Orbán ho označil za najskorumpovanejšieho v EÚ. Dnes predkladá správu, ktorá môže Slovensku stopnúť miliardy

obchodnyregister 2026.04.29.

Zrušenie špeciálnej prokuratúry, oslabenie NAKA a zmeny v trestnom práve. Europoslanec vysvetľuje, prečo môžu tieto kroky Slovensko pripraviť o miliardy z EÚ.  

Nemecký europoslanec Daniel FREUND nie je v Bruseli známy len ako zanietený aktivista, ale predovšetkým ako politik, ktorý má v rukách kľúčové kontrolné mechanizmy Európskej únie.

Práve v týchto dňoch predkladá v Európskom parlamente dokument, ktorý môže zásadne zmeniť budúcnosť Slovenska.

Správa predstavuje varovanie adresované Európskej komisii, v ktorom Parlament historicky prvýkrát oficiálne žiada o spustenie mechanizmu podmienenosti voči Slovensku. Dôvodom je systematické oslabovanie právneho štátu – od zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA až po zmeny v trestnom zákone, ktoré podľa Freunda priamo ohrozujú finančné záujmy Únie. Dokument okrem toho spomína aj vyhrážky voči členom kontrolnej misie v Bratislave či policajné zastrašovanie whistleblowerov.

V rozhovore pre Aktuality nemecký politik Freund (frakcia Zelených) vysvetľuje, prečo už Únia nemôže opakovať „maďarskú chybu“ a čakať celé desaťročie, kým zasiahne. Odhaľuje tiež zákulisie boja proti oligarchickým sieťam, ktoré z európskych peňazí stavajú luxusné súkromné „haciendy“, a hovorí o tom, prečo sa právo veta v rukách populistov stalo bezpečnostným rizikom pre nás všetkých.

V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo Európsky parlament prvýkrát žiada zmrazenie fondov pre Slovensko a v čom spočíva najväčšie riziko trestných noviel za vlády Roberta Fica.
  • Čo zostalo z Maďarska po 16 rokoch éry Viktora Orbána a prečo sú jeho odchodom občania susednej krajiny takí nadšení.
  • Ako funguje systém „haciend“: Prečo európske pravidlá dovoľujú, aby sa z peňazí na rozvoj vidieka stavali luxusné súkromné vily.
  • Vydieranie v priamom prenose: Prečo Daniel Freund navrhuje zmeny vo fungovaní práva veta, ktoré podľa neho Orbán „predával Putinovi“.
  • Osobná skúsenosť s autokratmi: Aký je to pocit, keď vás premiér členského štátu označí za najskorumpovanejšiu osobu v Európe.
Europoslanec Daniel Freund.image
Europoslanec Daniel Freund.
Zdroj: European Parliament

Pri príprave na tento rozhovor som narazila na váš príbeh z budapeštianskeho pochodu Pride, kde ste spomínali staršiu pani, ktorá vám ďakovala za vašu prácu v čase, keď na vás Orbánova vláda útočila a označovala vás za nepriateľa štátu. Prečo ste sa ako nemecký europoslanec rozhodli venovať toľko energie práve Maďarsku?

Témou korupcie sa zaoberám dlho. Už pred zvolením do Európskeho parlamentu som päť rokov viedol európsku prácu pre Transparency International. Vlastne som si Maďarsko nevybral ja, ale Viktor Orbán z neho urobil najskorumpovanejšiu krajinu a on sám je najskorumpovanejším politikom v Európskej únii. Preto som sa tejto téme musel začať venovať.

Aký to bol pocit, keď vás maďarský premiér označil za najviac podplatiteľnú osobu v EÚ?

Osobné útoky, ktoré na mňa Orbán v priebehu rokov smeroval, som si nikdy nebral osobne. Naopak, iba to posilnilo moje presvedčenie, že s tým musíme niečo robiť. Pre mňa osobne to nie je len o Orbánovej korupcii. Ide aj o to, že za posledné roky bol tým najväčším nepriateľom Európskej únie. Zablokoval toho viac než všetci ostatní dohromady a snažil sa zničiť tento dom európskej demokracie.

Ja som obrovským fanúšikom Európskej únie. Svoju taliansku manželku som spoznal na výmennom pobyte Erasmus. Skutočne verím, že európsky projekt nám po stáročiach vojen medzi Európanmi priniesol mier, prosperitu a demokraciu. To, že on ide tak veľmi proti niečomu, z čoho som ja osobne toľko získal, je ďalším dôvodom, prečo som takým zarytým odporcom jeho krokov.

Zsolt Hernádi (vľavo) a Ján Sabolimage
Prečítajte si tiež:

Teraz, po 16 rokoch, Viktor Orbán v úrade končí. Hovorili ste o blokovaní, v tom však nebol sám. Myslíte si, že Slovensko teraz môže prebrať jeho rolu?

Orbán nikdy nebol sám. V priebehu rokov tu vždy boli iné vlády, ktoré tvrdili, že chcú postupovať podľa rovnakej príručky a útočili na právny štát či slobodu médií, a kde sme videli problémy s korupciou. Tieto ťažkosti máme vo viacerých členských štátoch.

Za najproblematickejšie považujem to, že existuje všeobecný trend, keď viaceré vlády ustupujú od demokratických princípov a Európska únia už nie je klubom fungujúcich demokracií. To, čo sme v posledných rokoch videli na Slovensku, ide veľmi podobným smerom.

Zároveň však dúfam, že všetci tí, ktorí v minulosti chceli ísť v Orbánových šľapajach, teraz dostali jasný odkaz, že ak sa vydajú touto cestou, ľudia ich nakoniec vyhodia a pri ich porážke budú tancovať v uliciach. Nemyslím si, že by malo byť cieľom akéhokoľvek politika reprodukovať okolnosti, aké momentálne vidíme v Maďarsku.

Maďari oslavujú Orbánovu porážku v parlamentných voľbách.image
Maďari oslavujú Orbánovu porážku v parlamentných voľbách.
Zdroj: Reuters/Leonhard Foeger

Čo by ste po rokoch podrobného sledovania situácie v Maďarsku označili za to najhoršie, čo v krajine po Orbánovi zostane?

Úprimne dúfam, že po ňom nezostane nič a že nová vláda napraví škody, ktoré za tých 16 rokov napáchal. Som v tomto smere celkom optimista.

Keď som bol počas volebnej noci osobne svedkom tej radosti a úľavy, ktorú ľudia cítili, bola to veľmi posilňujúca skúsenosť, najmä pre mladých ľudí. Videli, že ak sa spoja, dokážu veci zmeniť aj za veľmi nepriaznivých okolností, akými sú nedostatok slobody médií či nespravodlivý volebný zákon.

Europoslanec Daniel Freund.image
Europoslanec Daniel Freund.
Zdroj: European Parliament

Teraz vložili svoju dôveru do novej strany a do nového vedenia, ktoré čoskoro nastúpi. Dúfam však, že túto novú vládu budú brať na zodpovednosť. Ak sa odchýli od sľubov, ktoré teraz dala, občania už vedia, že to môžu v prípade potreby opäť napraviť.

Jedným zo sľubov novej strany Pétera Magyara bolo získať rýchlo späť financie, ktoré EÚ pri Maďarsku zadržiava, napríklad 13 miliárd eur z Plánu obnovy. Vy už ste však v tejto veci pripomenuli takzvanú poľskú lekciu, kde reformné snahy proeurópskej vlády rýchlo zmaril pravicový konzervatívny prezident – ​​po tom, čo už boli vyplatené finančné prostriedky z EÚ. Čo presne musí nová vláda urobiť, aby EÚ tieto fondy uvoľnila a aby sa to neudialo príliš rýchlo, ako to bolo v Poľsku?

