Baťov lev nahneval Hitlera. Dnes stráži v Bratislave M. R. Štefánika

Pamätník Milana Rastislava Štefánika s majestátnym bronzovým levom, ktorý drží československý štátny znak, pôvodne symbolizoval československú štátnosť. Za jeho vznikom sa skrýva nečakané spojenie s Tomášom Baťom a levom Césarom, ktorý žil v zlínskej zoo a stal sa predlohou monumentálnej sochy.  

V Zlíne žil v 30. rokoch minulého storočia nezvyčajný obyvateľ – lev, ktorý sa prechádzal po záhrade vily Tomáša Baťu. Jeho príbeh sa neskôr prepojil s umením aj dejinami Československa. Všetko sa začalo v januári 1931, keď sa v Přerove, kde zimoval rakúsky cirkus Rebernigg, narodilo mláďa berberského leva. Keď cirkus o niekoľko mesiacov zavítal do Zlína, ukázalo sa, že pre slabší zrak na jedno oko nemôže vystupovať v manéži. Majiteľ cirkusu sa preto rozhodol netradičným spôsobom poďakovať vtedajšiemu starostovi Zlína a priemyselníkovi Tomášovi Baťovi, ktorý cirkusu poskytol mestské pozemky na predstavenia. Pre pripravovanú mestskú zoo mu daroval toto levíča. Jeho odovzdanie sa pred zvedavým publikom zmenilo na veľkú slávnosť. Baťa dar prijal s nadšením a leva pomenoval César.

Kým mu v centre Zlína pripravili bezpečný výbeh, levíča žilo priamo v záhrade Baťovej vily. Voľne sa tam pohybovalo a rýchlo si získalo priazeň podnikateľa aj obyvateľov mesta. Jeho rev sa dokonca zachoval na jedinej známej zvukovej nahrávke Baťovho prejavu, ktorý priemyselník nahral vo svojej záhrade.

César postupne vyrástol na majestátneho leva s hustou hrivou a stal sa hlavnou atrakciou prvej zlínskej zoo v parku pri zámku. Neskôr mu pribudla aj levia spoločníčka Betty. Malá zoologická záhrada však nebola na chov takýchto zvierat ideálna a Césarov mohutný rev čoraz viac rušil obyvateľov. V roku 1934 preto zoo presťahovali za mesto na Tlustú horu.

Ako César skončil pri Štefánikovi

Césarova životná úloha prišla v roku 1935. Český sochár Bohumil Kafka v tom čase pracoval na monumentálnom pamätníku Milana Rastislava Štefánika pre Bratislavu, ktorého súčasťou mal byť mohutný lev držiaci československý štátny znak. Predlohu pre jeho podobu napokon našiel práve v Zlíne.

Súťaž na Štefánikov pamätník vyhlásili už v roku 1928, no prvé kolo neprinieslo presvedčivý návrh. Do užšej súťaže preto prizvali renomovaného monumentalistu, sochára Bohumila Kafku a v roku 1931 ho poverili realizáciou. Umelec mal v tom čase za sebou úspešnú tvorbu sôch viacerých osobností, vrátane práce na známej jazdeckej soche Jana Žižku z Trocnova na pražskom Vítkove.

Foto:
Jaroslav Novák
TASR
Na snímke pietny akt položenia vencov k Pamätníku M. R. Štefánika v Bratislave 4. mája 2022.

Štefánika stvárnil ako vzpriameného letca v leteckej kombinéze, nie v generálskej uniforme. Postava vyžarovala rozhodnosť a odvahu a pripomínala jeho leteckú kariéru aj tragickú smrť pri návrate do vlasti v roku 1919. Sochár sa so Štefánikom osobne poznal z čias svojho pobytu v Paríži v rokoch 1904 až 1908 a pri práci mal k dispozícii aj jeho posmrtnú masku. Pôvodný návrh počítal so štyrmi pylónmi a štyrmi levmi. Napokon vznikla jediná monumentálna konštrukcia s bronzovým levom, ktorý držal štátny znak. Pamätník tak vzdával hold nielen Štefánikovi, ale aj vzniku a jednote Československa. Lev nebol iba ozdobou – predstavoval symbol mladého štátu.

Z klietky na piedestál

Nájsť vhodný model však nebolo jednoduché. Cirkusové levy sa umelcovi zdali unavené a bez majestátnosti. Keď však navštívil Zlín a uvidel mohutného, hrdého a dobre živeného Césara, vedel, že našiel ideálnu predlohu.

