1524. deň: Ruská ropa horí. Putin hovorí o „ukrajinskom terore“ a obvinil Kyjev z útokov na civilné ciele

Ukrajinci už po štvrtý raz počas apríla trafili Rusom rafinériu pri Čiernom mori.   Čítajte viac 1523. deň: Moskva vytiahla vážne obvinenie proti Nemcom. Veľvyslanec si neodpustil ostrú reakciu. Rusi zintenzívnili útoky po celej frontovej línii

21:30 Ukrajina zosilňuje útoky na civilné ciele v Rusku, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin. Stalo sa tak po tom, čo ukrajinské drony tretíkrát od 16. apríla spôsobili rozsiahly požiar v rafinérii v ruskom prístavnom meste Tuapse pri Čiernom mori. Regionálne úrady vyhlásili stav núdze. Ukrajina sa piatym rokom bráni ruskej agresii vo vojne, rozpútanej vo februári 2022 na Putinov rozkaz. Ruské rafinérie a ďalšie zariadenia pokladajú ukrajinskí vojaci za legitímne ciele, pretože Moskva z vývozu ropy a plynu financuje svoju vojnu.

Kyjev dúfa, že terorom proti Rusku niečo zmení, ale nič nezmení, vyhlásil Putin podľa štátnej agentúry TASS na porade venovanej zaisteniu bezpečnosti septembrových volieb. „Kyjevský režim a jeho protektori prešli k otvorene teroristickým metódam. Príčiny sú zjavné a všetkým pochopiteľné: nepriateľ nie je schopný zastaviť postup našich vojsk,“ tvrdil Putin. „Stále častejšie útočia drony na civilnú infraštruktúru. Posledným príkladom sú údery na energetické objekty v Tuapse, ktoré potenciálne môžu spôsobiť vážne ekologické následky,“ zdôraznil ruský vodca.

Čítajte viac Ruské prístavné mesto vyhlásilo stav núdze. Topí sa v mazute a dusí toxickými látkami

Rusko v súčasnosti okupuje asi 19 percent ukrajinského územia, a to vrátane Krymu, ktorého sa zmocnilo ešte na jar 2014, podobne ako časti Donbasu na východe Ukrajiny. V posledných mesiacoch Moskva opakovane oznamovala dobytie miest na východe Ukrajiny, ktoré však podľa Kyjeva naďalej úplne alebo čiastočne zostávajú v rukách ukrajinských obrancov.

„V skutočnosti je (naša) pozícia na bojisku najsilnejšia alebo najpevnejšia za posledný rok. Naozaj najsilnejšia,“ povedal novinárom minulý týždeň ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. „Ruskú početnú výhodu sme minimalizovali vďaka dronom,“ uviedol s tým, že ruská prevaha v počte vojakov už nie je na fronte rozhodujúcim faktorom.

18:27 Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského získala konkrétne dokumenty z generálneho štábu ruských ozbrojených síl, v ktorých ruská armáda sama priznáva, že nedokáže splniť úlohy stanovené Moskvou. Zelenskyj o tom informoval na sieti X po stretnutí so šéfom ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby Olehom Ivaščenkom.

Napriek údajným problémom ruské politické vedenie podľa Zelenského chystá ďalšie ofenzívne operácie a pripravuje sa na nasadenie ďalších vojakov na Ukrajinu, a to aj prostredníctvom mobilizácie na území Ruska.

Ukrajinská armáda podľa Zelenského pokračuje v oslabovaní ofenzívneho potenciálu ruských síl a jej úlohou je zvyšovať mieru nenapraviteľných strát spôsobených nepriateľovi. Tie tvoria už 60 percent všetkých strát na strane Ruska, uviedol prezident v príspevku, v ktorom zároveň vyzval na zintenzívnie nasadenia dronov pozdĺž frontovej línie a rozšírenie sankcií proti ruskej zbrojárskej výrobe a ropnému sektoru.

„Budeme tiež informovať našich partnerov o tom, ako v Moskve pokračuje príprava plánov operácií proti krajinám NATO, ako aj o pokusoch o väčšie zapojenie Bieloruska do plnenia ruských cieľov,“ napísal na sieti X. (TASR)

17:25 Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha dnes na sociálnej sieti X uviedol, že Česko sa stáva 23. štátom, ktorý sa pripája k dohode nevyhnutnej na vytvorenie osobitného tribunálu pre zločiny ruskej agresie proti Ukrajine. Minister vyjadril Českej republike vďačnosť a dúfa, že ďalšie zodpovedné štáty budú nasledovať ešte predtým, ako bude výbor Rady Európy v polovici mája v Kišiňove o dohode hlasovať.

„Tí, ktorí rozpútali vojnu proti našej krajine a naďalej ju vedú, musia vedieť, že spravodlivosť za zločin agresie proti Ukrajine je neodvratná,“ napísal Sybiha na X.

Zámer vytvoriť osobitný tribunál, ktorý by súdil ruské vedenie za zločin agresie proti Ukrajine podľa vzoru norimberského procesu s vedením nacistického Nemecka, oznámila Rada Európy vlani v lete. V januári tohto roka EÚ poskytla prvých desať miliónov eur na fungovanie tohto tribunálu, ktorý podľa médií plánuje vyvodiť zodpovednosť voči najmenej dvom desiatkam ľudí.

Tribunál doplní činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý má právomoc na Ukrajine vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. V súčasnosti však ICC nemôže v prípade Ukrajiny vyšetrovať zločin agresie z dôvodu obmedzenia jurisdikcie, uviedla už skôr vo vyhlásení Rada Európy. Osobitný tribunál podľa nej túto medzeru zaplní.

Vojna na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko vpádom vojsk, si podľa rôznych odhadov vyžiadala státisíce životov. Ruskí vojaci sa v nej podľa Kyjeva a Západu dopustili viacerých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Na ruského prezidenta Vladimira Putina vydal ICC v roku 2023 zatykač pre zavlečenie ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.

15:40 K explóziám došlo v utorok v dôsledku ruských útokov v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Tamojšie úrady obyvateľov vyzvali, aby ukryli. Podľa agentúry AFP dochádza k podobným v Kyjeve počas dňa len zriedkavo.

Kyjevské úrady oznámili, že proti ruským dronom lietajúcim nad mestom zasiahli systémy protivzdušnej obrany. Novinári agentúry AFP v Kyjeve počuli sirény a aspoň jeden hlasný výbuch krátko po 13.15 h SELČ.

Podľa oficiálneho varovného systému bola výstraha pred leteckými útokmi zrušená po 49 minútach. Kyjevský primátor Vitalij Kličko uviedol, že pri útoku utrpeli zranenia dve osoby.

Ukrajina a Rusko v posledných mesiacoch zintenzívnili svoje letecké útoky, pričom obe strany sa zameriavajú hlavne na energetickú infraštruktúru, pripomína AFP. Konflikt medzi krajinami trvá už viac než štyri roky.

15:35 Ukrajina v noci na dnes uskutočnila ďalší dronový útok na rafinériu v meste Tuapse v Krasnodarskom kraji na juhozápade Ruska. Na mieste vypukol rozsiahly požiar, oznámil na sieti Telegram miestny gubernátor Veniamin Kondraťjev a dodal, že úrady evakuovali obyvateľov v okolí závodu. Ruský prezident Vladimir Putin medzitým podľa agentúry TASS poveril ministra pre mimoriadne situácie Alexandra Kurenkova, aby v Tuapse osobne dohliadal na likvidáciu požiaru. Ukrajina, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii, pravidelne podniká vzdušné útoky na ruské vojenské a energetické objekty, aby tak znížila možnosti Moskvy financovať vojnu.

„Na hasení požiaru sa podieľa 164 ľudí, nasadených je 46 kusov techniky,“ oznámil ráno gubernátor Krasnodarského kraja Kondraťjev. Poznamenal, že zásahový tím sa čoskoro rozšíri. Nové hlásenie na Telegrame zatiaľ Kondraťjev nezverejnil. Úrady medzitým zriadili núdzové ubytovanie pre evakuovaných v miestnej škole.

Situáciou sa zaoberá aj Kremeľ. „Vladimir Putin telefonicky dostal od ministra pre mimoriadne situácie Kurenkova správu o nových požiaroch v Tuapse po útokoch ukrajinských dronov,“ povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Dodal, že Kurenkov dostal od Putina pokyn, aby v Tuapse dohliadal na hasenie požiarov v zariadeniach ropných skladov a na odstraňovanie následkov. TASS následne oznámil, že minister už do Krasnodarského kraja odletel.

