Ukrajina: malé kroky k mieru alebo len biznis Trumpa s Putinom? Čaká nás veľmi temný rok, tvrdí expert

Rusko tvrdí, že ani počas prípadných mierových rokovaní s Ukrajinou nezastaví svoju agresiu. Predpokladá sa, že v novembri by sa mali v Abú Zabí stretnúť zástupcovia Kyjeva a Moskvy, ku ktorým sa pridajú Američania a asi aj európska delegácia. A šéf Bieleho domu Donald Trump dokonca vyhlásil, že čoskoro sa dočkáme stretnutia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s ruským diktátorom Vladimirom Putinom.  

Konkrétny výsledok

Diplomatická aktivita priniesla aj jeden konkrétny výsledok. V Rusmi okupovanom meste Olešky v Chersonskej oblasti sa začalo prímerie, ktoré potrvá do 1. novembra. Približne 1000 až 2000 ľudí bude mať možnosť odísť, respektíve sa k nim po dlhom čase dostane humanitárna pomoc. Obyvatelia mesta boli na tom tak zle, že už museli jesť aj trávu.

Video

PRAVDA VO SVETE – Modré tsunami v Amerike? Voľby do Kongresu ako referendum o Trumpovi. Jana Ciglerová priamo z USA opisuje nálady voličov

Na zaistení prímeria sa podieľala prvá dáma Melania Trumpová a pápež Lev XIV. Pokoj zbraní sa podľa Kyjeva a Moskvy rozšíri na väčšiu oblasť, aby bolo možné zaistiť evakuáciu obyvateľov. Je to najväčšia deeskalácia bojov od 24. februára 2022, keď Rusko začalo celoplošnú inváziu na Ukrajinu.

Mohli by to byť malé kroky k mieru? Alebo skôr Putin cíti príležitosť robiť s Trumpom obchody a ešte viac ho dostať na svoju stranu? Podľa denníka New York Times Biely dom zvažuje, že zruší sankcie uvalené na Ruský fond priamych investícií, ktorý americkí predstavitelia dlhodobo považujú za jeden z najmocnejších nástrojov medzinárodného vplyvu Kremľa. Moskva to žiada v súvislosti s dohodou o preprave ruskej nafty do Spojených štátov, ktorú Trump oznámil pred niekoľkými týždňami.

Časť paliva, 140-tisíc ton, už smeruje do USA a denník Financial Times informoval, že ho vezú aj dva tankery, na ktoré sú uvalené sankcie. Na čiernej listine USA, Británie a Európskej únie je 20-ročné ruské plavidlo Talisman. Tanker Leruo zase patrí firme z Hongkongu, plaví sa pod vlajkou Sierry Leone a čelí sankciám zo strany Británie, EÚ a Kanady.

„Jeden z amerických predstaviteľov potvrdil, že vláda v súlade s existujúcimi postupmi posudzuje žiadosť fondu o zrušenie sankcií. Tento krok má byť súčasťou snahy o zlepšenie americko-ruských vzťahov a pomoc pri ukončení vojny. Spomínaný predstaviteľ, ktorý si vzhľadom na citlivé rokovania želal zostať v anonymite, označil šéfa fondu Kirilla Dmitrieva za nápomocného vyslanca pre amerických vyjednávačov v diskusiách o ukončení konfliktu,“ napísal New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje.

Tom Nichols, emeritný profesor národnobezpečnostných štúdií na US Naval War College a komentátor známeho magazínu The Atlantic, si myslí, že americká vláda sa prostredníctvom Trumpa stala spojencom Ruska. Podľa neho to však politicky nedáva zmysel.

„Pre Trumpa je to nebezpečný postoj, pretože väčšina Američanov s takýmto prístupom nesúhlasí. Dokonca to nemá ani jednoznačnú podporu v Republikánskej strane. Kedysi som bol jej členom a ľudia v mojom veku si stále pamätajú, že to bola strana Ronalda Reagana. Predstava, že by sa z nej stala strana podriadená Kremľu, je desivá. Myslím si, že väčšina Američanov to odmieta,“ povedal pre Pravdu Nichols.

Podľa experta je dôkazom nepopularity Trumpovej proruskej politiky aj sága okolo toho, kto Ukrajincom obmedzil komunikáciu cez Starlink/Starshield. Nakoniec sa k tomu priznal samotný majiteľ systému Elon Musk a obvinil Kyjev, že porušuje podmienky jeho využívania. Ukrajina to poprela a Starlink už opäť funguje požadovanou rýchlosťou.

„Keď sa však táto informácia objavila, prezident tvrdil, že o ničom nevie. Musk obvinil Pentagon, Pentagon obvinil prezidenta a prezident obvinil Muska. Bola to obrovská hra s horúcim zemiakom, pri ktorej si všetci navzájom podávali niečo, čoho sa chceli čo najrýchlejšie zbaviť. Ak by bola podpora Ukrajiny naozaj nepopulárna a Američania by súhlasili s tým, čo Trump robí, šéf Bieleho domu, minister obrany Pete Hegseth aj Musk mohli vystúpiť a otvorene povedať: Áno, snažíme sa vyvíjať tlak na Kyjev, aby sa táto vojna skončila. Namiesto toho sa hneď od tohto kroku všetci začali dištancovať. Myslím si, že to veľa vypovedá o celej situácii. Neviem, kto nariadil obmedzenie fungovania Starlinku. Domnievam sa, že za tým stáli spoločne Musk a Trump. Ak niekto Trumpovi niečo navrhne, v Oválnej pracovni očividne nie je nikto, kto by mu povedal: Pán prezident, zastavte sa. Je to hlúpy nápad,“ vysvetlil Nichols.

Európa hľadá hlas

Zatiaľ čo sa Trump stavia na stranu Putina, podľa televízie Euronews sú Európania čoraz viac naklonení tomu, aby viedli s Ruskom priame rozhovory.

„Uvedomili si, že kontakty medzi Washingtonom a Moskvou sú rozsiahlejšie, než sa pôvodne domnievali. Obe strany údajne rokujú o ďalších dohodách, ktoré sa týkajú aktív spoločnosti Lukoil, jadrových technológií, projektu skvapalneného zemného plynu (LNG) v Arktíde a – čo je najkontroverznejšie – obnovenia prevádzky plynovodu Nord Stream a uvoľnenia zmrazených ruských aktív. Podľa Európanov je však prístup USA principiálne nesprávny, pretože ignoruje Putinovu posadnutosť územnými výbojmi – čo je hlavný dôvod, prečo spustil inváziu. Tvrdia, že žiadna dohoda, nech by bola akokoľvek výhodná, nemôže v Putinových očiach nahradiť zničenie Ukrajiny,“ uviedol portál Euronews.com.

So šéfom Kremľa sa však v utorok v rámci vlastnej iniciatívy spojili fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre.

„Úprimne, neviem, čo si myslia, že tým môžu dosiahnuť,“ reagovala na tento pokus dánska premiérka Mette Frederiksen. Financial Times informoval, že v rozhovore so severskými štátnikmi im Putin opäť raz predostrel svoju verziu histórie, na základe ktorej si robí nároky na Ukrajinu.

Európska delegácia sa však chystá sadnúť si za rokovací stôl v už spomenutom Abú Zabí. Viesť ju pravdepodobne bude Björn Seibert, šéf kabinetu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

„Cítim sa už starý, keď si spomeniem na osemdesiate roky, keď som bol republikánom a kritizovali sme Európanov, že nerobia dosť. Dnes mi je to ľúto, pretože skutočne robíte, čo môžete, aby ste Ukrajine pomohli. Budete však musieť spraviť ešte viac. Nie preto, že by ste to mali urobiť, ale preto, že musíte. Nemáte inú možnosť. Znamená to, že ak to bude potrebné, budú sa musieť vyprázdniť všetky európske sklady. Všetko, čo môžete poskytnúť – peniaze, zbrane, energetické zdroje – musí Ukrajina dostať. Čaká nás veľmi temný rok. Dúfam, že Európania jednoducho prijmú fakt, že minimálne rok alebo rok a pol budú musieť niesť bremeno podpory Ukrajiny bez americkej pomoci, ktorá by mala byť samozrejmosťou,“ zhodnotil situáciu Nichols.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Donald Trump
Vladimir Putin
Rusko
Ukrajina
Putinova vojna
vojna na Ukrajine

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.