Záchrana ekonomiky alebo cesta do priepasti? Nadmerné míňanie našich domácností znepokojuje ekonómov

Míňame podobne ako Česi, no nešetríme ani zďaleka rovnako. Pomáhame tak síce ekonomike vyhnúť sa poklesu, no prípadný šok nás zastihne nepripravených, varujú ekonómovia.  

Slovenské hospodárstvo sa v uplynulých dvoch rokoch potácalo okolo útesu recesie. Hrubý domáci produkt rástol od začiatku minulého roka až do tohto leta priemerným tempom 0,8 percenta medziročne.

Ekonomiku brzdí slabý dopyt v zahraničí. V tejto situácii hospodársky rast plynie zo spotreby domácností. A tie míňajú aj na úkor úspor. Finančné rezervy sa prepadli počas energetickej krízy a stále ich nedokážeme doplniť.

„Ak posudzujeme rast ekonomiky v krátkodobom pohľade, môžeme vnímať pokles miery úspor, a tým rast miery spotreby, ako dočasnú barličku pre ekonomiku,“ poznamenáva Karol Morvay, ekonóm z Katedry hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite.

Slovenské domácnosti už niekoľko rokov míňajú viac ako deväť z desiatich eur, ktoré zarobia. „To nás v tejto chvíli posúva trochu ďalej od rizika recesie,“ hovorí Morvay. No spolu s ďalšími ekonómami varuje, že takýto trend môže byť z dlhodobého hľadiska riskantný.

Pred pandémiou sa miera úspor domácností na Slovensku pohybovala nad dvojcifernými hodnotami. Tento ukazovateľ hovorí o tom, koľko peňazí si dokážeme odložiť z našich čistých príjmov, teda príjmov po zaplatení daní a odvodov.

V roku 2022 sa prepadla na zhruba šesť percent a odvtedy sa zotavuje iba veľmi pozvoľna. Národná banka očakáva, že do roku 2028 sa miera úspor slovenských domácností zvýši na osem percent. V praxi to znamená, že v priemere si z každej stoeurovky odložíme šesť až osem eur.

„Rok 2022 bol špecifický, pretože sa otvárala ekonomika a zároveň prichádzala vysoká inflácia,“ približujú trendy v úsporách domácností analytici NBS.

Zdražovanie síce znamenalo, že z príjmov sme si mohli dovoliť kúpiť menej tovarov a služieb, no napriek tomu sme boli ochotní míňať veľa. Spotreba po opätovnom otvorení obchodov a prevádzok rástla najrýchlejším tempom od roku 2017. Ekonómovia hovoria, že išlo o efekt uspokojovania odloženého dopytu. Zjednodušene, ľudia míňali viac, pretože počas pandémie nemohli.

„Domácnosti počas pandémie nasporili celkom slušný objem peňazí, čo im dodalo odvahu pri pokračovaní v spotrebiteľských výdavkoch. Slovensko v tomto období vyčnievalo spomedzi krajín v EÚ, pretože v iných krajinách ľudia značne obmedzili spotrebu a zvyšovali si úspory, pretože očakávali zhoršenie ich finančnej situácie. Naopak, na Slovensku dochádzalo k tomu, že ľudia v obave z toho, že všetko bude v budúcnosti drahšie, viac nakupovali tovary a využívali služby,“ dodávajú analytici NBS.