Výsledky volieb si vysvetľujú po svojom. Raši hovorí o víťazstve, Kolíková upozorňuje na slabnúce bašty koalície

Komunálne a župné voľby priniesli viacero víťazov, no politici sa nezhodli ani na tom, čo ich výsledky znamenajú. Kým predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) hovorí o úspechu koalície, poslanykňa Mária Kolíková (SaS) upozorňuje na stratu jej tradičných pozícií. V diskusii na ta3 sa otvorila aj otázka spolupráce s Republikou, budúcnosť KDH či toho, či výsledky regionálnych volieb naznačujú niečo o ďalších parlamentných voľbách.  

Výsledky komunálnych a župných volieb si politici vysvetľujú po svojom. Kým predstavitelia koalície hovoria o úspechu svojich kandidátov, opozícia poukazuje na výsledky v krajských mestách a na strácajúcu sa podporu koaličných strán v niektorých regiónoch.

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter tvrdí, že na politickej mape sa toho veľa nezmenilo. Kndidáta na primátora Bratislavy Jozef Ráž, ktorého Richter označil za najlepšieho, akého mohla strana v tomto súboji podporiť. Podľa neho Bratislavčania rozhodovali vo väčšej miere na základe ideologických postojov.

Ráž sa podľa Richtera nechcel od strany dištancovať, ale chcel zostať sám sebou. Na otázku, či by mohol dostať ponuku vstúpiť do Smeru alebo kandidovať na jeho kandidátke, Richter odpovedal, že ak by o to Ráž prejavil záujem, strana by mu vyhovela.

Predseda parlamentu Raši výsledky zhodnotil jednoznačne. „Tieto voľby sme vyhrali,“ vyhlásil. Za úspech považuje výsledky kandidátov, ktorých strana podporila, vrátane župana Trenčianskeho kraja Jaroslava Bašku (Smer) a nitrianskeho župana Branislava Becíka.

Raši vyzdvihol aj volebnú účasť, ktorá sa podľa neho priblížila k 50 percentám. Poďakovať sa podľa neho treba všetkým, ktorí prišli hlasovať.

Iný uhol ponúkla poslankyňa SaS Mária Kolíková. Upozornila, že pri pohľade na najväčšie mestá a výsledky v krajoch sa koalícia ocitá v horšej pozícii. Pripomenula aj situáciu okolo spomínaného Becíka, ktorý podľa nej prišiel o väčšinu v župnom zastupiteľstve. „Odkaz ľudí je, že voláme po zmene,“ povedala Kolíková. Zároveň zdôraznila, že výsledky regionálnych volieb nemožno automaticky prenášať na parlamentné voľby. Napriek tomu ich považuje za signál, že koalícia stráca svoje tradičné bašty.

Podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko priznal sklamanie z výsledku v Banskej Bystrici. Kandidátka hnutia Diana Javorčíková podľa neho prehrala približne o 700 až 800 hlasov. Výsledok pripisoval aj tomu, že sa jeden z kandidátov, ktorého voliči sa stotožňovali s politikou PS sa nevzdal.

Štefunko pripustil, že progresívci získali menej starostov, no vyzdvihol na ich zastúpenie v mestských zastupiteľstvách. V Košiciach podľa neho patrí PS najsilnejší poslanecký klub v krajskom zastupiteľstve.

V Bratislave PS úzko spolupracuje s primátorom Matúšom Vallom. Štefunko spomenul aj prepojenie s bratislavským županom Jurajom Drobom, s ktorým podľa neho zdieľajú viaceré politické predstavy. Na otázku, či by sa členovia Vallovho tímu mohli objaviť na kandidátke PS v parlamentných voľbách, odpovedal, že takú možnosť nevylučuje. O konkrétnych menách však podľa neho zatiaľ nerokujú. Diskusie sa vedú aj s Demokratmi.

Bratislava je hrateľná len pri chybe súpera

Poslanec SNS Roman Michelko pripustil, že výsledky strany mohli byť lepšie. Počas kampane však podľa neho SNS musela riešiť aj krízu okolo exministra Tomáša Tarabu. „Viac ako dvetisíc ľudí chcelo kandidovať pod našou značkou,“ uviedol Michelko.

Na jeho slová reagoval Štefunko s tým, že aj progresívci podľa neho dostávali množstvo žiadostí od ľudí, ktorí chceli kandidovať pod značkou PS. „My sme si vyberali ľudí, ktorí budú kandidovať pod našou značkou,“ vysvetlil. Hnutie podľa neho oslovovalo vlastných kandidátov, pričom niektorí záujemcovia sa obracali na politické strany sami.

Pri hodnotení výsledkov v hlavnom meste bol poslanec SNS skeptický. „Bratislava je hrateľná len vtedy, keď druhá strana urobí chybu,“ vyhlásil. Výsledok Jozefa Ráža, ktorý získal približne 34 percent hlasov, označil za slušný. Podľa Michelka by sa súboj mohol vyvíjať inak, ak by sa proti Matúšovi Vallovi postavil ďalší výrazný kandidát z jeho politického prostredia.

