Prečo skončil Mazurek druhý a prichádza Smer o baštu? Politológovia zhodnotili výsledky v regiónoch

Výmena vo vedení Košíc, tesný súboj o župana, do toho slabší výsledok Smeru na Považí a výrazná podpora kandidátov krajnej pravice v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Čo prezradili výsledky regionálnych volieb o náladách voličov a aký signál vyslal východ vládnej koalícii?  

Kým Bratislava zostala bez zmeny, v čele metropoly východu bude po ôsmich rokoch nové meno. Novým primátorom sa stane doterajší starosta 22-tisícovej mestskej časti Sídlisko KVP Ladislav Lörinc. Doterajšieho šéfa košickej radnice Jaroslava Polačeka predbehol o viac ako 18 percentuálnych bodov.

Na komunálnej scéne nie je žiaden nováčik. Ešte v roku 2022 založil mestskú Košickú stranu, ktorej podporu mal aj vo voľbách. Subjekty z veľkej politiky pri jeho mene však chýbali. Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity hodnotí založenie mestskej strany ako prezieravý ťah, ktorý sa Lörincovi vyplatil a prinesie mu spojencov aj výtlak. V mestskom zastupiteľstve bude mat sedem poslancov z 51 za Košickú stranu a ďalší budú pôsobiť aj v zastupiteľstvách mestských častí.

Budúci primátor má podľa neho dostatok skúseností nielen z vedenia mestskej časti, ale aj mestského a župného „parlamentu“. Aj bez podpory strán z veľkej politiky si je tak podľa Cirnera vedomý, že na presadzovanie svojich vízií budú nutné kompromisy.

„Okrem toho, budúci primátor predtým pôsobil v SDKÚ aj Sieti, takže by si mal ideovo aj programovo rozumieť s väčšinou zastupiteľstva. Najdôležitejšie je, že ide o pragmatika, ktorý sa bude snažiť plávať medzi rôznymi záujmami a skupinami aj nezávislých poslancov a bude určite sa snažiť robiť aj mediátora. Z novej pozície bude schopný robiť politické dohody, keďže si bude vyberať viceprimátorov a podobne,“ uviedol Cirner pre Pravdu.

Z KVP na magistrát

Lörinc sám o sebe povedal, že ľudia si ho v kampani spájali práve s KVP, a vnímali, ako sídlisko posunul vpred. Prešovský odborník sa domnieva, že úlohu v kampani zohrávali u Lörinca jeho charizma aj marketing. Výhodou mu boli skúsenosti z komunálu, ale aj politologické vzdelanie a osobné ambície.

„Jedným dychom dodávam, že ho „predali“ aj výsledky, respektíve to, ako o nich dokázal hovoriť, ak hovoríme o jeho starostovskom pôsobení. Je to výrazný politik, má sebavedomie, Košičania dali aj na emóciu, zdalo sa im, že vie, čo chce, a ako to chce docieliť,“ priblížil Cirner.

V kampani na východe však rezonovala aj téma riešenia generačnej chudoby. Lörinc už avizoval, že nové vedenie bude nekompromisné v tom, aby nevznikali nové osady. V pláne má preto posilniť terénnu sociálnu prácu a spoluprácu s organizáciami, ktoré v tejto sfére pôsobia. Aké na to má však možnosti zo svojej pozície?

Cirner podotkol, že predvolebné sľuby sú vždy priamejšie ako kľukatá realita. Budúci primátor Košíc si však podľa neho dá pozor na nosné záväzky voči voličov. „Myslím, že dosť voličov mu dali hlas kvôli tomuto sľubu. Len prax však ukáže, ako sa s tým dokáže popasovať a musia mu v tom byť nápomocné aj mestské časti, takže nastavenie vzájomných vzťahov bude rozhodujúce,“ poukázal.

Mohol mať o tisíc hlasov viac?

Jedným z Lörincových vyzývateľov bol kandidát s takmer identickým menom – Ladislav Lörincz. Pri šiestich hlasovacích lístkoch, ktoré Košičania dostali do rúk, mohlo podľa politológa ľahko dôjsť k omylu z nepozornosti.

„Môj súkromný odhad a domnienka sú, že by mal o tisícovku hlasov viac, pretože protikandidát s podobným menom skončil z ôsmich kandidátov na šiestom mieste, pričom z neznámych kandidátov takpovediac „do počtu“ skončil najlepšie,“ analyzoval politológ.

