
Rusko očakávalo, že americký prezident Donald Trump dokáže prinútiť Ukrajinu, aby pristúpila na podmienky Moskvy. Tento predpoklad sa však nenaplnil, priznal poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov. Kremeľ preto začína otvorene hovoriť o potrebe rokovať nielen s Kyjevom a Washingtonom, ale aj s európskymi krajinami. Ukrajina sa medzitým usiluje urýchliť ďalšie kolo mierových rozhovorov. Čas ju tlačí najmä pre pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru pred príchodom zimy.
Ruský útok zničil hobbymarket Epicentr v Charkove
Najmenej tri ruské útoky zasiahli v sobotu večer 24. októbra 2026 v Charkove hypermarket s potrebami pre domácich majstrov.
Zdroj:
Reuters
Moskva pôvodne predpokladala, že Spojené štáty využijú svoj vplyv na ukrajinské vedenie a presadia ústupky, ktoré by Kyjev za iných okolností odmietol. S takýmto očakávaním podľa slov Jurija Ušakova Kremeľ pristupoval aj k minuloročnému stretnutiu Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške.
„Po Anchorage sa zdalo, že americká administratíva bude schopná Kyjevu niečo nadiktovať a prinútiť ho, aby sa podriadil. Zatiaľ to však celkom nevyšlo,“ vyhlásil Ušakov. Putinov zahraničnopolitický poradca to uviedol v rozhovore s prokremeľským novinárom Pavlom Zarubinom. Jeho vyjadrenia priniesol denník The Moscow Times.
Podľa Ušakova sa ukázalo, že samotné rokovania s Ukrajinou a Spojenými štátmi nemusia stačiť na dosiahnutie dohody. „Nestačí totiž hovoriť iba s Kyjevom. Musíme hovoriť s celou Európou, ktorá Kyjev plne podporuje,“ dodal Putinov poradca.
Kyjev chce rokovať skôr, Moskva zatiaľ nesúhlasí
Ušakovove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa pripravuje ďalšie kolo trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Spojenými štátmi a Ruskom. Podľa informácií portálu Ukrajinska pravda, ktorý sa odvoláva na nemenované zdroje, by sa stretnutie malo uskutočniť približne 10. novembra, pravdepodobne v Abú Zabí alebo vo Švajčiarsku.
Kyjev sa však spolu s Washingtonom pokúša presvedčiť Moskvu, aby sa rozhovory začali najmenej o týždeň skôr. Ukrajinská strana argumentuje predovšetkým zhoršujúcou sa situáciou v krajine, ktorej energetická infraštruktúra čelí ďalším ruským útokom.
„V decembri bude každý týždeň náročný. Keď nemáte elektrinu, vodu ani kúrenie, záleží na každom dni,“ povedal pre Ukrajinskú pravdu zdroj z okolia prezidenta Volodymyra Zelenského.
Rusko od začiatku vykurovacej sezóny zintenzívnilo údery na ukrajinské energetické zariadenia. Podľa ukrajinských predstaviteľov a medzinárodných organizácií tieto útoky nesmerujú iba k oslabeniu hospodárstva a fungovania štátu, ale majú zároveň podkopať odhodlanie civilného obyvateľstva vzdorovať ruskej agresii.
Moskva podľa dostupných informácií zatiaľ s posunutím termínu rokovaní nesúhlasila.
Ušakov síce potvrdil pripravenosť Ruska obnoviť trojstranné rozhovory po 4. novembri, keď krajina oslavuje štátny sviatok, súčasne však upozornil, že od prvého stretnutia nemožno očakávať zásadný prelom. Pravdepodobne pôjde predovšetkým o úvodné rozhovory, ktorých cieľom bude preskúmať postoje jednotlivých strán.
Podobne situáciu hodnotia aj ukrajinskí predstavitelia. Podľa nich bude na dosiahnutie prípadnej dohody potrebných najmenej niekoľko rokovacích kôl.
Európa chce miesto pri rokovacom stole
Jednou z otvorených otázok zostáva účasť európskych krajín. Ukrajina presadzuje, aby ich zástupcovia boli prítomní už na prvom stretnutí.
Ušakovove slová naznačujú, že aj Moskva si uvedomuje význam európskej podpory Kyjeva. Zatiaľ však nie je jasné, v akej podobe by sa Európania mohli do pripravovaných rozhovorov zapojiť.
Problémom je podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy predovšetkým chýbajúci spoločný európsky vyjednávač s dostatočnými právomocami.
„Problém Európanov spočíva v tom, že nemajú určeného žiadneho osobitného zástupcu, čo znamená, že takíto vyslanci môžu iba prijímať signály a nemajú mandát na to, aby o niečom rozhodovali,“ uviedol jeden zo zdrojov portálu.
Európske štáty preto zvažujú vyslanie vlastného predstaviteľa, ktorý by sa mohol zapojiť do rozhovorov s Moskvou. Podľa britského denníka The Telegraph patrí medzi piatich možných kandidátov aj český prezident Petr Pavel, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Vojenského výboru NATO.
Diskusia o európskom zastúpení zároveň odráža obavy, že Washington a Moskva by mohli rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny bez priamej účasti Kyjeva a európskych spojencov.
Napätie medzi Trumpom a Zelenským komplikuje rokovania
Prípravy na nové diplomatické stretnutie sprevádza aj napätie vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.
Trump v poslednom období kritizuje Zelenského za ukrajinské útoky na ruské rafinérie, ktorým pripisuje podiel na raste cien ropy. Ukrajinský prezident jeho výhrady odmieta a tvrdí, že zdražovanie súvisí s americkou vojnou proti Iránu.
Kyjev zároveň upozornil na problémy so získavaním amerických spravodajských informácií o pripravovaných ruských útokoch. Ukrajina tiež zaznamenala obmedzenia fungovania satelitného komunikačného systému Starlink, ktorý má významnú úlohu pri zabezpečovaní komunikácie na bojisku.
Ukrajinskí predstavitelia tieto komplikácie dávajú do súvislosti s aktuálnym politickým sporom s Washingtonom. Americká strana však odmieta, že by sa dopustila pochybenia.
Obavy v európskych metropolách vyvoláva aj zbližovanie Trumpa s Putinom. Súčasťou ich kontaktov sa stala dohoda o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh. Európski predstavitelia preto pozorne sledujú, či sa diplomatické iniciatívy Washingtonu a Moskvy nebudú vyvíjať bez dostatočného zapojenia ostatných spojencov Ukrajiny.
Rusi netušili, čo prichádza z podzemia. Ukrajinci prenikli 15 kilometrov do ich tyla a udreli
Ukrajinské jednotky uskutočnili na kupjanskom fronte v Charkovskej oblasti rozsiahlu podzemnú operáciu, počas ktorej prenikli viac ako 15 kilometrov sieťou podzemných komunikácií do tyla ruských síl.
Zdroj:
Ukrajinský zbor Chartija
Zelenskyj odmieta neutralitu aj oslabenie armády
Napriek snahe urýchliť diplomatické rozhovory Kyjev zdôrazňuje, že niektoré požiadavky Moskvy zostávajú neprijateľné.
Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že Ukrajina nebude na prípadných rokovaniach súhlasiť s obmedzením veľkosti svojich ozbrojených síl ani s povojnovou neutralitou.
Takéto podmienky by znamenali zásadný zásah do spôsobu, akým by si krajina po skončení vojny zabezpečovala vlastnú obranu.
Témy:
vojna na Ukrajine
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

