Tesné prieskumy, nová podpredsedníčka vlády a súd v kauze Očistec (týždenný prehľad)

Prečítajte si týždenný prehľad.  

Hlas sa vôbec nemusí dostať do parlamentu, Demokrati to majú 50 na 50. Nový prieskum ukázal skok Zoroslava Kollára

Nový prieskum agentúry IPSOS pre Denník N ukázal mimoriadne tesný súboj medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a Smerom, ktoré by vo voľbách získali 18,6 a 18,4 percenta. Kým PS mierne oslabilo, Smer si oproti septembru polepšil. Na ďalších miestach by skončili Republika, Hnutie Slovensko, SaS a KDH.

Pozornosť vzbudzuje najmä situácia strán okolo hranice zvoliteľnosti. Hlas-SD ostáva na 6,6 percenta, čo síce znamená vstup do parlamentu, ale s nižšou mierou istoty než pri silnejších stranách. Demokrati sa pohybujú tesne nad piatimi percentami, konkrétne na úrovni 5,3 percenta, a ich šance na vstup do parlamentu sú podľa modelu len tesne nad polovicou.

Prieskum zároveň naznačuje, že do parlamentu by sa dostalo osem strán a hnutí. Mimo neho by zostala Maďarská aliancia, Sme rodina, SNS aj Za ľudí, pričom výraznejší rast zaznamenala strana Právo na pravdu. Odhady mandátov hovoria o veľmi rozdrobenom parlamente, v ktorom by mal víťaz len mierny náskok pred konkurenciou.

Viac informácií nájdete tu:

„Videl som zákulisné dokumenty.“ Na ministerstve vzniká plán, pred ktorým varuje celá Európa

Rozhovor sa venuje pripravovanej ceste ministra zahraničných vecí Juraja Blanára do Moskvy, ktorú opozícia ostro kritizuje. Podľa jej tvrdení nejde len o rokovania o energiách, ale o širší krok smerujúci k prehlbovaniu vzťahov s Ruskom v čase, keď Európska únia postupuje voči Moskve koordinovane a opatrne.

Najvážnejšie obvinenie sa týka možného navýšenia počtu ruských diplomatov na Slovensku. Kritici tvrdia, že by to mohlo znamenať výrazné bezpečnostné riziko, keďže diplomatické krytie môže podľa nich slúžiť aj príslušníkom ruských tajných služieb. Bratislava by sa tak podľa opozície mohla stať uzlom pre spravodajské a sabotážne aktivity v schengenskom priestore.

Minister Blanár tieto podozrenia odmieta a hovorí o výmysloch opozície. Opoziční predstavitelia však tvrdia, že videli podklady k ceste a upozornenia zverejnili zámerne vopred, aby vytvorili tlak a prípadnej dohode zabránili. Celá kauza tak otvára otázku, kam sa slovenská zahraničná politika posúva a ako to vnímajú naši spojenci v EÚ a NATO.

Viac informácií nájdete tu:

Robert Fico predložil prezidentovi návrh na vymenovanie ministerky Martiny Šimkovičovej za podpredsedníčku vlády SR

Premiér Robert Fico predložil prezidentovi návrh na vymenovanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej za podpredsedníčku vlády. Krok má obnoviť zastúpenie SNS vo vedení kabinetu po tom, čo parlament odvolal Tomáša Tarabu z postu vicepremiéra.

Úrad vlády pripomenul, že návrh vychádza z koaličnej zmluvy z roku 2023, podľa ktorej má mať každá koaličná strana svojho zástupcu na pozícii podpredsedu vlády. Po Tarabovom odchode totiž túto funkciu vykonávali už len nominanti Hlasu a Smeru, konkrétne Denisa Saková a Robert Kaliňák.

Vymenovanie Martiny Šimkovičovej by tak znamenalo obnovenie rovnováhy medzi koaličnými partnermi a potvrdenie pôvodnej dohody o rozdelení moci vo vláde. Zároveň ide o politicky výrazný signál smerom k SNS, ktorá si chce udržať svoj vplyv aj po personálnych zmenách vo vláde.

Viac informácií nájdete tu:

To, čo hovorí Karas, je hrozné a smerácke. S takým KDH nechcem mať nič spoločné, tvrdí František Mikloško

František Mikloško v rozhovore ostro zaútočil na podpredsedu KDH Viliama Karasa, ktorého výroky o Ukrajine a európskej politike označil za „smerácke“ a populistické. Podľa Mikloška sa KDH musí rozhodnúť, či chce zostať tradične proeurópskou stranou, alebo sa posunie smerom, ktorý je blízky Smeru, Republike a SNS.