Peskov podľa TASS ďalej uviedol, že ropa v Tuapse bola určená na vývoz a že Ukrajina útokom vyvoláva ďalšiu destabilizáciu svetového energetického trhu, ktorý je teraz pod tlakom v dôsledku diania v Hormuzskom prielive. Táto úžina, kľúčová pre export ropy z oblasti Perzského zálivu, je fakticky zablokovaná od začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu, ktorú teraz prerušilo prímerie.

Tuapse je významný juhoruský prístav, ktorý slúži okrem iného ako exportné centrum ropných produktov. V meste sa popri námornom termináli nachádza aj veľká ropná rafinéria schopná spracovať 12 miliónov ton ropy ročne.

Rafinéria, rovnako ako prístavné zariadenia v Tuapse, sa stali terčom ukrajinských útokov opakovane. Pred týždňom, 20. apríla, Ukrajina podnikla nálet na tamojší námorný terminál, kde následne vypukol veľký požiar. Ruská služba stanice BBC uviedla, že sa vznietila uskladnená ropa. Hasičom sa podarilo plamene uhasiť po piatich dňoch. Ukrajina zaútočila na Tuapse aj 16. apríla.

Stanica Deutsche Welle (DW) pred týždňom napísala, že dvojica nedávnych ukrajinských vzdušných útokov na rafinériu a ropný terminál v Tuapse spôsobila rozsiahle ekologické škody. Miestne úrady aj obyvatelia informovali o úniku ropy do mora aj o toxickom „ropnom daždi“, uviedla stanica. O rozsahu ekologických škôd sa po najnovšom útoku úrady nezmienili.

Ukrajina sa už viac než štyri roky bráni ruskej invázii, ktorej súčasťou sú vzdušné útoky oboch strán. Predstavitelia napadnutej krajiny aj armáda opakovane uvádzajú, že útokmi na ropnú infraštruktúru v Rusku sa snažia oslabiť možnosti Moskvy financovať vojnu z predaja nerastných surovín.

14:45 Pripravovaný 21. sankčný balík Európskej únie voči Rusku bude podľa estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu „tvrdý“ a jeho hlavným cieľom bude energetický sektor. Informovala o tom estónska verejnoprávna stanica ERR.

Tsahkna uviedol, že po prijatí 20. balíka sankcií už Brusel pracuje na ďalšom súbore opatrení, ktorý sa má zamerať najmä na ruské energetické zdroje. „Nadchádzajúce sankčné balíky sú nepochybne kľúčové. Dvadsiaty balík bol prijatý, dvadsiaty prvý sa pripravuje a bude pomerne tvrdý, najmä pokiaľ ide o energetické zdroje,“ uviedol minister.

Diskusia o ďalších sankciách sa odohráva aj v kontexte politických zmien v Maďarsku, kde má vládu Viktora Orbána nahradiť nové vedenie Pétra Magyara a jeho strany Tisza. Podľa Tsahknu by mala Európa využiť tieto zmeny na prijatie rozhodnutí potrebných na podporu Ukrajiny.

EÚ len nedávno schválila 20. sankčný balík proti Rusku, ktorý obsahuje viac ako 100 individuálnych obmedzení, zvýšený tlak na energetický sektor, tzv. „tieňovú flotilu“ a nové opatrenia proti finančným inštitúciám a firmám podporujúcim ruský vojenský priemysel.

Zároveň EÚ schválila aj úpravy dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027, ktoré umožnia uvoľnenie približne 90 miliárd eur vo forme pôžičky pre Ukrajinu v rokoch 2026 a 2027.

14:20 Európa by mala prehodnotiť svoj pohľad na Ukrajinu, keďže v kontexte ruskej hrozby ju môže potrebovať viac, než Ukrajina potrebuje Európsku úniu. Vyhlásil to fínsky prezident Alexander Stubb.

„Namiesto toho, aby sme si mysleli, že Ukrajina potrebuje Európu, by sme mali zvážiť, že my v Európe potrebujeme Ukrajinu viac,“ povedal Stubb po stretnutí s estónskym prezidentom Alarom Karisom. Ukrajinskú armádu označil za „najväčšiu, najefektívnejšiu a najmodernejšiu armádu v Európe“.

Podľa Stubba sa situácia na fronte vyvíja v prospech Kyjeva. „Ak sa pozriete na posledné štyri mesiace, Ukrajina si vedie lepšie než Rusko,“ uviedol. Dodal, že ruské straty dosahujú 30-tisíc až 35-tisíc vojakov mesačne a pomer strát je približne jeden ukrajinský vojak na piatich ruských.