Zjednodušene povedané, musíme zabezpečiť, aby sa peniaze dostali k Maďarom a aby naďalej nezanikali v Orbánovom skorumpovanom systéme. Vzhľadom na mafiánsky štát, ktorý sa tam budoval 16 rokov, musíme zaručiť, že tento systém už nebude fungovať.

To sa nestane zo dňa na deň. Potrebujeme nezávislých prokurátorov, nezávislých sudcov a fungujúce protikorupčné orgány. Je tu teda niekoľko vecí, ktoré treba urobiť.

Myslím si, že celý Európsky parlament chce, aby tieto peniaze išli Maďarom. V kampani bol vidieť žalostný stav škôl, nemocníc a verejnej infraštruktúry. Chceme, aby sa to napravilo aj pomocou fondov EÚ, ale nechceme, aby ďalšie peniaze išli Orbánovmu zaťovi, jeho otcovi či kamarátom z detstva. Toto sa musí zmeniť.

Víťaz maďarských parlamentných volieb a dezignovaný premiér Péter Magyar.image
Víťaz maďarských parlamentných volieb a dezignovaný premiér Péter Magyar.
Zdroj: reuters

Naznačil už Péter Magyar, ako to dosiahnuť, že napríklad vyzval maďarského prezidenta, aby odstúpil?

Nové vedenie už dalo niekoľko sľubov, ako napríklad pripojenie sa k Európskej prokuratúre či reformy justície, čo považujem za dobré. Teraz majú aj mandát a moc takéto veci uskutočniť. Pre človeka, ktorý sa dlhé roky venuje právnemu štátu v Maďarsku, to bol neuveriteľne silný moment, keď som stál počas volebnej noci v Budapešti a Péter Magyar vo svojom víťaznom prejave davu oznámil, že sa pripoja k Európskej prokuratúre.

Desaťtisíce ľudí jasali a skandovali „Európa, Európa“. Vo väčšine iných členských štátov EÚ ľudia ani poriadne nevedia, čo Európska prokuratúra vlastne je. To, že to Maďari vedia, hovorí samo za seba.

Peter Magyar, líder strany Tisza, oslavuje po tom, čo maďarský premiér Viktor Orbán uznal porážku v parlamentných voľbách v Budapešti v Maďarsku 12. apríla 2026.image
Peter Magyar, líder strany Tisza, oslavuje po tom, čo maďarský premiér Viktor Orbán uznal porážku v parlamentných voľbách v Budapešti v Maďarsku 12. apríla 2026.
Zdroj: Reuters/Leonhard Foeger

Potrebujeme ale vidieť nejaké reformy, ako ste spomenuli, v porovnaní s Poľskom. Tam sa v podstate všetky procedúry – proces podľa článku 7 (zbavenie hlasovacích práv, pozn. red.) aj zadržiavanie zmrazených peňazí – zastavili a fondy sa uvoľnili zhruba tri mesiace po nástupe zmenenej vlády. Hoci nová poľská vláda úplne zastavila útoky na prokurátorov a sudcov a pripojila sa k Európskej prokuratúre, z právneho hľadiska sa dysfunkčná Národná súdna rada ani najvyššie súdy nedali opraviť. Prezident za stranu PiS totiž nepodpísal žiadne zákony týkajúce sa týchto reforiem. Myslím si, že toto by sme už nemali opakovať.

Myslíte si teda, že proces vrátenia peňazí Maďarom by mohol trvať dlhšie, nielen napríklad jeden rok?

Neviem presne, ako dlho to bude trvať, no myslím si, že niektoré veci sa udejú veľmi rýchlo. Som veľkým zástancom takzvaného fázovaného prístupu. Celkovo je tam zmrazených alebo zatiaľ neschválených približne 36 miliárd eur. Maďarsko v žiadnom prípade nedokáže absorbovať takéto množstvo peňazí za deň a dokonca ani za rok. Sú to prostriedky určené na nasledujúce roky. Preto si myslím, že zakaždým, keď dodajú nejaký stavebný prvok z potrebných reforiem, môžeme rozmraziť časť financií. Keď dodajú ďalšie úpravy, bude možné využiť ďalšie peniaze.

