Preplnené čakárne na geriatrii, no prázdne pôrodnice. Na Slovensko sa valí katastrofa, ktorá zabolí

Naša krajina výrazne starne a počet seniorov bude v najbližších desaťročiach prudko rásť. Už dnes je v dôchodkovom veku každý piaty obyvateľ Slovenska a do roku 2050 môže ich podiel dosiahnuť až 30 percent. Demografický vývoj tak bude v budúcnosti tlačiť na sociálny aj zdravotný systém.  

To, že Slovensko starne a pomaly vymiera, nie je žiadnou novinkou. Ide o smutnú realitu nášho národa, ktorá pretrváva už niekoľko rokov. Nedávne údaje Štatistického úradu (ŠÚ) SR odhalili, že sa problém v krajine naďalej prehlbuje.

Koncom roka 2025 žilo v krajine 1,03 milióna ľudí vo veku 65 a viac rokov. Z celkovej populácie tak tvorila táto kohorta ľudí 19-percentný podiel. Jednoducho povedané, takmer každý piaty z nás má viac ako 65 rokov.

Samotné percento pritom prudko rastie. Ešte pred 80 rokmi, teda tesne po skončení druhej svetovej vojny, to bolo len sedem percent. Pred 30 rokmi, teda pár rokov po rozdelení Československa, to bolo už 11 percent.

„Do roku 2050 by mal podiel seniorov dosiahnuť hranicu 30 percent a v období 2060 až 2080 by sa mal pohybovať na úrovni 33 percent. Podľa súčasných prognóz by už podiel seniorov túto hranicu nemal prekonať,“ ponúkol pohľad na budúci vývoj pracovník Výskumného demografického centra (VDC) Boris Vaňo.

So starnutím porastú výdavky

Už teraz je pritom viac penzistov ako detí do 15 rokov. Tých je v populácii len asi 16 percent, čo v reči čísel predstavuje približne 840-tisíc duší. Zvyšok teda predstavujú ľudia v produktívnom veku. Túto masu počty seniorov predbehnúť nedokážu. Je to preto, lebo je definovaná pomerne široko, teda od 15 do 65 rokov.

„Je však veľmi pravdepodobné, že po roku 2060 budeme mať na Slovensku viac seniorov ako obyvateľov v reprodukčnom veku 15 až 49 rokov,“ naznačil Vaňo.

Samotný fakt vysokého počtu seniorov problémom nie je. Naopak, otvárajú sa možnosti budovania takzvanej striebornej ekonomiky. Títo ľudia majú zväčša vlastné bývanie, zaistený príjem v podobe dôchodku a minimálne časť z nich aj značné úspory.

Tieto čísla vytvárajú problém až v kombinácii s absenciou mladej generácie a čoraz užšou skupinou ľudí v produktívnom veku. A presne to sa na Slovensku deje. Štátny rozpočet a Sociálna poisťovňa sa tak dostávajú pod tlak. Majú čoraz vyššie výdavky pri čoraz nižších príjmoch.

Svedčí o tom aj návrh rozpočtu na budúci rok. Len na penzie by malo ísť 13,7 miliardy eur vrátane 13. dôchodku, čo však bude v porovnaní s rokom 2026 o 362 miliónov eur viac. Za nárastom sa skrýva pravidelná valorizácia, ku ktorej dôjde opätovne od začiatku januára. Tentoraz by sa penzie mali zvýšiť o 3,5 percenta.

Ide pritom o obrovskú sumu, napríklad na zdravotníctvo vláda vyčlenila 11,1 miliardy eur, na školstvo 6,4 miliardy eur a na obranu o čosi viac ako tri miliardy eur. Na mzdy zamestnancov verejnej správy zase poputuje 15,6 miliardy.

„Ak sa legislatíva nezmení, výdavky citlivé na demografiu môžu do roku 2060 postupne vzrásť o dodatočných 3,8 percenta HDP,“ upozornil analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Matúš Ferienčík.

„Udržateľnosť benefitov sociálneho a zdravotného systému priamo závisí od zdravia verejných financií ako celku. Tie sa však už dnes podľa odhadov RRZ aj Európskej komisie nachádzajú v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti,“ pokračoval s tým, že naša krajina na tieto výzvy nemá dostatočný fiškálny vankúš.

„Dôchodkový a zdravotný systém či dlhodobá starostlivosť tak budú v nasledujúcich dekádach tvrdo súperiť o obmedzené zdroje nielen medzi sebou, ale aj s investíciami do infraštruktúry a ďalšími základnými funkciami štátu,“ podotkol.

Z údajov ŠÚ SR tiež vyplýva, že priemerný starobný dôchodok dosiahol na konci roka 2025 úroveň 703 eur, čo bolo medziročne o tri percentá viac. V porovnaní s rokom 2016 naše penzie narástli až o 286 eur. Napriek pomerne mohutnému skoku sa v porovnaní s inými štátmi Únie stále javia ako nízke.

„Treba si však uvedomiť, že výška dôchodku v prvom rade odráža silu ekonomiky a úroveň miezd, štedrosť systému je až sekundárny faktor. Ak sa pozrieme iba na pomer priemerného dôchodku k priemernej hrubej mzde, Slovensko sa medzi okolitými krajinami umiestňuje približne v strede,“ nechal sa počuť Ferienčík.

