Záchranár opisuje ďalší útok na zdravotníka: úder do tváre i hryzenie

„Memorandum ministrov je len teatrálne gesto. Panické tlačidlo v sanitke nám nijako nepomôže,” tvrdí záchranár Matej Karlák.  

Keď minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v pondelok pred kamerami podpisovali memorandum o ochrane zdravotníkov, malo ísť o ráznu odpoveď na útoky voči zdravotníkom.

Len pár dní pred ministerskou tlačovkou sa však udial ďalší, doteraz nemedializovaný prípad útoku pacienta pod vplyvom omamných látok na zdravotníka. Záchranár Matej KARLÁK pre Aktuality.sk opísal, že pacient napadol jeho kolegu záchranára — nečakane ho udrel päsťou do tváre a opakovane naňho pľul.

Keď sa pokúsil kolegovi pomôcť, agresor začal zdravotníka Karláka hrýzť do ruky. Záchranár opisuje, že sa incident do médií ani pred políciu nedostal preto, že posádka nemá kapacitu hlásiť všetky menšie útoky a vyhrážky.

V rozhovore vysvetľuje, že záchranári potrebujú iné bezpečnostné opatrenia ako zdravotníci v nemocnici, pretože navštevujú cudzie domovy alebo nevedomky vstupujú na miesta vrážd. Za trinásť rokov praxe sa podľa vlastných slov mnohokrát bál o svoj život.

V rozhovore sa dozviete:

— aké bezpečnostné opatrenia by záchranárom v teréne skutočne pomohli;

— prečo záchranári vopred nevedia, ak smerujú na miesto vraždy;

— aké kroky musí záchranár urobiť, aby sa vyhol nebezpečenstvu;

— ako vyzerajú bežné útoky z praxe na zdravotníkov.

Iba v októbri rezonovali dva prípady útokov cudzincov na zdravotníkov. Minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v pondelok podpísali memorandum o spolupráci, aby tak reagovali na napadnutia zdravotníckeho personálu. Cítite sa teraz bezpečnejšie?

Cítim sa úplne rovnako ako predtým. Vnímam to skôr ako teatrálne gesto a reakciu na tlak verejnosti. Niečo sa spraviť muselo, ale toto nie je definitívne riešenie. Fakt, že memorandum podpísali na centrálnom príjme v nemocnici v Ružinove, mal byť pravdepodobne snaha dodať udalosti vážnosť až pompéznosť.

Aká iná reakcia zo strany politikov či štátu by teda pomohla?

Občania vnímajú zdravotníkov ako jednu ucelenú skupinu. No záchranári v teréne čelia iným problémom ako zdravotníci v nemocnici. Zdravotnícki záchranári, ktorí sa pohybujú sanitkami, z opatrení v memorande vypadli.

Podľa vás by mal štát prísť s inými bezpečnostnými opatreniami pre posádky záchraniek a s inými riešeniami pre personál v nemocnici?

Áno. Minister zdravotníctva hovoril o tom, aby centrálne príjmy mali panické tlačidlo napojené na súkromnú bezpečnostnú službu alebo na bezpečnostné zložky, ktoré stlačia, keď sa niečo deje. Tiež chcú, aby bol v nemocnici alarm, poprípade aby boli prítomní policajti.

Ale pre záchranárov v teréne je tento koncept nereálny. Keď ideme na výjazd, vstupujeme do neznámych a rizikových situácií. Sme v cudzom obydlí, ktoré nepoznáme. Ideme často k ľuďom v ťažkom psychickom stave, pod vplyvom drog či alkoholu. Chodíme po rôznych adresách a uliciach, takže žiadna stála služba tam s nami nebude. Sanitka je neustále v pohybe. Ako nám pomôže panické tlačidlo? Neviem si predstaviť, ako by tieto opatrenia fungovali pre záchranárov. Návrhy oboch ministrov na zlepšenie situácie v tejto podobe sa pre terénne posádky nedajú zabezpečiť.