
V čase, kedy vysoké ceny bývania ničia šance na kúpu vlastného bytu dáta ukazujú, že ročný plat na Slovensku nestačí ani na kúpu jednej izby. V Bratislave nemá človek ani na kúpeľňu, v Prešove si za rok práce kúpi zhruba kuchyňu. Prekvapivo však bývanie vychádza najdrahšie v pomere k platom mimo hlavného mesta. Koľko m² získate za priemernú ročnú mzdu naprieč krajinou?
Video
Pohľad na Petržalské paneláky v Bratislave
Spoločnosť Bytero, ktorá sa venuje analýze dát k nehnuteľnostiam a bývaniu, pre Pravdu porovnala priemerné hrubé ročné mzdy s cenami bytov v 112 slovenských mestách. Cieľom bolo zistiť, koľko štvorcových metrov bývania si človek môže dovoliť za ročný plat.
Výsledky ukazujú, v ktorých mestách ceny nehnuteľností najviac prevyšujú príjmy miestnych obyvateľov a kde sa dá za priemerný plat kúpiť výrazne väčšia plocha. Analytici pri výpočtoch vychádzali z údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR). Keďže úrad nezverejňuje presné platy na konkrétne mesto, Bytero použilo priemer mzdy okresného mesta.
Podľa dát analytikov Bytero, si bežný Slovák za priemernú ročnú mzdu 23,5 tisíc eur dokáže kúpiť 8,1 m² bytu. V Bratislave je to pri hrubom zárobku 30 tisíc eur (2,5 tisíc eur mesačne) asi 6,8 m², teda približne rozmer kúpeľne. Na opačnej strane krajiny, v Prešove, si pri ročnom plate 22,2 tisíc eur dokáže pracujúci kúpiť asi 7,6 štvorcov – čo je veľkosť podpriemerne malej kuchyne. Ročný plat tak nestačí ani na jednu plnohodnotnú izbu v byte.
Iba v 16 mestách Slovenska sa dá za ročný plat kúpiť viac ako 14 m² bytu – väčšina je v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najviac miest krajiny (25), ponúka za ročný plat 11 až 13,9 m² bývania. Prekvapivo však najmenej dostupné bývanie vzhľadom na plat nie je v Bratislave, ale v jej satelitoch.
„Pomer kúpy m² k miestnym mzdám jasne ukazuje, nakoľko je bývanie drahé pre ľudí, ktorí v danom meste pracujú. Ukazovateľ môže ľuďom pomôcť aj pri rozhodovaní sa, v ktorom meste sa usadia,” komentuje zistenia Bytero finančný analytik Marián Búlik.
Foto:Ivan Majerský
Ilustračný záber. Pohľad na Bratislavu.
Za ročný plat kúpeľňa
Rebríček nedostupnosti bývania z porovnania 112 slovenských miest vedú tie v blízkosti Bratislavy – Svätý Jur, Pezinok a Modra. V priemere tam za ročný plat kúpi Slovák s priemerným platom tak šesť metrov štvorcových, zhruba šatník či predsieň. V týchto mestách sa prejavuje vysoký dopyt po bývaní – kvôli ľuďom pracujúcim v Bratislave, no priemerná mzda je tam v porovnaní s hlavným mestom nižšia.
V Bratislave zarobí priemerný človek mesačne 2,5 tisíc eur (podľa dát Štatistického úradu SR), zatiaľ čo v spomenutých malokarpatských mestách je to niečo cez 1,6 tisíc eur (ročne asi 19,5 tisíc eur). Ceny bytov v tejto oblasti platom utekajú najviac. To spôsobilo, že za bežnú mzdu tam človek kúpi najmenej m², keďže nehnuteľnosti sú tam porovnateľne drahé ako v hlavnom meste.
Foto:Bytero
Zároveň je na tom istom zozname stred a východ krajiny – Liptovský Mikuláš a Košice, v oboch si za ročný plat kúpite iba 6,5 štvorca. To je pri dobrej predstavivosti kúpeľňa. Mesačne pritom zarobí Košičan cez 2 tisíc eur, ročne 24,6 tisíc eur – čo je viac ako v niektorých mestách Bratislavského kraja.
Národná banka Slovenska (NBS) uvádza, že vlani ceny bývania vzrástli najvýraznejšie práve v Košickom kraji, keďže dopyt tam silnie podobne ako v Bratislave, no výstavba zaostáva. V celom regióne dokončili v roku 2025 len 916 bytov, čo bol najnižší počet spomedzi ôsmich krajov Slovenska.
