Zbavilo sa Srbsko rakoviny? Vučiča porazilo študentské hnutie, ktoré ani nemá predsedu

Srbsko zaplavila vlna eufórie. Predčasné parlamentné voľby, ktoré sa tam konali v nedeľu, znamenajú drvivú porážku autoritárskeho exprezidenta Aleksandra Vučiča a jeho koalície, zatiaľ čo protestné hnutie Študentská kandidátka oslavuje veľké víťazstvo. V zákonodarnom zbore bude mať nadpolovičnú väčšinu, vďaka čomu by mohlo prikročiť k ohlasovaným reformám a ,,očiste krajiny”. Jedným z jeho poslancov by mala byť i srbská Slovenka Sara Valentik.  

O tom, akú dôležitosť prikladalo voľbám hnutie Študentská kandidátka – Študenti víťazia, svedčí jeho volebný slogan “Srbsko alebo mafia”.

A uvedomili si to zrejme aj občania, ktorých volebná účasť – 68,8 percenta – bola najvyššia od rozpadu Juhoslávie v roku 1992.

Študentské hnutie získalo 52,65 percenta odovzdaných hlasov, na druhom mieste s 39,22 percenta skončilo koaličné zoskupenie Zjednotené Srbsko vedené Vučičovou Srbskou pokrokovou stranou (SNS).

V parlamente, ktorý má 250 členov, tak 140 kresiel pripadne Študentskej kandidátke a 103 Zjednotenému Srbsku.

Zvyšných sedem miest si rozdelia zástupcovia národnostných menšín – vojvodinských Maďarov, Albáncov, Bosniakov a Čiernohorcov. Tieto politické subjekty majú pri voľbách výhodu, že nemusia prekročiť trojpercentnú hranicu odovzdaných hlasov. Ostatné strany sa do parlamentu nedostali.

“Srbsko sa po dlhej a ťažkej chorobe oslobodilo od rakoviny, ktorá rozkladala spoločnosť aj štát, rozoštvávala občanov a podnecovala vojnu,” komentoval výsledky volieb právnik a bývalý minister vnútra Božo Prelevič.

Ako uviedol pre spravodajskú televíziu N1 Srbija, víťazstvo študentského hnutia bolo také presvedčujúce, že si ani Vučič nakoniec nedovolil zmanipulovať volebné výsledky. “Boli na to pripravení, ale rozdiel pol milióna hlasov im to neumožnil,” vysvetlil Prelevič.

Referendum o Vučičovi?

Vučič, ktorý bol pri moci vyše 12 rokov (tri roky ako premiér a takmer deväť a pol roka ako prezident), svoju porážku prekvapivo uznal už v nedeľu v noci ešte pred spočítaním všetkých hlasov.

“Je jasné, že sme tieto voľby prehrali,” vyhlásil a študentskému hnutiu zablahoželal k víťazstvu. Hneď nato však prešiel do protiútoku, keď jeho predstaviteľov označil za “dodávateľov špinavých prác, ktoré niekto iný navrhol na zničenie suverénnej krajiny”.

Foto:
Darko Vojinovic
TASR
Srbský exprezident Aleksandar Vučič

“Na chvíľu ste uspeli. Ako dlho? Uvidíme,” zamyslel sa 56-ročný konzervatívno-populistický politik, ktorý pred mesiacom odstúpil z funkcie hlavy štátu, aby sa mohol zúčastniť na voľbách. Zároveň načrtol scenár, aký po výmene garnitúr očakáva.

“Do marca alebo apríla uvalia sankcie proti Ruskej federácii. Urobia všetko, čo vám nechceli povedať, všetko, o čom klamali, pretože, opakujem, sú to len dodávatelia a nič viac,” zhrnul Vučič.

Bývalý prezident, ktorého pred voľbami prišiel do Srbska podporiť aj slovenský premiér Robert Fico, mal v skutočnosti povesť politika potláčajúceho demokraciu. Jeho vládu obviňovali z autoritárstva, obmedzovania slobody tlače či rozsiahlej korupcie.

“Jeho propagandistické médiá šírili nenávisť a zlobu, jeho volebný aparát vyvíjal tlak na ľudí, ktorí sú závislí od štátu, a skupinu násilníkov, aby zastrašovali kritikov,” opísala situáciu nemecká agentúra DPA.

Ako upozornila, voľby v Srbsku preto mnohí vnímali ako referendum o ďalšom smerovaní krajiny. “Nakoniec mala väčšina Srbov už dosť korupcie a protekcie SNS a Vučičovi ukázali červenú kartu,” poznamenala DPA.