Nápor na systém

Spomínané zdravotníctvo je pritom samostatnou kapitolou. Seniori využívajú služby lekárov ďaleko častejšie a intenzívnejšie ako mladí ľudia, navyše majú špecifické požiadavky na špecializácie. Slovensko pritom už dnes zápasí s nedostatkom zdravotníckeho personálu.

„Riešením preto nemôže byť iba zvyšovanie výdavkov, ale aj väčší dôraz na prevenciu, domácu starostlivosť a lepšie prepojenie zdravotných a sociálnych služieb. Cieľom by malo byť nielen predlžovanie života, ale najmä počtu rokov prežitých v dobrom zdraví,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Štatistici tiež ukázali pohľad na to, v ktorých regiónoch žije seniorov najviac. Na vrchole zoznamu sa ocitli tri okresy, ktoré sú na Slovensku známe najmä veľkými a ludnatými sidliskami – Košice III (podiel starších obyvateľov 24,8 percenta), Bratislava V (podiel ) či Košice IV (podiel).

Demografický vývoj v nich je priamym dôsledkom masívnej a koncentrovanej výstavby panelových sídlisk v 70. a 80. rokoch. V tom období sa do novopostavených bytov na Furči, Nad jazerom či v Petržalke naraz nasťahovali desaťtisíce mladých rodín s deťmi.

Táto generácia obyvateľov na rovnakom mieste spoločne zostarla. Keďže mladší ľudia a ich deti sa neskôr často odsťahovali do nových predmestských satelitov, na týchto sídliskách zostala žiť demograficky mimoriadne homogénna a staršia populácia.

Okrem nich trávi pomerne veľa penzistov jeseň svojho života aj v Trenčianskom kraji. V prvej desiatke sa nachádzajú až tri jeho okresy – Myjava, Prievidza a Partizánske. Silné zastúpenie má však aj Banskobystrický kraj, ktorý doručil do zoznamu dva okresy – Banská Bystrica a Žiar nad Hronom.

Elitnú desiatku doplnili okresy Piešťany a Turčianske Teplice. Naopak, najmladšie územné jednotky nájdeme na severe a východe Slovenska alebo v blízkosti veľkých miest. Konkrétne ide o Námestovo, Kežmarok, Sabinov, Senec či Košice-okolie.

„V ekonomicky slabších regiónoch zohráva významnú úlohu odchod mladých ľudí za vzdelaním a lepšou prácou. Následne sa tam rodí menej detí a podiel seniorov prirodzene rastie. Starnutie regiónov preto nie je iba demografickou otázkou, ale súvisí aj s pracovnými príležitosťami a kvalitou života,“ okomentoval Kočiš.

Pôrodnice zívajú prázdnotou

Slovensko sa pritom nebude môcť spoľahnúť ani na vyššiu pôrodnosť. Tá sa v roku 2025 prepadla na historické minimum. Narodilo sa len o čosi viac ako 42-tisíc bábätiek, čo nepredstavuje ani percento populácie.

Pre porovnanie, od začiatku 70. rokov do prvej polovice 80. rokov sa počty novorodencov každý rok pohybovali okolo hranice 100-tisíc. Išlo o takzvané Husákove deti. Pomerne vysoká pôrodnosť u nás pretrvala až do začiatku 90. rokov, keď sa čísla pohybovali okolo 80-tisíc detí ročne. Následne sa však začala postupne prepadávať.

A nič nenasvedčuje tomu, že sa situácia otočí. Naopak, mali by sme sa pripraviť na ešte nižšie čísla. „Pôrodnosť na Slovensku sa bude dlhodobo znižovať. Ročný počet narodených detí by sa mal do roku 2060 znížiť pod hranicu 35-tisíc a následne, najmenej do roku 2080, by sa mal pohybovať v intervale od 32-tisíc do 33-tisíc živonarodených ročne,“ poznamenal Vaňo.

Pomaly končiaci rok 2026 by síce nemusel priniesť taký výrazný prepad ako rok 2025, keď natalita klesla o takmer 10 percent, stále však hovoríme o mínusových hodnotách.

„Negatívne trendy počtu narodených sú pre najbližšie desaťročia nezvratné. Budú spôsobené predovšetkým klesajúcim počtom obyvateľov v reprodukčnom veku, čo bude znamenať menej a menej početné generácie rodičov,“ dodal demograf.

Potešiť nás môže aspoň fakt, že nie sme izolovaným ostrovom v Európe. Nízka pôrodnosť trápi veľkú časť Európy. Najkomplikovanejšia situácia je v Pobaltí, ale tiež na Balkáne, predovšetkým v Bulharsku.

Ideálne však na tom nie sú ani okolité krajiny. Rovnako ako my vymierajú aj Rakúšania, Česi, Maďari či Poliaci. Niektoré z týchto štátov však dokážu prilákať ľudí zo zahraničia, a tak im samotný počet obyvateľov napriek prirodzenému úbytku neklesá.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
Boris Vaňo
Sociálna poisťovňa
demografický vývoj
vysoký počet seniorov
zdravotníctvo

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.