Búlik zdôraznil, že košické nehnuteľnosti vyžadujú aj najviac ročných platov (cez 12,2). Predbehli dokonca bratislavské byty (11,8). Nad 10 násobkom ročnej mzdy sú Žilina a už aj Trenčín, ktorý v posledných dvoch rokoch zaznamenal výrazný rast cien nových bytov, a tesne pod touto hranicou sa s 9,8-násobkom nachádzajú Prešov a Nitra.
Finančný expert pripomenul, že pri niektorých mestách Únie stačí na kúpu bytu päť ročných platov. „To jasne hovorí o tom, že na Slovensku sa ceny bytov výrazne odpojili od reálnej kúpyschopnosti bežného obyvateľstva,” uzavrel.
Pozrite si, koľko štvorcových metrov si kúpite za ročný plat vo vašom meste kliknutím na guľôčku. Mapa od Bytero umožňuje sledovať ceny aj po okresoch a krajoch, či koľko bytov má mesto v ponuke na predaj.
V Liptovskom Mikuláši je výplata nižšia ako v metropole východu. Mesačný plat je asi 1,7 tisíc eur, ročný 20,4 tisíc. Vyššia cena za štvorec však môže byť spôsobená tým, že mesto je turisticky lákavé. Časť kupujúcich pozerá na nehnuteľnosti ako na investíciu vo forme ubytovania. To môže prispievať k cenovému tlaku.
Na opačnom konci krajiny v Čiernej nad Tisou (okres Trebišov) si za ročný plat dokážu obyvatelia kúpiť aj 33 m² nehnuteľnosti, čo je nielen v Bratislave plocha priemernej garsónky. Mzda (1,6 tisíc mesačne, 19 tisíc ročne) je tam pritom podobne vysoká ako v “nedostupnom” Liptovskom Mikuláši.
Tabuľku najviac dostupných miest v rámci bývania dopĺňajú Tisovec, Hnúšťa, Šahy a Fiľakovo. V takýchto menších mestách je menej pracovných príležitostí a preto aj menej ľudí, ktorí sa tam chcú presťahovať. O byty nie je taký záujem, čo sa odráža na cene nehnuteľností.
Ak by sa však dáta ešte viac rozmenili na drobné, Slovák si dokáže v rámci nehnuteľností kúpiť za mesačnú výplatu v priemere 0,67 štvorcového metra bytu. Teda plochu porovnateľnú s menším sprchovým kútom, či toaletou.
Realita je oveľa tvrdšia
Hoci sa pri cene bytu štatisticky ráta celý hrubý ročný plat, realita je iná. V skutočnosti takmer nikto nemôže odložiť celý príjem, musí platiť životné náklady.
„Neznamená to, že si stačí daný počet mesiacov odkladať mzdu a človek si z nej kúpi bývanie. Porovnanie je užitočné v prípade, že sa človek rozhoduje, v ktorom meste sa usadí, zamestná sa a kúpi si bývanie. Výrazné rozdiely pri starších bytoch môžu toto rozhodnutie jasne ovplyvniť,” vysvetlil Búlik.
To, či si človek môže dovoliť kúpiť byt, závisí od toho, koľko zarába, koľko ľudí živí, či spláca ďalšie dlhy a koľko má našetrené. Napríklad pri byte za 200-tisíc eur a hypotéke vo výške 80 percent ceny musí kupujúci zaplatiť 40-tisíc eur z vlastných peňazí. Práve našetrenie tejto sumy môže byť veľkou prekážkou pre mladých ľudí bez finančnej pomoci rodiny, ľudí, ktorí kupujú byt sami, a osamelých rodičov.
Ak sú zároveň v niektorom meste platy nižšie, môže byť rozdiel medzi cenou bytov a príjmami miestnych obyvateľov výrazný. Okrem toho o byty súperia nielen ľudia, ktorí potrebujú bývať, ale aj investori. NBS uvádza, že vlani viac než polovicu bytov a domov kúpili ľudia, ktorí už nejakú nehnuteľnosť vlastnili. „Ceny sa preto neodvíjajú od výšky miestnych platov, ale reagujú na celkový dopyt v danom meste či kraji,” pripomenul Búlik s tým, že tak ceny rastú aj umelo.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Bratislava
Košice
bývanie
dostupné bývanie
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