Pre bývalého prezidenta sa stalo osudným nešťastie, ku ktorému došlo v novembri 2024 v Novom Sade. Na železničnej stanici sa tam zrútil betónový prístrešok, následkom čoho zomrelo 16 ľudí.

Tragédia vyvolala masové protesty, pretože ju ľudia spájali s tým, ako funguje celá krajina presiaknutá korupciou.

Študenti najprv blokovali univerzity, ulice a ďalšie verejné priestory, no postupne sa k nim pridávali učitelia, poľnohospodári, umelci, sudcovia a ďalšie skupiny obyvateľstva, až hnutie prerástlo do celej spoločnosti.

Hnutie bez vodcu

Protestné zhromaždenia pokračovali ďalšie dva roky, až kým sa Vučič nerozhodol pre predčasné voľby. Študentské hnutie vytvorilo kandidátku z ľudí, medzi ktorými boli zástupcovia rôznych profesií od študentov, farmárov, lekárov, profesorov, umelcov a športovcov až po bývalého guvernéra národnej banky Dejana Šoškiča.

Nejde teda o normálnu politickú stranu s pevnými štruktúrami, ale o občianske hnutie, ktoré dokonca ani nemá zvoleného predsedu.

Zaujímavé je, že na 18. mieste jeho kandidačnej listiny figuruje Sara Valentik, mladá srbská Slovenka z Báčskeho Petrovca vo Vojvodine, kde žije početná slovenská menšina. Vyštudovala politológiu na Slovensku, kde aj v súčasnosti pracuje.

“Priniesli sme slobodu každému,” uviedol v rozhovore pre portál ETV Ilija Srđanović, kardiológ a profesor na Univerzite v Novom Sade, ktorý je prvý na kandidátke študentského hnutia.

Odmieta, aby ho považovali za jeho vodcu, no nevylúčil, že by sa mohol stať budúcim premiérom. Podľa neho bude najdôležitejšie oslobodiť inštitúcie, políciu a justičný systém v štáte, aby mohli bez obáv vykonávať svoju prácu.

“O rok bude Srbsko krajinou, kde bude vládnuť právo a rovnosť a mediálny priestor bude slobodný. Bude to krajina, kde tí, čo spáchali alebo páchajú trestné činy, budú niesť zodpovednosť. Na druhej strane to bude krajina, kde budú vládnuť ľudia so znalosťami a kde tých, ktorí vedia pracovať, budú za ich prácu rešpektovať,” priblížil Srđanović.

Foto:
Marko Drobnjakovic
SITA/AP
Ľudia oslavujú po tom, čo Aleksandar Vučič priznal porážku v parlamentných voľbách.

Rusko: Sú ako plastelína

Zatiaľ čo väčšina európskych lídrov víťazstvo študentského hnutia v Srbsku privítala, kritika – ako sa dalo čakať – zaznela z Ruska.

Podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti možno predpokladať, že sa zhoršia vzťahy medzi Belehradom a Moskvou, ktoré boli dosiaľ priateľské.

Srbsko síce odsúdilo agresiu proti Ukrajine ako narušenie územnej celistvosti, ale k protiruským sankciám sa nepripojilo. Moskva je pre Srbsko zase dôležitým spojencom v otázke Kosova a krajina je tiež závislá od ruského plynu.

RIA Novosti predpovedá, že Západ bude na víťazov srbských volieb naliehať, aby prijali protiruské sankcie (študentské hnutie ich dosiaľ odmietalo). Výmenou za to údajne Srbom ponúkne rozvojovú pomoc a integráciu do Európskej únie.

Agentúra pritom budúcu vládu v Belehrade opísala ako “skupinu sympatických, ale politicky neskúsených občanov”, ktorých prirovnala k plastelíne.

“A prvé ruky, ktoré po nej siahnu, patria predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej… Teraz sa bude snažiť nasmerovať Belehrad správnym smerom, čo Vučič predtým nedovolil,” zhodnotila agentúra a varovala, že krajiny, ktoré zavedú protiruské sankcie, Moskva pokladá za “nepriateľské štáty”.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa však neskôr vyjadril už oveľa zmierlivejšie. Ako informovala agentúra Interfax, vyjadril nádej, že budúca vláda bude naďalej rozvíjať vzájomné vzťahy a “bude chápať, že spolupráca s Ruskom je v záujme Srbska”.

Moskva podľa neho bude rozvoj vzťahov podporovať, no záležať na tom musí aj Belehradu. “Ako viete, tango tancujú dvaja,” zdôraznil Peskov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Srbsko
Aleksandar Vučič
parlamentné voľby
voľby

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.