Ako doplnil, výsledok Lörincza 1397 hlasov oproti ďalším dvom kandidátom (378 hlasov a 181 hlasov) evokuje pocit, že získal nemalú podporu od voličov, ktorí sa pomýlili a chceli v skutočnosti voliť Lörinca. „Voľby by to, samozrejme, neovplyvnilo, lebo jeho náskok pred úradujúcim primátorom, ktorý bol s druhým najvyšším počtom hlasov, bol markantný,“ vyzdvihol odborník.

Foto:
Roman Hanc
Na snímke kandidát na post primátora mesta Košice Ladislav Lörinc (Košická strana) reaguje na predbežné neoficiálne výsledky komunálnych volieb vo volebnej centrále v Košiciach v nede¾u 25. októbra 2026.

Čo uškodilo kandidátovi PS

Naopak, dramatický bol súboj o post župana. Až takmer do poslednej chvíle nebolo jasné či sa Rastislav Trnka bude musieť z úradu vysťahovať. Keď sa uchádzal o post predsedu vyššieho územného celku v roku 2017, mal za sebou podporu KDH, SaS, OĽaNO, NOVA aj Šanca. V roku 2022 sa spektrum strán zúžilo a z tohto zoskupenia zostalo už len KDH. Pribudla mu však podpora strán Aliancia, Starostovia a Nezávislí a DS. Pred tohtoročnými voľbami Trnka uzavrel dohodu o podpore s Maďarskou alianciou.

Jeho najsilnejšiemu protikandidátovi Mariánovi Porvažníkovi (PS, Hnutie Slovensko, SaS, KDH, Demokrati, Za Ľudí, OKS, DS-ODS), ktorý skončil so ziskom 30,7 %, chýbalo podľa Cirnera na víťazstvo „iba máličko“. K lepšiemu výsledku by mu zrejme dopomohlo, ak by sa voľby konali neskôr, otvorili by sa súdne procesy s Trnkom a mal by tak viac času kampaňovať medzi ľuďmi.

„Ale to je len v zmysle: keby bolo keby, ale nie je. Voliči v Košickom kraji sú pripravení na kandidáta PS a už o štyri roky sa ním môže stať. Ešte tomu niečo chýbalo, ale rozdiel bol taký malý, že sa pokúsiť rozlúsknuť čo rozhodlo, je zložité,“ pokračoval politológ.

Hoci mal Porvažník za sebou široké spektrum strán, práve chýbajúca podpora Maďarskej aliancie, mohla byť podľa Cirnera jeden z ďalších faktorov, prečo neobsadil prvé miesto. „Ak sa pridŕžame faktov, tak o tri tisícky voličov viac prišli voliť pána Trnku. Bolo by potrebné sa ich opýtať, na základe čoho sa rozhodli a každý z nich by mohol mať vlastné dôvody. Pán Porvažník skrátka nepresvedčil dosť voličov alebo ich dostatočne nemobilizoval k podpore,“ domnieva sa.

Slabší výsledok pre Bašku

Z Porvažníkovho výsledku podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pre PS vyplýva, že by sa strana mala viac zamerať na posilňovanie svojej prítomnosti na východe.

„Mala by sa o regióny zaujímať kontinuálne a nie len pred voľbami a formou ad hoc výjazdov. Mala by pracovať na výbere a výchove regionálnych straníckych elít a nespoliehať sa len na to, že pred voľbami “nakúpia” na trhu tzv. voľných hráčov, celebrít,“ uviedol pre Pravdu Lenč.

So slabším ziskom skončili okrem Trnku aj trenčiansky župan Jaroslav Baška (Smer), ktorý je županom na Považí od roku 2013. V roku 2022 získal viac ako 67,25 % hlasov, cez víkend to bolo 57,44 %. Druhá skončila v Trenčianskom kraji kandidátka strany Demokrati Natália Svítková so ziskom 39,02 % hlasov.

To, že vládny Smer stráca jednu zo svojich bášt je podľa Lenča fakt. „Strana nemá dôveru voličstva. Ukazuje sa, že šancu majú už len tí, v ktorých tú dôveru a istotu vidia voliči a to je prípad Jaroslava Bašku, ktorému možno kandidovanie v „drese“ Smeru dnes už možno aj škodí,“ uviedol Lenč pre Pravdu.

