Koniec vianočných trhov kvôli strachu z úradov: Organizátori sa pýtajú, či má 70-ročná babka riešiť eKasu kvôli pár ponožkám

Dedinské Vianoce v Lišove sa po siedmich rokoch rušia. Malých remeselníkov odradil strach z kontrol a pribúdajúce byrokratické povinnosti.  

Vôňa domáceho punču, medovníkov a tiché tóny kolied každoročne premenili malú dedinku Lišov v okrese Krupina na miesto, kde ožívalo skutočné čaro dedinských Vianoc a susedskej spolupatričnosti. Miestne múzeum tu totiž už niekoľko rokov organizuje obľúbené vianočné trhy, na ktoré pravidelne prichádzajú návštevníci z celého regiónu.

Ôsmy ročník, naplánovaný na 19. decembra 2026, sa však neuskutoční. Dôvodom pritom nie je nezáujem ľudí, ale strach predajcov z čoraz prísnejšej a komplikovanejšej byrokracie, ako aj celodenné štátne kontroly, ktoré môžu byť pre malých trhovníkov doslova likvidačné.

Absurdita na príklade 70-ročnej dôchodkyne

Detaily rozhodnutia, ktoré zarmútilo stovky ľudí naprieč Slovenskom, pre Aktuality.sk priblížil predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský. Potvrdil, že rozhodnutie neprišlo z rozmaru, ale po vlne zúfalých reakcií od samotných predajcov.

„Situácia zo strany štátu sa vyostruje. Stále pribúdajú nové podmienky, kontroly a ďalšie povinnosti. Hneď ako sme ohlásili, že ideme trhy organizovať, začali nám chodiť otázky typu: ‚Čo ak nemám to či ono? Ja som skončil, už to robiť nebudem.‘ Každý, kto nám volal, sa pýtal: ‚Nemám toto, nemám hento, čo ak príde kontrola? Tam bola kontrola, hentam bola kontrola…‘ Medzi ľuďmi zavládol úplný strach a s predajom končia. Ide väčšinou o starších ľudí, ktorí prídu raz do roka niečo predať a stretnúť sa s ostatnými,“ vysvetľuje Dvorský.

Trhy v Lišove podľa jeho slov nikdy neboli komerčným jarmokom plným veľkých predajcov. Slúžili miestnym seniorom, drobným remeselníkom či rodinám, ktoré prišli ponúknuť pár drobností a privyrobiť si symbolických pár eur. Legislatíva však z týchto ľudí urobila terče inšpektorov.

4 fotky v galérii

Miestni si mohli predajom na trhoch pred sviatkami privyrobiť pár eur.

Zdroj: Lišov Múzeum

Organizátori krutú realitu malých predajcov opisujú na príklade 70-ročnej dôchodkyne: „Predstavte si 70-ročnú pani Máriu z malej dediny, ktorá si počas dlhých zimných večerov doma háčkuje ponožky. Rozhodne sa, že 20 párov vezme raz do roka na dedinský vianočný trh a skúsi ich predať po 10 eur. Ak predá všetky, utŕži 200 eur, z ktorých ešte musí odrátať materiál a desiatky hodín svojej práce.“

Trhovníčka musí podľa organizátorov aj pri takomto jednorazovom predaji riešiť množstvo komplikácií a povinností, ako sú povolenie na predaj na trhovom mieste, dodržiavanie trhového poriadku, preukázanie pôvodu výrobkov, označenie cien, informácie o materiálovom zložení ponožiek, bezpečnosť výrobkov a pravidlá ochrany spotrebiteľa.

Navyše musí vedieť, či jej činnosť štát považuje za príležitostný predaj, autorskú tvorbu alebo podnikanie. „Od toho sa odvíja živnosť, registrácia na daňovom úrade, DIČ, evidencia príjmov a výdavkov, daňové priznanie, zdravotné a sociálne odvody, eKasa, vydávanie pokladničných dokladov či zabezpečenie bezhotovostných platieb,“ menuje úskalia príležitostného podnikania Dvorský.

„A to všetko preto, že chce raz za rok predať 20 párov vlastnoručne uháčkovaných ponožiek. Naozaj sme sa dostali do štádia, keď sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh?“ pýtajú sa organizátori.