V septembri 1935 sa lev vydal na nezvyčajnú cestu: v špeciálnom železničnom vozni ho previezli do Prahy, kde mal stráviť približne pol roka. Sochár mu pripravil mohutnú železnú klietku priamo vo svojom ateliéri a celé hodiny pozoroval jeho pohyby, postoj aj svalstvo. Podľa stoviek skíc vytvoril veľký hlinený model, z ktorého následne vznikla sadrová forma na bronzový odliatok. Vo februári 1936 sa César vrátil do Zlína. Jeho podoba však mala čoskoro vstúpiť do dejín.

V roku 1938 sa bronzový lev slávnostne usadil na takmer 15 metrov vysokom pylóne pred bratislavskou Redutou ako súčasť monumentálneho pamätníka M. R. Štefánika. Na svojom mieste však dlho nevydržal.

Foto:
ČTK / Ruml Miloš
Budova Slovenského národního muzea s pomníkom československej štátnosti. Predlohou leva bol Baťov César

Hitler ho chcel roztaviť. Lev sa ukryl na Devíne

Po Mníchovskej dohode na jeseň 1938 obsadila nemecká armáda petržalský breh Dunaja. Dňa 25. októbra navštívil Petržalku Adolf Hitler. Pri prechádzke v blízkosti kaviarne Au Café namieril ďalekohľad na Bratislavu. Jeho pozornosť upútal mohutný bronzový lev – symbol československej štátnosti. Podľa svedectiev vtedy vyhlásil: „Diese tschechische Katze muss weg!“ (Táto česká mačka musí preč!)

Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939, ktorý sa dostal pod vplyv nacistického Nemecka, sa osud pamätníka spečatil. V roku 1940 leva z pylónu odstránili. Nacisti ho chceli roztaviť a bronz použiť na výrobu zbraní. Skupina slovenských vlastencov však zasiahla a sochu tajne odviezla na hrad Devín, kde ju ukryli v starej hradnej hrobke. Neskôr ju presunuli do skladových priestorov. Vďaka tomu lev prečkal celú vojnu v úkryte.

Lev prežil Hitlera, no Štefánik taký osud nemal. Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa generál stal pre novú moc neprijateľnou osobnosťou. V prvej polovici 50. rokov jeho sedemmetrovú bronzovú sochu strhli z podstavca a definitívne roztavili v hutiach.

Z Devína späť do centra Bratislavy

Baťov lev César sa však napokon vrátil do ulíc Bratislavy. Pri príležitosti 70. výročia vzniku Československa ho 28. októbra 1988 slávnostne odhalili pred budovou Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží ako súčasť Pamätníka československej štátnosti. Pôvodnú plastiku sa podarilo nájsť v roku 1987 v areáli hradu Devín. Hoci bola poškodená a neúplná, sochár Jozef Porubovič ju zreštauroval a doplnil podľa architektonického návrhu Ivana Salaya. Lev opäť zaujal miesto na vysokom pylóne a stal sa symbolom spoločného československého štátu.

Definitívny návrat pamätníka v podobe vernej rekonštrukcie prišiel v roku 2009. Pri novej budove Slovenského národného divadla v komplexe Eurovea osadili jeho vernú rekonštrukciu. Na pylón sa vrátil pôvodný bronzový lev, ktorého predlohou bol César, a pod ním pribudla nanovo odliata socha Milana Rastislava Štefánika podľa Kafkovho originálu.

Foto:
Robert Huttner
Robert Hüttner
Pravda
Nábrežiu pri Eurovei dominuje revitalizovaná socha Milana Rastislava Štefánika.

Dnes bronzový lev hrdo hľadí na Dunaj v Bratislave. Čo sa však stalo s jeho živou predlohou – Césarom? S príchodom nemeckej okupácie v roku 1939 sa začal koniec prvej zlínskej zoologickej záhrady na Tlustej hore. Vojnové roky priniesli nedostatok krmiva aj personálu a starostlivosť o zvieratá bola čoraz náročnejšia. V roku 1940 sa v tlači objavili posledné správy o zoo a jej obyvatelia postupne putovali do iných zoologických záhrad. Spolu s nimi zmizol aj César. Lev, ktorý si získal srdcia obyvateľov Zlína a vďaka bronzovej soche sa zapísal do dejín, sa stratil bez stopy. Ako sa skončil jeho život, zostáva dodnes záhadou.

Témy:
César
Milan Rastislav Štefánik
Tomáš Baťa
Československo
Bohumil Kafka

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.