Ruské útoky na elektrárne podľa OSN porušujú ľudské práva. Ukrajinci čelili počas mrazov výpadkom tepla, vody aj plynu

OSN viní Rusko zo zločinov proti ľudskosti pre opakované údery na ukrajinskú energetiku. Uvádza dôkazy o štátnej politike zameranej na trápenie civilistov.  

Opakovanými útokmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sa Rusko dopúšťa zločinov proti ľudskosti. V pondelok to uviedla vyšetrovacia komisia OSN, ktorá zároveň upozornila na ďalšie údajné vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv počas vojny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

• Rusko útokmi na ukrajinskú infraštruktúru pácha zločiny proti ľudskosti.
• Vyšetrovacia komisia OSN zdokumentovala vojnové zločiny a porušovanie práv.
• Útoky Ruska zámerne pripravujú Ukrajincov o základné služby.
• Najviac trpeli milióny Ukrajincov počas zimy rokov 2025-26.
• Rusko podľa komisie zneužívalo cudzincov na boj v armáde.

Komisiu zriadila Rada OSN pre ľudské práva po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Toto grémium už medzičasom obvinilo Moskvu zo zločinov proti ľudskosti v súvislosti s dronovými útokmi na civilistov a pre násilný presun tisícok ukrajinských detí do Ruska. V najnovšej správe komisia poukázala na rastúcu frekvenciu, intenzitu a geografický rozsah útokov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine.

Zhromaždené dôkazy podľa komisie naznačujú, že Rusko konalo zámerne a v rámci štátnej politiky s cieľom pripraviť civilné obyvateľstvo na Ukrajine o elektrinu a ďalšie základné služby závislé od dodávok energie a spôsobiť mu takto utrpenie.

Dôsledky tohto konania sa výrazne prejavili počas zimy v rokoch 2025-26, keď milióny Ukrajincov čelili dlhodobým výpadkom v dodávkach tepla, elektriny, vody a plynu a museli znášať mimoriadne ťažké životné podmienky. Komisia sa pokúsila preskúmať aj ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, Moskva jej však prístup neumožnila.

Vyšetrovatelia sa zaoberali aj náborom cudzincov do ruskej armády. Podľa ich zistení existujú presvedčivé dôkazy, že ruské úrady obchodovali s ľuďmi z 29 krajín sveta. Obete podľa komisie verbovali pomocou klamstva a nátlaku v spolupráci so sprostredkovateľmi či organizáciami pôsobiacimi v rôznych krajinách.

Po príchode do Ruska boli naverbovaní muži nútení podpisovať vojenské kontrakty a následne ich posielali na front. Mnohí zahynuli alebo sú nezvestní, ďalší sa vzdali či padli do zajatia ukrajinských ozbrojených síl a získali tak štatút vojnových zajatcov. Komisia vyzvala Rusko, aby všetky osoby, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, prepustilo.