Mikloško zároveň kriticky opísal stav slovenskej politiky ako obdobie hlbokého hodnotového rozkladu. Podľa neho je rozbitá nielen koalícia, ale aj opozícia, ktorá má problém budovať dôveru a spoločný postup. Varuje, že Slovensko sa blíži k „morálnemu dnu“, pričom skutočná alternatíva voči súčasnej vláde je zatiaľ slabá a nejednotná.

Výrazne sa vyjadril aj k zahraničnej politike vlády, najmä k jej prístupu k Rusku a Ukrajine. Ruskú agresiu označil za existenčnú hrozbu a zdôraznil, že Ukrajinci dnes podľa neho bránia aj Slovensko. Rozhovor je tak nielen kritikou Karasa, ale aj širšou výpoveďou o kríze opozície, hodnôt a smerovania krajiny.

Viac informácií nájdete tu:

Kauza Očistec: Vypovedal odsúdený expolicajt Ján Kaľavský, predseda senátu pojednávanie prerušil

V kauze Očistec pred súdom vypovedal bývalý policajt Ján Kaľavský, ktorého na pojednávanie priviezla eskorta z výkonu trestu. Kaľavský hovoril o údajných manipuláciách pri vyšetrovaní a o praktikách vybraných vyšetrovateľov, pričom jeho výpoveď sa okamžite stala predmetom sporov medzi obhajobou a prokuratúrou.

Obhajcovia obžalovaných označili jeho slová za dôležité a tvrdili, že poukazujú na zaujatosť vyšetrovateľov aj narušenie objektivity trestných konaní. Naopak, prokurátor upozornil, že Kaľavský je právoplatne odsúdený za korupciu a že jeho tvrdenia sa opierajú skôr o dojmy a nepriame informácie než o prístup k spisom.

Pojednávanie bolo napokon prerušené do utorka pre neodkladné povinnosti predsedu senátu. Výsluch Kaľavského tak zatiaľ nepriniesol jasný zlom v prípade, no opäť otvoril citlivú otázku dôveryhodnosti svedkov, spôsobu vyšetrovania a veľkého politického aj spoločenského významu celej kauzy Očistec.

Viac informácií nájdete tu:

Nový posun v prípade útočníka s nožom na škole v Staškove

V prípade 13-ročného chlapca, ktorý v septembri nožom zaútočil na škole v Staškove, prišiel nový právny posun. Okresná prokuratúra v Čadci podala návrh na neodkladné opatrenie, aby bol maloletý dočasne odovzdaný do starostlivosti odborného zariadenia. Súd má o návrhu rozhodnúť najneskôr do siedmich dní.

Keďže útočník je mladší ako 14 rokov, nemožno ho trestne stíhať ani vziať do väzby. Práve preto sa v takýchto prípadoch postupuje cez civilné konanie, ktoré umožňuje dočasné umiestnenie dieťaťa do vhodného centra. Zákon zároveň pamätá aj na uloženie ochrannej výchovy, ak ide o čin, za ktorý by inak hrozil výnimočný trest.

Útok v Staškove si vyžiadal dve obete – učiteľku a žiačku, ďalšia učiteľka utrpela zranenia. Prípad otriasol celým Slovenskom aj preto, že škola už pred tragédiou evidovala problémy so správaním chlapca a krátko pred incidentom s triedou pracoval intervenčný tím psychológov. Rozhodnutie súdu teraz určí jeho najbližší osud.

Viac informácií nájdete tu:

Putin chce samit troch veľmocí o Ukrajine, Kyjev by na ňom zastúpenie nemal

Ruský prezident Vladimir Putin podľa informácií z médií navrhol usporiadať trojstranný samit s Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom o ukončení vojny na Ukrajine. Mimoriadne kontroverzný je pritom fakt, že na rokovaniach by nemal zastúpenie samotný Kyjev, teda krajina, ktorá je obeťou ruskej invázie.

Možné stretnutie by sa mohlo uskutočniť na okraj novembrového summitu APEC v čínskom Šen-čene. Kremeľ potvrdil, že diskusie o takomto formáte prebiehajú, no zatiaľ nie je jasné, či sa schôdzka naozaj uskutoční. Americká strana zároveň naznačila, že Trump so stretnutím zatiaľ formálne nesúhlasil, hoci jeho administratíva deklaruje záujem vojnu ukončiť.

Analytici upozorňujú, že takýto formát by mohol posilniť globálne postavenie Číny a zároveň vyvolať negatívne reakcie v Európe, ktorá podporuje Ukrajinu aj princíp, že o jej budúcnosti nemožno rozhodovať bez nej. Prezident Volodymyr Zelenskyj preto paralelne rokuje s americkými predstaviteľmi a zdôrazňuje, že postoj USA bude pre ďalší vývoj vojny kľúčový.

Viac informácií nájdete tu: