Svetový unikát z Kramárov: Mladíkovi operovali mozog pri vedomí, počas zákroku testovali jeho reč

obchodnyregister 2026.10.28.

Lieky nedokázali zastaviť jeho epileptické záchvaty a vyšetrenia roky neodhalili príčinu. Mladý muž napokon na bratislavských Kramároch podstúpil operáciu mozgu pri vedomí. Lekári počas zákroku priebežne testovali jeho reč. Prípad teraz opísali v medzinárodnom vedeckom časopise.  

Mal 23 rokov a za sebou osem rokov života s ťažkou epilepsiou. Opakované vyšetrenia mimo Univerzitnej nemocnice Bratislava neodhalili nález, ktorý by jeho problémy vysvetľoval. Až špecializovaná diagnostika na Kramároch ukázala temporálnu encefalokélu a oblasť vzniku záchvatov v blízkosti rečových centier.

Tím pod vedením prednostu Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UNB Andreja Šteňa zvolil operáciu pri vedomí. Prípad je jednou z dvoch odborných prác mladých lekárov, na ktoré nemocnica upozornila na svojom webe.

Ich prvými autormi sú Paulína Ondrušová a Ján Buvala. Na publikáciách spolupracovali aj americkí odborníci vrátane neurochirurga z Harvard Medical School.

Počas operácie museli chrániť reč

Pri prvom pacientovi lekári potrebovali odstrániť postihnuté tkanivo a zároveň zachovať dôležité mozgové funkcie. Počas operácie preto priamo monitorovali elektrickú aktivitu mozgovej kôry a testovali reč. „Išlo o vôbec prvú opísanú operáciu temporálnej encefalokély pri vedomí vo svetovej literatúre,“ uviedla nemocnica.

Prvenstvo sa teda týka konkrétneho nálezu a spôsobu jeho operovania. Nejde o prvú operáciu mozgu pri vedomí všeobecne.

Prácu s prvou autorkou Paulínou Ondrušovou zverejnil časopis Journal of Neurosurgery: Case Lessons. Medzi spoluautormi je Steven G. Ojemann, pri ktorom publikácia uvádza University of Colorado. UNB ho zároveň predstavuje ako nastupujúceho riaditeľa stereotaktickej a funkčnej neurochirurgie na Mayo Clinic.

Video

Ide o Zdravie – Martin Kolísek, neurovedec, odborník na výživu mozgu

Čo sú vo svete modré zóny a ako súvisia s dlhovekosťou? To nie sú zóny, kde sa užíva známa modrá tabletka. Potrebujú ju tam vlastne? V rozhovore s doc. RNDr. Martinom Kolískom, Dr. rer. nat. z Martinského centra pre biomedicínu JLF UK sme sa aj zasmiali, aj hovorili o vážnych veciach. Prečo sa v piešťanskej aleji staré topole skláňajú pred jeho biologickým vekom? Kedy odporúča 300 gramov šalátu – ale nie vlašského? Ktoré víno v SR má najviac polyfenolov?

Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner

Vrátil sa do práce, záchvaty však neustúpili úplne

Nemocnica uviedla, že zákrok prebehol bezbolestne, bez neurologického deficitu a pacient sa vrátil do práce na plný úväzok.

Vedecká publikácia výsledok podrobnejšie spresňuje. Operácia sa uskutočnila už v roku 2023 a lekári následne sledovali dlhodobý stav pacienta. Ten hlásil výrazné zlepšenie kvality života, autori však upozorňujú, že úplné vymiznutie záchvatov sa nepodarilo dosiahnuť.

Zároveň zdôrazňujú, že ide o skúsenosť s jedným pacientom. Možnosť využitia postupu treba potvrdiť na ďalších prípadoch. Novinkou, o ktorej teraz nemocnica informuje, je publikovanie výsledkov, nie čerstvo vykonaná operácia.

Ďalší pacient mal problém pri rečových dráhach

Druhá práca sa venuje chirurgickej liečbe mozgových arteriovenóznych malformácií pri dedičnej Renduovej-Oslerovej-Weberovej chorobe. Jej prvým autorom je Ján Buvala a vyšla v časopise Brain and Spine.

Súčasťou je aj prípad 49-ročného pacienta z Kramárov. Cievnu malformáciu mal priamo pri rečových dráhach. Tím Andreja Šteňa pri jej odstránení využil navigovaný trojrozmerný ultrazvuk a ICG videoangiografiu.

Podľa nemocnice sa malformáciu podarilo úspešne odstrániť. Pred zákrokom poskytol slovenským lekárom odborné rady Christopher S. Ogilvy z Harvard Medical School v Bostone, ktorý je aj spoluautorom publikácie. Na práci sa podieľal tiež odborník z West Virginia University.

Skúmali aj trvalé následky operácií

Buvalova práca prepája konkrétny prípad s analýzou dovtedy publikovaných výsledkov. Zameriava sa na riziko trvalých neurologických následkov po odstránení malformácií spojených s týmto dedičným ochorením.

V súbore 91 pacientov bol súhrnný podiel nových trvalých neurologických deficitov 9,9 percenta. Autori nezistili štatisticky významný rozdiel oproti porovnávaným súborom pacientov s malformáciami bez súvislosti s týmto ochorením.

Upozorňujú však, že počet pacientov je malý a neumožňuje definitívne závery. Zistenia majú pomôcť pri individuálnom posudzovaní rizík a rozhodovaní o liečbe. Neznamenajú, že operácia je vhodná pre každého pacienta s rovnakou diagnózou.

Za výsledkami stojí celý tím

Nemocnica pri oboch prácach vyzdvihla spoluprácu neurochirurgov s neurológmi, anestéziológmi, rádiológmi, psychológmi a logopédmi, ako aj prácu sestier a sanitárov.

Andrej Šteňo podľa UNB prezentoval skúsenosti pracoviska aj v sekcii Masterclass na tohtoročnom kongrese Európskej asociácie neurochirurgických spoločností v Hamburgu.

Nemocnica zároveň uviedla, že prednostu viac než vlastné úspechy tešia výsledky mladších kolegov, ktorí majú predstavovať budúcnosť kramárenskej neurochirurgie.

Témy:
mozog
UNB
lekári
operácia
Kramáre
neurochirurgická klinika
Andrej Šteňo

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.