Stubb zároveň zdôraznil, že Ukrajina posilnila svoje schopnosti v oblasti dronov a rakiet a tempo ruského postupu je minimálne. Európa podľa neho musí vážne uvažovať o ďalšom kroku integrácie Kyjeva. „Musíme sa seriózne zamyslieť nad tým, ako veľmi Európa potrebuje Ukrajinu – či už ide o členstvo v EÚ alebo v NATO,“ dodal.

Európski lídri síce podporujú vstup Ukrajiny do EÚ, no rýchle prijatie zatiaľ odmietajú. Vstup do NATO naráža najmä na odpor Spojených štátov.

13:50 Šéfka diplomacie Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová v utorok vyzvala partnerské krajiny juhovýchodnej Ázie, aby sa pri riešení rozsiahleho nedostatku paliva spôsobeného konfliktom na Blízkom východe neobracali na Rusko so žiadosťou o dodávky ropy.

EÚ tento mesiac schválila ďalší balík sankcií voči Rusku vrátane sprísnených obmedzení obchodu s ropou, čím sa snaží oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine.

Kallasová uviedla, že Rusko ťaží z americko-izraelskej vojny proti Iránu, ktorá viedla k faktickému uzavretiu Hormuzského prielivu – hlavnej dopravnej trasy pre približne pätinu svetových dodávok ropy a takmer štvrtinu svetovo obchodovaného skvapalneného zemného plynu.

„Dovoľte mi pripomenúť, že príjmy z ropy sú príjmy, ktoré Rusko používa na financovanie vojny (na Ukrajine). Chceme, aby táto vojna skončila,“ povedala novinárom po stretnutí s ministrami zahraničných vecí Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Bruneji.

„Preto samozrejme presadzujeme diverzifikáciu zdrojov a ich hľadanie inde, nie v Rusku,“ dodala.

Kallasová nešpecifikovala, či bola táto otázka nastolená počas jej stretnutia s ministrami ASEAN.

Juhovýchodné ázijské krajiny vrátane Vietnamu, Thajska, Filipín a Indonézie patria medzi krajiny, ktoré sa snažia zvýšiť dovoz ropy z Ruska, informovala v marci agentúra Reuters.

13:45 Ruské nočné vzdušné útoky na Ukrajinu si vyžiadali najmenej dvoch mŕtvych a desať zranených. Informovali o tom dnes ukrajinské úrady. Rusko zasa po ukrajinských dronových úderoch oznámilo troch mŕtvych. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, ktorej súčasťou sú aj nočné dronové a raketové útoky. Pomocou dronov a rakiet útočí na Rusko aj Ukrajina, ktorá tvrdí, že tak chce zničiť vojenské a energetické zariadenia používané Ruskom na podporu invázie.

Ukrajinské letectvo na Telegrame informovalo, že v noci na dnes Rusko zaútočilo 123 dronmi, z ktorých sa 95 podarilo obrancom zostreliť, prípadne neutralizovať elektronickým bojom. Na 16 miestach Ukrajina zaznamenala zásahy dronov, na ďalších štyroch miestach dopadli úlomky zostrelených bezpilotných prostriedkov.

Ruský útok zasiahol infraštruktúrne zariadenie v Kryvom Rihu v Dnipropetrovskej oblasti, kde zahynul 40-ročný muž a ďalších päť mužov utrpelo zranenia. Informoval o tom podľa denníka Ukrajinska pravda šéf Dnipropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža. Hanža uviedol, že v jeho oblasti utrpel pri inom útoku zranenia ďalší muž.

V obci Čuhujiv v Charkovskej oblasti dnes ráno zabil ruský dron jedného človeka a ďalšieho zranil.

Ukrajinské úrady rovnako informovali o dvoch zranených v Záporožskej oblasti a o zranenom seniorovi v Chersone, na ktorého záhradu dopadol dron.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov na sieti Telegram oznámil, že ukrajinské drony na rôznych miestach tohto regiónu zasiahli civilné autá, v ktorých zahynuli traja ľudia a ďalší traja utrpeli zranenia. Gladkov uviedol, že pri jednom z útokov zahynuli manželia, ktorých vozidlo dron zničil. V aute bol aj ich 16-ročný syn, ktorý skončil so zraneniami v nemocnici.

Gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexander Chinštejn informoval, že jeho región sa za uplynulých 24 hodín stal terčom útokov 35 ukrajinských dronov a že Ukrajinci oblasť 83-krát ostreľovali pomocou delostrelectva. Chinštejn nespomenul žiadnu bilanciu zranených, oznámil len zničené okná v jednom z bytových domov v obci Ščekino.

Vzájomné dronové útoky sa stali každodennou súčasťou vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine od februára 2022.

9:36 Pri ukrajinských dronových útokoch v ruskej Belgorodskej oblasti zahynuli v utorok tri osoby, uviedol tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov.

„Traja civilisti zahynuli po dronových útokoch ukrajinských ozbrojených síl,“ napísal Gladkov na platforme Telegram a ozrejmil, že ďalší traja utrpeli zranenia. Podľa jeho slov bezpilotné lietadlá zacielili útok na auto, pričom zabili muža. V ďalšej oblasti zasiahli takisto vozidlo, v ktorom zahynuli muž a žena.

Rusko od začiatku invázie vo februári 2022 pravidelne bombarduje Ukrajinu, najmä kľúčové objekty jej infraštruktúry. Kyjev v reakcii na to útočí na ciele v Rusku, no trvá na tom, že sa zameriava na vojenské objekty a energetické zariadenia, aby obmedzil schopnosť Moskvy financovať jej vojnové úsilie.

V utorok vypukol požiar v ropnej rafinérii v meste Tuapse na juhu Ruska po tom, čo na ňu dopadli trosky z ukrajinského dronu, uviedli miestne úrady.

8:51 Ukrajinské drony opakovane zaútočili na ruskú ropnú rafinériu v meste Tuapse pri Čiernom mori a spôsobili tam požiar, uviedli v utorok tamojšie úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Rafinéria spoločnosti Rosneft a prístav Tuapse boli v tomto roku cieľmi útokov 16., 20. a 23. apríla. Vyvolali ničivý požiar, ktorý sa hasiči pokúšali uhasiť niekoľko dní a tiež úniky ropy do mora.

Produkcia rafinérie v Tuapse je určená najmä na vývoz. Svoju prevádzku zastavila 16. apríla po útoku bezpilotných lietadiel, uviedli zdroje Reuters. Ročne dokáže spracovať približne 12 miliónov ton ropy, čo je zhruba 240 000 barelov denne. Vyrába naftu, vykurovací olej či vákuový plynový olej (VGO), čo je medziprodukt pri rafinácii ropy.

Ukrajina od marca zintenzívnila svoje útoky na Rusko, keďže mierové rokovania o ukončení ruskej agresie sprostredkované USA sa pozastavili a Washington aktuálne sústreďuje svoju pozornosť hlavne na vojnu v Iráne.

7:41 Ukrajina si v pondelok predvolala izraelského veľvyslanca Michaela Brodského pre obvinenia, že Izrael dostáva kradnuté obilie z Ruskom okupovaných častí Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Priateľské ukrajinsko-izraelské vzťahy majú potenciál prospieť obom krajinám a ruský nelegálny obchod s ukradnutým ukrajinským obilím by ich nemal podkopávať,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na sociálnej sieti X.

Podľa jeho slov druhá loď s ukradnutým tovarom už dorazila do izraelského prístavu Haifa napriek predchádazjúcim varovaniam Ukrajiny. Vyzval preto Izrael, aby takéto dodávky neprijímal.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar na sieti X napísal, že „obvinenia nie sú dôkazom“ a diplomatické vzťahy by nemali byť vedené cez sociálne siete alebo médiá. Izraelské úrady podľa jeho slov záležitosť prešetria.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na diplomatický zdroj informovala, že Ukrajina podnikne proti Izraelu diplomatické a právne kroky, ak umožní nákladnej lodi prevážajúcej obilie z Ruskom okupovaného územia zakotviť v prístave Haifa.

Izraelský denník Haarec v nedeľu informoval, že v krajine boli tento rok vyložené už najmenej štyri dodávky obilia pochádzajúceho z územia Ukrajiny, ktoré okupuje Rusko. Diplomatický zdroj uviedol, že Tel Aviv v prípade tejto lode v podstate ignoroval požiadavky Kyjeva.

Čítajte viac Miznúci signál a tisíce ton obilia. Ukrajina odhaľuje schému, ktorá vedie až k Izraelu. Kyjev stráca trpezlivosť

Od anexie Krymu v roku 2014 a začiatku plnoformátovej vojny v roku 2022 Rusko okupuje približne pätinu územia Ukrajiny. Kyjev považuje obchod s tovarom z okupovaných území za nezákonný.