Predseda Republiky Milan Uhrík označil výsledky hnutia za úspech. „Za hnutie Republika máme štyrikrát viac starostov ako v minulých voľbách a dvaapolnásobok komunálnych poslancov,“ vyhlásil. Úspešné boli podľa neho aj kandidátky, na ktorých hnutie spolupracovalo s ďalšími politickými subjektmi.

Uhrík zároveň poďakoval voličom iných strán, ktorí podľa neho podporili kandidátov Republiky. Spomenul aj kandidatúru europoslanca Milana Mazureka (Republika) na post prešovského župana. Republika je podľa neho zatiaľ vnímaná najmä ako strana pôsobiaca v Európskom parlamente.

Práve Mazurek sa stal jednou z tém ostrejšej výmeny názorov. Poslankyňa SaS Mária Kolíková ho označila za symbol politiky nenávisti a Uhríkovi vyčítala, že takýto spôsob politiky legitimizuje.„Ak je niekto symbolom politiky nenávisti, tak je to práve poslanec Mazurek,“ vyhlásila.

Uhrík sa svojho straníckeho kolegu zastal. „Uznávam, že Mazurek niekedy rozpráva ráznejšie a hlasnejšie,“ pripustil. Podľa neho je to však súčasť jeho štýlu vystupovania, ktorým chce upozorňovať na problémy.

Prešovský boj KDH a republiky

Diskusia sa následne dotkla aj možnej spolupráce Republiky s KDH. Uhrík naznačil, že by si ju vedel predstaviť, ak by sa kresťanskí demokrati viac politicky orientovali spôsobom, ktorý by takejto spolupráci umožňoval.

KDH v diskusii zastupoval psolanec Marián Čaučík. Zdôraznil, že hnutie má podporu štyroch z ôsmich županov a sedem primátorov. Silnú pozíciu má podľa neho aj v mestských a obecných zastupiteľstvách.

„Budte si istý, pán Uhrík, že KDH je národniarsky cítiace,“ odkázal predsedovi Republiky. Zároveň poukázal na výsledky v jednotlivých regiónoch a na to, že tam, kde sa politické subjekty dokázali spojiť za spoločným kandidátom, mohli dosiahnuť lepší výsledok.

Čaučík spomenul aj kandidatúru Milana Majerského. Podľa neho bola komunikácia namierená proti predsedovi KDH počas kampane „veľmi neférová a podlá“. Odmietol pritom, že by išlo iba o ideologický spor. Politici podľa neho musia predovšetkým počúvať ľudí a rešpektovať ich rozhodnutie.

Uhrík v reakcii pripomenul, že kritika kandidátov je počas kampane prirodzená. Čaučík však upozornil, že výsledky ukazujú aj širší trend. „Je tu trend, že 40 percent má druhý kandidát,“ povedal v súvislosti so súbojmi, v ktorých víťazovi výrazne konkuruje ďalší uchádzač.

Podľa Richtera v regiónoch uspeli najmä osobnosti, ktoré voliči poznajú z miestneho prostredia, a nezávislí kandidáti.

Zároveň poznamenal, že pri kandidátoch podporovaných viacerými politickými stranami si po voľbách jednotlivé subjekty často pripisujú zásluhy za ich úspech. Zdôraznil, že každé voľby si vyžadujú inú kampaň a že Smeru išlo aj o to, aby sa koaliční kandidáti v regiónoch navzájom neoslabovali. „Mali sme záujem o jedno – tam, kde sa neuzavrie koalícia z koaličných strán, aby sme sa aspoň navzájom nevybíjali,“ vysvetlil.

Uhrík tvrdil tiež, že strany, vrátane Republiky, pri rozhodovaní o kandidatúrach zohľadňovali prieskumy a šance na úspech. Ako príklad uviedol stiahnutie Anny Belousovovej v Žiline. Podľa neho podobné rozhodnutia nemusia znamenať pomoc politickému súperovi, ale pragmatické vyhodnotenie situácie.

Zmena systému volieb?

Diskusia sa dotkla aj fungovania politického systému. Kolíková otvorila otázku, či by Slovensko nemalo uvažovať o dvojkomorovom parlamente, aký má napríklad Česko. V jej predstave by jednu komoru tvorilo sto poslancov a druhú päťdesiat senátorov.

Richter upozornil, že zmena volebného systému sa nemá stať témou len bezprostredne po voľbách. „Nemôže to byť téma na druhý deň po komunálnych voľbách,“ povedal. Podľa neho by sa o podobných zmenách malo diskutovať priebežne.

Raši zase navrhol otvoriť širšiu diskusiu o tom, ako vrátiť ľuďom väčší vplyv na rozhodovanie v regiónoch a prišiel s návrhom zorganizovať k tejto téme okrúhli stôl naprieč politrickým spektrom. Podľa neho by politici mali poďakovať všetkým, ktorí prišli voliť, a zároveň sa poučiť z výsledkov. Upozornil aj na to, že v niektorých regiónoch mohli voľby dopadnúť inak, ak by sa kandidáti dokázali spojiť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Smer
SaS
Progresívne Slovensko
Republika
Ján Richter
Mária Kolíková
Richard Raši
regionálne voľby 2026

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.