Keď platím za niečo, čo nepoužívam: Skutočný význam solidarity v bytovom dome

Bytový dom je zvláštne miesto. Na jednej strane predstavuje pohodlný spôsob bývania, na druhej strane každého vlastníka neustále konfrontuje so skutočnosťou, že na rovnakom mieste nežije sám. Za každými dverami bytu je iný človek, iné potreby, iné názory a často aj iná predstava o tom, ako by mal dom fungovať.  

Práve v tom spočíva jeden z najväčších rozdielov medzi bývaním v bytovom dome a bývaním v rodinnom dome. Kým vlastník rodinného domu má vo veľkej miere možnosť rozhodovať sám za seba, vlastník bytu je vždy súčasťou väčšieho celku. A fungovanie tohto celku závisí od ochoty všetkých vlastníkov rešpektovať určité pravidlá, prijímať kompromisy a podieľať sa na spoločných povinnostiach.

Pri rozhovoroch so správcami bytových domov a správcovskými spoločnosťami sa veľmi často ukazuje, že najväčšie problémy nebývajú vždy technické. Opraviť výťah, odstrániť poruchu alebo zabezpečiť údržbu domu je mnohokrát jednoduchšie ako vysvetliť vlastníkovi, prečo sa má finančne podieľať na niečom, čo podľa jeho názoru nevyužíva.

A práve tu vzniká priestor na otázku: čo vlastne znamená solidarita v bytovom dome?

Nejde iba o dobré susedské vzťahy, pozdrav na chodbe alebo ochotu pomôcť susedovi. Ide o širší princíp fungovania spoločného vlastníctva. Ide o pochopenie, že bytový dom nie je súbor samostatných bytov, ale jeden funkčný celok, kde rozhodnutia a náklady jedného často ovplyvňujú všetkých ostatných.

Vlastníctvo bytu znamená aj zodpovednosť za spoločný majetok

Mnohí vlastníci vnímajú svoj byt predovšetkým ako svoj vlastný priestor. Je prirodzené, že človek má pocit, že to, čo je „za jeho dverami“, je jeho vec. Treba však vnímať aj druhú stránku vlastníctva – spolu s bytom vzniká aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu.

Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vychádza práve z princípu, že vlastníci bytov nie sú iba samostatní vlastníci jednotlivých bytových jednotiek, ale zároveň spoluvlastníci spoločných častí domu a spoločných zariadení, ktoré slúžia celému bytovému domu.

Patria sem napríklad strecha, obvodové múry, spoločné rozvody, chodby, výťahy, technické zariadenia a ďalšie prvky potrebné na riadne fungovanie domu. Ich údržba, opravy a obnova preto nie sú otázkou individuálneho využívania, ale spoločnej zodpovednosti.

A práve v tomto spočíva podstata solidarity.

Keď platím za niečo, čo nepoužívam

Typickým príkladom, ktorý pozná takmer každý správca, je výťah.

Vlastník bytu na prízemí ho možno nikdy nepoužíva. Nikdy sa ním nevyvezie na vyššie poschodie a jeho každodenný život od jeho fungovania priamo nezávisí. Napriek tomu sa podieľa na nákladoch spojených s jeho prevádzkou, servisom, opravami, revíziami, modernizáciou alebo výmenou.

Na prvý pohľad sa môže zdať nespravodlivé platiť za niečo, čo človek nevyužíva. Výťah však nie je súkromným zariadením vlastníkov vyšších poschodí. Je spoločným zariadením domu, ktoré ovplyvňuje jeho fungovanie a v konečnom dôsledku aj hodnotu všetkých bytov.

Podobných príkladov je množstvo:

· Vlastník bytu na prvom poschodí prispieva na opravu strechy, hoci cez ňu nikdy neprechádza. Strecha však chráni celý dom.

· Vlastník bytu bez balkóna sa podieľa na obnove balkónov, pretože tie sú súčasťou vonkajšieho plášťa budovy a ovplyvňujú stav celej nehnuteľnosti.

· Človek, ktorý nemá automobil, sa podieľa na údržbe spoločných priestorov súvisiacich s parkovaním alebo vstupnou bránou.