V kontexte Viktora Orbána bolo častou témou právo veta, ktoré on, ale nielen on, veľmi často využíval na miestami až vydieranie ostatných krajín. Myslíte si, že nastal čas na zrušenie tohto práva, aby jeden človek nemohol zablokovať celý proces, napríklad pri schvaľovaní pôžičky pre Ukrajinu?

Pri Viktorovi Orbánovi sme videli, že právo veta sa zmenilo na niečo, s čím sa pôvodne vôbec nepočítalo. Keď Európska únia vznikala, veto slúžilo na ochranu malého Luxemburska pred veľkým Nemeckom, Talianskom či Francúzskom, aby im umožnilo brániť svoje národné záujmy a zabezpečilo, že ich v diskusii bude počuť. Dnes nás už nie je šesť, je nás dvadsaťsedem.

Maďarský premiér Viktor Orbán pri rozhovore s tlačou po príchode na summit lídrov Európskej únie v Bruseli v Belgicku 19. marca 2026.image
Maďarský premiér Viktor Orbán pri rozhovore s tlačou po príchode na summit lídrov Európskej únie v Bruseli v Belgicku 19. marca 2026.
Zdroj: REUTERS/Yves Herman

Videli sme, ako Orbán premenil veto na zbraň slúžiacu na vydieranie a paralyzovanie Európskej únie. V podstate ho zmenil na bezpečnostné riziko pre Ukrajinu, ale aj pre nás všetkých v Európe. Musíme zabezpečiť, aby sa to už nikdy neopakovalo a aby nás jediný človek nemal možnosť vydierať a blokovať celú Úniu. Takže áno, myslím si, že by sme túto príležitosť mali využiť na zrušenie práva veta.

Máte pocit, že vôbec existuje ochota o tom diskutovať?

Či prejdeme k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, alebo či budeme pri určitých témach vyžadovať štvorpätinovú väčšinu, o tom všetkom treba diskutovať. Určite existujú oblasti, kde chcete mať takmer všetkých na rovnakej vlne, no nemalo by sa stávať, že jeden človek zablokuje všetkých. Teraz najväčší používateľ veta odchádza, no vieme, že nás čakajú voľby v Poľsku či vo Francúzsku. Ak sa chceme uistiť, že sa nám nestane druhý Orbán, teraz je ten správny čas konať.

Obávam sa však skôr toho, že medzi vládami panuje obrovská úľava z toho, že sme prežili Orbána, no zatiaľ nevidím ochotu posunúť sa v tejto veci vpred. Ku koncu už z neho boli veľmi zúfalí. Vzhľadom na všetky tie odhalenia, že svoje veto v podstate predával Vladimirovi Putinovi, pevne dúfam, že všetci rozumejú, akou veľkou hrozbou to pre nás všetkých je a že takto nemôžeme ďalej fungovať.

Maďarský premiér Viktor Orbán.image
Maďarský premiér Viktor Orbán.
Zdroj: reuters

Hovorili sme o Maďarsku, teraz prejdime k Slovensku. Premiér Robert Fico v niektorých ohľadoch kopíruje stratégiu Viktora Orbána – napríklad zrušením špeciálnej prokuratúry či vyvíjaním tlaku na inštitúcie a médiá. Niektorí však majú pocit, že to robí oveľa rýchlejšie. Myslíte si, že by Slovensko mohlo byť teraz väčším problémom, než bolo Maďarsko pred niekoľkými rokmi?

Pri Orbánovi Európska únia tento problém v podstate desaťročie ignorovala. Bol zvolený v roku 2010, Parlament spustil procedúru podľa článku 7 v roku 2018 a finančné prostriedky boli zmrazené až na konci roka 2022, teda dvanásť rokov po začiatku jeho vládnutia. Je mi jasné, že by sme už nikdy nemali urobiť tú istú chybu a čakať tak dlho, kým sa v podstate zruší sloboda médií a zničí sa právny štát či demokracia.

Viktor Orbán a Robert Fico pri Moste Márie Valérieimage
Viktor Orbán a Robert Fico pri Moste Márie Valérie
Zdroj: REUTERS/Bernadett Szabo

Z tohto dôvodu predkladám na hlasovanie správu o absolutóriu Európskej komisie, v ktorej Európsky parlament vôbec prvýkrát žiada o začatie konania o podmienenosti voči Slovensku. Dôvodom je zrušenie špeciálnej prokuratúry, kroky proti Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) a zmeny v Trestnom zákone, v dôsledku ktorých sa mnohí skorumpovaní ľudia, ktorí už boli vo väzení, dostali na slobodu. Fondy EÚ sú na Slovensku v ohrození. Videli sme všetky tie prípady takzvaných haciend, ale aj množstvo ďalších príkladov korupcie. Musíme zabezpečiť, aby sme zasiahli skôr, než sa situácia zhorší.

Zuzana Petkováimage
Prečítajte si tiež:

Zároveň chcem veľmi jasne odkázať slovenským občanom: pozrite sa na žalostné ekonomické výsledky, ktoré dosiahol Orbán. Pozrite sa, ako v podstate každá susedná krajina Maďarsko predbehla a v akom katastrofálnom stave sú maďarské nemocnice, školy, cesty a infraštruktúra. Pre nás v Európskom parlamente je to jasné a dúfam, že aj pre väčšinu Slovákov je zrejmé, že toto nie je cesta, ktorou by sa mali chcieť vydať.

Pozrite si Freundovo video zo slovenských „haciend”:

Hovorili ste o tejto svojej správe so slovenskými europoslancami?

Som v úzkom kontakte s mnohými slovenskými kolegami. Vo všeobecnosti to podporujú, no zároveň si uvedomujú, že v národnom kontexte ide o citlivú tému. Viem, že viacerí z nich nebudú hlasovať za túto konkrétnu pasáž správy, ale vo svojich vlastných politických frakciách jasne tlmočili, že by to ich skupiny mali podporiť.

Je to citlivé najmä v prostredí, kde nemôžete otvorene komunikovať a kde pôsobí propaganda a dezinformácie. My nechceme slovenským občanom uškodiť a ani ich pripraviť o tieto peniaze. Chceme však zabezpečiť, aby milióny z európskych fondov už netiekli do luxusných víl priateľov a politických spojencov predstaviteľov vlády.

Je podľa vás reálne, že by fondy boli zmrazené v blízkom čase, napríklad v priebehu tohto či budúceho roka?

To závisí od slovenskej vlády. Tento postup funguje tak, že na začiatku prebieha výmena názorov s vládou a dohodnú sa reformy. Ak ich slovenská vláda splní, prestane ohrozovať fondy EÚ a zabezpečí fungujúci dohľad a protikorupčné orgány, žiadne peniaze sa nezmrazia.

Protest proti vláde Roberta Fica a zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúryimage
Protest proti vláde Roberta Fica a zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

A ak ich nesplní?

Peniaze budú zmrazené. Nestane sa to zo dňa na deň, ten proces je pomerne zdĺhavý. Keď Komisia procedúru začne, trvá to mnoho mesiacov. Momentálne Parlament žiada, aby sa tento proces začal. Neznamená to automaticky, že Komisia bude zajtra nasledovať odporúčanie Parlamentu. V minulosti sme ale videli, že Parlament dokáže vytvoriť potrebný tlak na to, aby sa tieto veci dotiahli do konca.

Dúfame, že Komisia vypočuje náš odkaz jasne a zreteľne a že jej to nebude trvať tak dlho ako v prípade Maďarska, kde sme ju museli v podstate zažalovať a pohroziť jej vyslovením nedôvery. Dúfam, že tentoraz sa k takýmto opatreniam nebudeme musieť uchýliť.

Chápem to tak, že podľa vás Európska únia reagovala na kroky Maďarska v uplynulom desaťročí veľmi pomaly. Veríte, že teraz sa to skutočne zmení a bude reagovať rýchlejšie a prísnejšie?

Čas ukáže, ale rozhodne cítim potrebu neopakovať chyby, ktoré sme urobili v minulosti. Zmrazovanie fondov v rámci mechanizmu podmienenosti spočíva v tom, že tieto prostriedky nezmiznú, sú len zadržané, kým sa neuskutočnia potrebné reformy. Je to v podstate preventívny nástroj, ktorý sa nemá používať až vtedy, keď sú demokracia, právny štát a sloboda médií už zničené. Jeho úlohou je zabrániť tomu, aby k tomu vôbec došlo.

V prípade Maďarska sme postupovali inak, pretože sme boli príliš pomalí a zareagovali sme neskoro. Dúfam, že táto chyba sa nebude opakovať a že v iných prípadoch, ako je to aj pri Slovensku, dokážeme byť rýchlejší a obmedziť páchané škody.

Europoslanec Daniel Freund.image
Europoslanec Daniel Freund.
Zdroj: European Parliament

Už predtým ste spomínali prípady haciend. Ako je možné, že súčasné pravidlá EÚ dovoľujú, aby takéto projekty prešli do súkromného vlastníctva?

Priznám sa, že ani ja sám tomu celkom nerozumiem. Viem, že pri niektorých menších grantových projektoch nemôžeme očakávať, že to, čo požadujeme, bude platiť až do skončenia vekov. Avšak pravidlo, podľa ktorého sa vyžaduje, aby postavené hotely, mosty či iné stavby fungovali a slúžili svojmu pôvodnému účelu len päť rokov – pričom v minulosti to boli dokonca iba tri roky – je podľa mňa jednoducho nepostačujúce.

Volá sa to princíp udržateľnosti a v zásade si myslím, že toto obdobie je príliš krátke. Ak niekomu dovolíme postaviť si hotel, penzión alebo niečo podobné z fondov EÚ, musíme zabezpečiť, aby sa to na zamýšľaný účel využívalo primerane dlhý čas, a nie iba päť rokov. Nemôže to po pár rokoch jednoducho zmiznúť v niekoho súkromnom vlastníctve. Sú to peniaze daňových poplatníkov EÚ a my chceme, aby sa využívali správne.

O korupcii a stave právneho štátu na Slovensku sa čoraz viac diskutuje od vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018. Máte pocit, že vnímanie Slovenska na európskej pôde sa odvtedy zhoršilo, alebo je situácia podobná tej z roku 2018?

Pre mňa osobne je prekvapujúce, aký veľký tlak bol na začiatku vyvíjaný na to, aby sa situácia brala vážne. Žiadalo sa vyvodenie dôsledkov a potrestanie tých, ktorí sú zodpovední za vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Mám však pocit, že po niekoľkých rokoch sa na to v podstate zabudlo a veci sa vrátili do starých koľají.

Zuzana Šubováimage
Zuzana Šubová
Zdroj: Viktória Vaneková/Aktuality.sk

Súčasné útoky na prokuratúru a pokusy o zrušenie ochrany oznamovateľov korupcie sú skutočne veľmi znepokojujúce. Keď som hovoril s jednou z takýchto oznamovateliek (Zuzanou Šubovou, bývalou riaditeľkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúrepozn. red.) a počúval, ako k nej skoro ráno dorazil tucet policajtov bez akéhokoľvek skutočného obvinenia či dôvodu na prehliadku, pričom to celé pôsobí len ako zastrašovanie, musím povedať, že to vyvoláva vážne obavy.

Tieto druhy zastrašovacích taktík sú niečím, čo sme v takejto miere nevideli dokonca ani pri Orbánovi. Takže áno, mám obavy z aktuálnej situácie, a ako som už povedal, je to dôvod, prečo tu v europarlamente teraz tlačíme na vyvodenie skutočných dôsledkov.