Na čele žúp sa nezmenilo jediné meno. Pod povrchom výsledkov sa však odohral úplne iný príbeh

Slovensko si v sobotu zvolilo osem županov a ani v jednom kraji nedošlo k výmene predsedu. Pri pohľade na mená víťazov by sa mohlo zdať, že voliči jednoducho potvrdili stav spred štyroch rokov. Podrobnejšie porovnanie výsledkov však ukazuje výrazne odlišný obraz.  

Kým niektorí predsedovia krajov získali desaťtisíce hlasov navyše, iní ich stratili. A jeden z nich dokázal opäť zvíťaziť napriek tomu, že jeho podpora oproti minulým voľbám klesla o takmer 20 percentuálnych bodov.

Rastislav Trnka získal v Košickom samosprávnom kraji v roku 2022 viac ako 110-tisíc hlasov. Podporila ho vtedy nadpolovičná väčšina ľudí, ktorí vo voľbe župana odovzdali platný hlas. O štyri roky neskôr voľby znovu vyhral. Tentoraz však získal približne 76-tisíc hlasov, teda o takmer 34-tisíc menej.

Jeho podiel sa znížil z 51,31 na 32 percent. Pred najbližším súperom Mariánom Porvažníkom mal náskok iba 3 117 hlasov. Pri bežnom sledovaní volebnej noci sa takýto výsledok jednoducho označí za obhájenie mandátu. Pri porovnaní s minulými voľbami však predstavuje zásadnú zmenu.

Jeden župan stratil desaťtisíce hlasov. Iný ich získal takmer dvojnásobok

Takmer opačný príbeh sa odohral v Nitrianskom kraji. Branislav Becík pred štyrmi rokmi zvíťazil so ziskom 58 765 hlasov, čo predstavovalo 27,49 percenta platných hlasov. Na prvenstvo mu vtedy stačilo, že ostatní kandidáti získali ešte menej.

Teraz získal viac ako 115-tisíc hlasov a jeho podiel dosiahol 50,47 percenta. Za štyri roky tak zaznamenal nárast približne o 56-tisíc hlasov a takmer 23 percentuálnych bodov. Pri rovnakom výsledku – obhájení funkcie – preto stoja dva veľmi odlišné volebné príbehy.

V Košickom kraji zostal predseda napriek výraznému poklesu hlasov. V Nitrianskom kraji si ten istý predseda oproti svojmu prvému víťazstvu výrazne polepšil.

To však automaticky neznamená, že rozdiel spôsobili len výsledky ich práce. V oboch voľbách kandidovali rozdielni súperi, menili sa politické koalície a prišlo hlasovať odlišné množstvo ľudí. Výsledky teda merajú získanú volebnú podporu, nie priamo spokojnosť obyvateľov.

Šesť predsedov získalo väčší podiel hlasov. Dvaja menší

Podobné porovnanie ponúka aj zvyšných šesť krajov. V Žilinskom kraji si Erika Jurinová polepšila z 32,04 na 52,06 percenta. V Banskobystrickom kraji vzrástla podpora Ondreja Luntera zo 47,53 na 64,81 percenta.

Jozef Viskupič získal v Trnavskom kraji 54,04 percenta oproti 38,56 percenta pred štyrmi rokmi. Juraj Droba v Bratislavskom kraji zvýšil svoj podiel zo 63,60 na 70,96 percenta. Vyšší podiel hlasov dosiahol aj prešovský župan Milan Majerský, ktorý sa posunul zo 42,01 na 48,77 percenta.

Druhým predsedom, ktorému podiel hlasov klesol, je Jaroslav Baška v Trenčianskom kraji. Kým v roku 2022 získal 67,25 percenta, tentoraz to bolo 57,44 percenta. Na obhájenie funkcie mu to však stále pohodlne stačilo.

Výsledkom je zaujímavý paradox. V roku 2022 získali viac než polovicu platných hlasov iba traja z ôsmich víťazných županov. Tento rok ich je šesť. Počet krajov s novým predsedom je pritom nulový.

Ako možno vyhrať aj s tretinou hlasov?

Košický výsledok zároveň pripomína jednu vlastnosť slovenských župných volieb. Predsedovia krajov sa volia v jedinom kole. Na víťazstvo nepotrebujú nadpolovičnú väčšinu hlasov. Stačí im skončiť pred všetkými ostatnými kandidátmi.

Ak sa podpora rozdelí medzi viacerých silných uchádzačov, môže preto uspieť aj politik, ktorého si nevybrala väčšina hlasujúcich. V Košickom kraji získal Trnka približne 32 percent hlasov, Porvažník 30,70 percenta a tretí Igor Šimko 24,15 percenta.

Traja kandidáti si tak medzi seba rozdelili drvivú väčšinu hlasov. O víťazovi rozhodoval pomerne malý rozdiel medzi prvými dvoma.

Neznamená to však, že by voliči neúspešných kandidátov v prípadnom druhom kole automaticky podporili jedného spoločného súpera. Výsledky prvého kola, ktoré je zároveň jediným kolom volieb, takúto informáciu neposkytujú.

Rovnaké mená neznamenajú rovnaké volebné výsledky

Zistenia z porovnania rokov 2022 a 2026 ukazujú, prečo samotná mapa víťazov nestačí na pochopenie volieb. Na jednej strane sa nemení ani jeden predseda kraja. Na druhej strane sa výrazne zmenil počet ľudí, ktorí viacerým županom odovzdali svoj hlas, aj ich podiel na celkovom počte platných hlasov.

Ďalšou otázkou bude, aké zloženie budú mať nové krajské zastupiteľstvá. Práve poslanci totiž rozhodujú o zásadných otázkach, napríklad o krajských rozpočtoch či nakladaní s majetkom.

Pre obyvateľov kraja preto nie je dôležité iba meno predsedu. Význam má aj to, či bude mať v zastupiteľstve dostatočnú podporu na presadzovanie svojich návrhov.

Sobotné voľby tak nepriniesli zmenu vo vedení krajov. Priniesli však výrazné rozdiely v tom, s akou volebnou podporou ich predsedovia vstupujú do ďalšieho obdobia.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
regionálne voľby 2026
župani
Hlasy 2
podpora
Politika
politický systém

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.