· Vlastník, ktorý nikdy nepoužíva kočikáreň, pivničné priestory alebo spoločenskú miestnosť, sa stále podieľa na ich údržbe.

· Rovnako všetci vlastníci prispievajú na opravy spoločných rozvodov vody, elektriny, vykurovania, osvetlenie spoločných priestorov, upratovanie domu či ďalšie služby, ktoré zabezpečujú, aby bytový dom mohol fungovať.

Nie každý využíva všetko rovnako. Práve preto je potrebné pochopiť, že bytový dom nefunguje podľa princípu „platím iba za to, čo používam“.

Čo správcovia často počúvajú

Pri správe bytových domov sa opakovane objavujú argumenty, ktoré na prvý pohľad pôsobia logicky, ale pri bližšom pohľade ukazujú nepochopenie princípu spoločného vlastníctva.

„Ja výťah nepoužívam, prečo mám naň prispievať?“

Výťah nie je zariadením jednotlivých vlastníkov vyšších poschodí. Je súčasťou domu, ktorý patrí všetkým vlastníkom.

„Ja bývam dole, strecha sa ma netýka.“

Strecha chráni celý bytový dom. Ak je poškodená, problém nevzniká iba jednému vlastníkovi, ale celému spoločenstvu.

„Nemám auto, prečo mám platiť opravu garážovej brány?“

Nie všetky časti domu využívajú všetci vlastníci rovnakým spôsobom. Stále však ide o spoločný majetok, za ktorý nesú zodpovednosť všetci.

„Ja tam nebývam, prečo mám prispievať do fondu opráv?“

Bytový dom potrebuje pravidelnú údržbu bez ohľadu na to, či je konkrétny byt obývaný. Hodnota bytu totiž závisí aj od stavu celého domu.

„Mne sa to nepáči, ja s tým nesúhlasím, tak platiť nebudem.“

Bytový dom však nemôže fungovať na princípe, že každý vlastník si vyberie iba to, s čím súhlasí. Spoločné vlastníctvo znamená aj spoločné povinnosti.

Správa domu je často aj správou medziľudských vzťahov

Správcovia bytových domov sa preto často nestretávajú iba s technickými otázkami. Ich každodennou realitou sú aj rozdielne povahy, názory a predstavy obyvateľov domu.

Niektorí vlastníci chcú investovať do obnovy, iní chcú čo najviac šetriť. Niekto požaduje okamžité riešenia, iný nechce znášať žiadne náklady. Nájsť kompromis medzi desiatkami rozdielnych ľudí je často najväčšou výzvou.

Život v bytovom dome si preto vyžaduje určitú mieru tolerancie a schopnosť prijať fakt, že nie všetko bude vždy podľa predstáv jednotlivca.

Kto sa rozhodne bývať v bytovom dome, musí prijať aj pravidlá spoločného bývania. Ak niekto očakáva absolútnu slobodu rozhodovania bez ohľadu na ostatných, rodinný dom môže byť vhodnejšou formou bývania, pretože poskytuje oveľa väčší priestor na individuálne rozhodovanie.

Bytový dom je však založený na inom princípe – na spolupatričnosti a vzájomnej závislosti.

Solidarita ako základ fungovania domu

Solidarita v bytovom dome nie je vždy pohodlná. Niekedy znamená, že človek zaplatí za niečo, čo priamo nevyužíva. Niekedy znamená, že musí rešpektovať rozhodnutie väčšiny. Niekedy znamená, že musí ustúpiť zo svojich predstáv v prospech spoločného riešenia.

Bez tejto solidarity by však žiadny bytový dom nemohol fungovať.

Dobrý bytový dom netvoria iba opravené steny, moderný výťah alebo upravené spoločné priestory. Tvoria ho aj ľudia, ktorí chápu, že vlastniť byt znamená byť súčasťou väčšieho celku.

Ak medzi susedmi funguje rešpekt, komunikácia a ochota hľadať spoločné riešenia, bývanie je pokojnejšie, s menším množstvom konfliktov a stresu.

V bytovom dome niekedy neplatíme za to, čo používame. Platíme za to, že sme súčasťou celku, ktorý bez nás a bez ostatných fungovať nemôže.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.