Mazurek preberá Smeru voličov

Jedným z najočakávanejších bol výsledok župných volieb v Prešovskom kraji. I keď to po prvých zrátaných hlasoch vyzeralo v prospech europoslanca Milana Mazureka (Republika), vedenie župy sa nemení. Súčasný predseda kraja a šéf KDH Milan Majerský skončil napokon ešte s lepším výsledkom ako pred štyrmi rokmi.

Na výsledok jeho konkurenta Mazureka, ktorý dosiahol 35,18 percenta hlasov, reflektoval hneď v povolebnej reči. „Verím, že extrém je ešte ďaleko a také by som chcel mať aj Slovensko,“ vyjadril sa Majerský.

Za výsledkom kandidáta Republiky v Prešovskom kraji bola podľa Cirnera absencia kandidáta vládnej koalície. Smer síce najskôr ohlásil kandidatúru europoslankyne Judity Laššákovej, no tá sa po pár týždňoch z boja o župný úrad stiahla. Politológ si všíma, že niektoré časti kraja sú podľa výsledkov volieb z roku 2023 baštami Smeru a Hlasu, ktorým kresťanský demokrat nevyhovuje.

„Títo voliči nechceli predsedu KDH za župana alebo z rôznych príčin boli za zmenu a tú mohol priniesť iba jeden kandidát, ktorý mal reálnu šancu na dobrý výsledok, a to pán Mazurek. Či je to frustrácia, protest alebo absencia alternatívy, keď si Smer nesplnil domácu úlohu a nevygeneroval relevantného kandidáta, to neznamená, že stotisíc voličov z Prešovského kraja teraz automaticky bude voliť v národných voľbách Republiku alebo krúžkovať pána Mazureka,“ ozrejmil prešovský politológ.

Foto:
Veronika Mihaliková
Na snímke súčasný predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a kandidát na post predsedu PSK Milan Majerský (druhý zľava, KDH – Kresťanskodemokratické hnutie, Hnutie Slovensko, Sloboda a Solidarita, Za ľudí, Konzervatívci – Kresťanská únia, Progresívne Slovensko) a jeho manželka Miriam Lexmann (tretia zľava) reagujú na predbežné neoficiálne výsledky spojených samosprávnych volieb vo volebnej centrále v Prešove v sobotu 24. októbra 2026.

Kraj má rôznorodých voličov, prevažne strán vládnej koalície, ktorá vo voľbách do Národnej rady budú podporovať Smer. Je však podľa neho vidieť, že sila Republiky rastie, a to práve na úkor Smeru, s ktorým teraz bojujú o rovnakého voliča.

„Bolo by chybou povedať, že stotisíc voličov sú neofašisti. Skôr by som povedal, že voliči volili neofašistu preto, čo som naznačil – odmietali Majerského, nemali vlastného kandidáta a podobne. Určite sú časti voličov sympatické názory pána Mazureka, a to sú voliči, ktorí majú tendenciu myslieť a voliť extrémisticky,“ priblížil.

Návrat Kotlebu sa nekonal

Predstaviteľom krajne pravicových subjektov sa darilo aj v Banskobystrickom kraji. Takmer jednu štvrtinu hlasov získali spolu podpredseda Republiky Miroslav Suja (14,99 %) a Marian Kotleba (9,11 %), ktorý už raz župu viedol.

Elektorát Mazureka, Suju či Kotlebu tvoria podľa Cirnera voliči protestu. Vlastné politické preferencie v národných voľbách prejavujú podľa neho aj voľbou kandidátov v územnej samospráve. Podľa politológa je za tým rovnako aj úspech kampane a to, o aké osobnosti ide – či dokázali voličov zaujať.

Čím teda oslovujú Mazurek, Suja a Kotleba voličov v týchto krajoch? „Silou sociálnych sietí, teda posolstiev bez oponentúry, výrazným prejavom s populistickými prvkami, kde nejde o odbornosť a konkrétne riešenia, ale len o údernú kritiku a kvázi riešenia, ktoré napríklad župa ani nemôže realizovať, pretože to nepatrí k jej kompetenciám,“ zhodnotil politológ.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
komunálne voľby 2026
voľby do VÚC 2026

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.