
Jeho koncerty nie sú len o tónoch, ale o čistých emóciách, smiechu a tanci. André Rieu opäť mieri do Bratislavy, aby slovenskému publiku priniesol večer, na ktorý sa nezabúda.
Už dávno dokázal, že klasická hudba nepatrí len do upätých koncertných sál, pretože dokáže vypredať najväčšie arény sveta. Holandský husľový virtóz a „kráľ valčíkov“ André Rieu sa opäť chystá na Slovensko – a pre obrovský záujem rovno na dva večery za sebou.
– Prečo má pred každým vystúpením stále strach;
– čo robí, keď zhasnú svetlá a prečo odmieta umelú inteligenciu;
– aký odkaz zanecháva mladým hudobníkom.
S akým pocitom sa k nám tentoraz vraciate a čím vás slovenské publikum pri predošlých návštevách najviac prekvapilo?
S orchestrom sa už veľmi tešíme na návrat do Bratislavy. Nadšenie a vernosť slovenského publika sú jednoducho úžasné. Aj preto sme začali hrať dva koncerty ročne – aby sme vyhoveli všetkým našim drahým slovenským fanúšikom.
V Bratislave odohráte dva večery po sebe (4. a 5. novembra 2026). Líši sa pre vás energia prvého a druhého koncertu na tom istom mieste alebo do toho idete vždy úplne rovnako?
Koncert nikdy nie je rutina a pred vstupom na pódium bývam neuveriteľne nervózny. Každý jeden večer. No ako náhle som na pódiu, všetko je už len o radosti z hudobnej tvorby a o komunikácii s publikom. Hoci počas oboch večerov hráme rovnaký program, každý koncert je, samozrejme, trochu iný. Ale vždy nádherný!
Vaše koncerty sú plné krásnych valčíkov, filmovej hudby aj veľkolepých svetiel. Podľa čoho vyberáte skladby pre novú šou tak, aby fungovali rovnako dobre pre 20-ročných ako pre seniorské publikum?
Srdcom. Ak sa melódia dotkne mňa, viem, že sa dotkne aj vás. Nezáleží na tom, či ide o operu, pop, valčík alebo tradičnú pieseň. Na svete je toľko krásnej hudby a presne tú chcem hrať.
Zároveň prinášate aj elegantný humor a nadhľad. Vnímate to ako nezameniteľnú súčasť vašej šou?
Absolútne. Myslím si, že som to bol práve ja, kto vniesol do klasickej hudby humor. Chcem dať svojmu publiku večer, na ktorý nikdy nezabudne. Preto hráme romantickú a radostnú hudbu, rozprávam príbehy, máme nádherné svetlá, scénické pozadia, honosné kostýmy a veľkolepé pódium. A, samozrejme, na záver je z toho jedna veľká párty s tancovaním.
Na pódiu teda staviate na humore a zábave. Stretávate sa možno aj s kritikou alebo vás už nečakané spájanie žánrov definitívne oslobodilo?
Áno, stretávam, no kritici väčšinou v živote nevideli celú moju šou. Už dnes existuje množstvo orchestrov, ktoré hrajú symfónie, predohry… skrátka celý klasický repertoár. A všetky sú skvelé. Ja som však chcel byť iný. Moje koncerty sú o oslave hudby spoločne s naším publikom.
Program vašej šou je do sekundy premyslený a pedantne pripravený. Stáva sa vám ešte niekedy na pódiu moment, keď vás orchester alebo publikum niečím úplne zaskočí a musíte improvizovať?
Haha, áno, samozrejme, keďže je všetko naživo. Nehráme žiadne divadlo, sme úplne autentickí.
Na koncertoch sa ľudia v uličkách bavia, tancujú a plačú od emócií. Čo v tej chvíli robí dirigent a huslista na pódiu – dokážete si ten moment vychutnať alebo musíte na 100 % strážiť rytmus celého orchestra?
Moja mama mi hovorievala: „André, nepozeraj sa ľuďom takto do očí.“ Ja však vidím všetko, čo sa v hľadisku deje, a veľmi rád sa ľuďom pozerám do očí. Zároveň sa však musím plne sústrediť a nenechať sa sám strhnúť emóciami.
Hráte na Stradivariho husliach z roku 1732. Ako sa tento takmer 300-ročný nástroj správa, keď na ňom hráte moderné filmové melódie pred plnou arénou? Má rád zmenu žánrov?
Stradivariho husle som vymenil za nádherný nástroj Guarneri del Gesù. Znejú ako hlas Márie Callas.
Hráte na husliach zo 18. storočia, no prinášate šou pre 21. storočie. Existuje ešte nejaký hudobný žáner alebo technológia, ktorú ste zatiaľ neskúsili, ale láka vás prepojiť ju s vaším orchestrom?
Nedávno som zrenovoval svoje štúdio, kde nahrávame CD a prenosy do kín, a prešli sme z Dolby Surround na Dolby Atmos. Vždy chcem držať krok s dobou. Nepoužívam však napríklad umelú inteligenciu – nepáči sa mi, nie je skutočná.
Vaše koncerty sú pre mnohých ľudí únikom od každodenných starostí a zdrojom čistej radosti. Čo je únikom pre vás, keď dohráte poslednú skladbu a zhasnú svetlá arény?
Veľmi rád pozerám videá o varení a pečení na YouTube. A kedykoľvek mám doma trochu času, sám veľa varím a pečiem.
Predbehli ste svoju dobu, keď ste klasickú hudbu vytiahli do arén a na štadióny. Ako podľa vás bude vyzerať živá klasická hudba o 20 či 30 rokov – posunie sa ešte viac k technológiám alebo sa ľudia vrátia k rýdzemu akustickému zážitku?
Naozaj dúfam, že to bude rýdzi akustický zážitok. Hudba je predovšetkým o emóciách. Jeden novinár zo Srbska mi tento rok po koncerte povedal: „Ešte nikdy som nevidel toľko úsmevov na jednom mieste.“ Technológie toto nedokážu.
Žijeme v dobe krátkych videí a rýchlej spotreby obsahu, no vy dokážete aj mladých ľudí prinútiť sedieť a počúvať gradácie klasických skladieb. Môže byť klasická hudba prirodzeným liekom proti dnešnému zrýchlenému svetu?
Možno áno. Klasická hudba pokrýva viac ako 300 rokov a je v nej obrovská rozmanitosť a veľa štýlov. Opera, symfónie, valčíky, sólové nástroje, opereta, tance a mnoho ďalšieho. A to je na tom to krásne.
Často vás označujú za „kráľa valčíkov“, no v skutočnosti ste zmenili spôsob, akým celý svet vníma orchestre. Aký odkaz alebo zmenu v hudobnom svete by ste po sebe chceli zanechať pre budúce generácie mladých huslistov?
Všetkým mladým hudobníkom aj našim drahým fanúšikom na Slovensku by som rád odkázal len jedno: „Follow your heart“ – Nasledujte svoje srdce.
ANDRÉ RIEU – 4. a 5. NOVEMBER 2026/TIPOS ARÉNA/BRATISLAVA
Vstupenky v predaji na www.vivien.sk a na www.andrerieu.com.