéf Bieleho domu reagoval, keby Teherán naďalej odmietal rokovania o svojom jadrovom programe. USA deklarovali, že jedným z cieľov v aktuálnom konflikte na Blízkom východe je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane. To bol tiež zámer amerických leteckých útokov na iránske jadrové zariadenia v júni 2025.

Irán od februárových útokov Izraela a USA vo veľkej miere obmedzil lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre globálny vývoz ropy a skvapalneného zemného plynu, a prispel tým k rastu cien energií. Spojené štáty tiež uvalili námornú blokádu na Irán s cieľom odrezať vedenie v Teheráne od príjmov z ropy. Konflikt pozastavilo dohodnuté prímerie, no rokovania medzi USA a Iránom o trvalom mieri uviazli.

9:17 Poradca prezidenta Spojených arabských emirátov (SAE) Anwar Karkáš kritizoval spojencov v Perzskom zálive za ich slabú reakciu na odvetné útoky Teheránu, ktoré nasledovali po izraelsko-amerických úderoch na Irán.

Karkáš uviedol, že štáty Perzského zálivu sa počas krízy navzájom logisticky podporovali, avšak ostro kritizoval ich politickú a vojenskú reakciu. „Postoj GCC bol historicky najslabší, vzhľadom na povahu útoku a hrozbu, ktorú pre všetkých predstavoval,“ povedal poradca prezidenta SAE Muhammada bin Zájida Ál Nahjána s odkazom na šesťčlennú Radu pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC).

Karkáš ďalej uviedol, že „takýto slabý postoj očakával od Arabskej ligy“ – 22-člennej organizácie štátov Blízkeho východu a severnej Afriky so sídlom v Káhire. „Ale od GCC to neočakávam a zaskočilo ma to,“ povedal na konferencii v Dubaji.

Teherán vystrelil stovky rakiet a dronov na krajiny GCC – Bahrajn, Katar, Kuvajt, Omán, Saudskú Arábiu a SAE – po tom, čo Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán. SAE, ktoré boli terčom najväčšieho počtu útokov, zaujali voči Iránu ráznejší postoj než ich spojenci.

Monarchie v Perzskom zálive mali s Iránom vždy „zložité vzťahy“, povedal Karkáš. V uplynulých rokoch podľa neho krajiny presadzovali „politiku obmedzovania vplyvu“ prostredníctvom mediácie, energetických partnerstiev, strategických dohôd a, v prípade SAE, i obchodných väzieb. „Tieto politiky však zlyhali na celej čiare a teraz čelíme zásadnému prehodnoteniu (situácie),“ dodal.

8:31 Irán v utorok zverejnil upravený počet obetí útoku na školu v meste Mínáb, ku ktorému došlo v prvý deň vojny na Blízkom východe.

Čítajte viac Konečná bilancia amerického masakru na iránskej škole: 155 mŕtvych

7:58 Izraelský minister obrany Jisrael Kac varoval militantné hnutie Hizballáh pred katastrofickými následkami pre Libanon po tom, čo jeho vodca Naím Kásim kritizoval priame rokovania medzi dvoma krajinami.

„Naím Kásim sa zahráva s ohňom a oheň spáli Hizballáh a celý Libanon. Ak sa libanonská vláda bude naďalej skrývať pod krídlami teroristickej organizácie Hizballáh, vypukne oheň a pohltí libanonské cédre,“ povedal Kac osobitnej koordinátorke OSN pre Libanon Jeanine Hennis-Plasschaertovej podľa vyhlásenia zverejneného jeho kanceláriou.

Šéf izraelského rezortu obrany tým reagoval na Kásimove slová, podľa ktorých sú plánované priame rokovania medzi Libanonom a Izraelom „vážnym hriechom“ a majú destabilizujúci vplyv.

„Kategoricky odmietame priame rokovania s Izraelom a tí, čo sú pri moci, by si mali uvedomiť, že ich konanie nebude prospešné pre Libanon, ani pre nich samotných,“ uviedol Kásim vo vyhlásení. Úrady zároveň vyzval, aby „ustúpili od svojho vážneho hriechu, ktorý vrhá Libanon do špirály nestability“.

Dohodu o začatí priamych rokovaní medzi Libanonom a Izraelom oznámili Spojené štáty po stretnutí medzi izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a libanonskou veľvyslankyňou Nadou Hamádovou Muawwádovou, ktoré 14. apríla sprostredkoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Ide o prvú sériu priamych rozhovorov za uplynulé desaťročia.

6:58 Hovorca iránskeho ministertva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí obvinil Spojené štáty z pirátstva pre ich námornú blokádu a zadržiavanie ropných tankerov.

„Toto je úplná legalizácia pirátstva a ozbrojených lúpeží na otvorenom mori,“ napísal Bakájí na sociálnej sieti X. Doplnil, že konanie USA znamená „návrat pirátov – teraz však operujú na základe vládou vydaných zatykačov“.

Zatiaľ čo rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o ukončení konfliktu stagnujú, Washington sa snaží vyvíjať tlak na Teherán prostredníctvom námornej blokády a zadržiavania plavidiel smerujúcich do alebo z iránskych prístavov v snahe obmedziť príjmy z vývozu ropy.

Irán zas naďalej obmedzuje plavbu cez strategicky dôležitý Hormuzský prieliv. Táto úžina je kľúčovou tranzitnou trasou pre vývoz ropy a plynu zo štátov Perzského zálivu a je mimoriadne dôležitá pre globálne energetické dodávky.

6:31 Americký viceprezident J. D. Vance v súkromí opakovane vyjadruje pochybnosti o spôsobe, akým ministerstvo obrany USA vykresľuje vojnu s Iránom.

Čítajte viac Navonok „skvelá práca“, ale v súkromí Vance spochybňuje Hegsetha. A pýta sa na rakety

6:07 Americký prezident Donald Trump nie je spokojný s novým iránskym návrhom na vyriešenie konfliktu na Blízkom východe, pretože sa nezaoberá iránskym jadrovým programom. S odvolaním sa na anonymného predstaviteľa o tom informovala agentúra Reuters.

Šéf Bieleho domu v pondelok so svojimi poradcami pre národnú bezpečnosť rokoval o novom iránskom návrhu na vyriešenie konfliktu, oznámila predtým novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová bez uvedenia, či prezident návrh prijme.

Americký portál Axios avizoval, že sa Trump stretne so svojím tímom pre národnú bezpečnosť, aby diskutovali o ponuke Iránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a odloženie jadrových rokovaní na neskôr.

Stanica ABC News s odvolaním sa na dvoch anonymných amerických predstaviteľov informovala, že dohoda nespĺňa červené čiary Washingtonu. Leavittová zároveň novinárom povedala, že „červené čiary prezidenta vo vzťahu k Iránu boli vyjadrené veľmi, veľmi jasne, nielen americkej verejnosti, ale aj im samotným“.

Trump v sobotu oznámil, že zrušil plánovanú cestu svojich vyslancov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera do Pakistanu. V príspevku na svojej platforme Truth Social napísal, že v rámci vedenia Iránu panujú „obrovské vnútorné spory a zmätok“. „Nikto nevie, kto tam vládne, ani oni sami,“ tvrdil a dodal, že ak chcú Iránci rokovať, stačí, aby zatelefonovali.