Myslíte si, že slovenské štátne financie sú na tom zle? Pozrite sa, aká panika momentálne vládne v Paríži

Francúzsko sa potáca na okraji krízy. Nielen politickej ale aj finančnej. Hoci napätie na burzách ešte nedosahuje proporcie krízy, neistota je veľká.  

Keď minister financií Ladislav Kamenický hľadal spôsob, ako obhájiť stav verejných financií, ktoré sú oznámkované najnižším ratingom za viac ako desaťročie, poukázal na to, že Francúzsko si na financovanie svojho deficitu požičiava za vyšší úrok ako Slovensko.

„Ak sa pozrieme na 10-ročné dlhopisy, výnos slovenských za posledný týždeň klesol zo 4,40 na 4,36 percenta. Francúzsko sa financuje skoro za päť percent, zhruba 4,93 percenta,“ povedal minister financií v utorok.

Agentúra Standard & Poor’s pred rokom Parížu potvrdila rating na úrovni „A+“, čo je piata najlepšia známka. Bratislava mala až do začiatku tohto roka totožné hodnotenie, no v apríli ho agentúra znížila na šiesty najlepší stupeň, teda na „A“.

Nervozita na európskych burzách a skokový nárast dlhopisových výnosov nerobia z Francúzska len fackovacieho panáka pre ministra Kamenického, ale vyvolávajú vážne obavy aj v hlavnom meste európskeho finančníctva, vo Frankfurte. Práve tam dnes Európska centrálna banka ukončí pravidelné dvojdňové rokovanie guvernérov členských krajín eurozóny.

Hoci oslovení analytici ani finančné trhy neočakávajú, že by ECB pristúpila k zmene svojej politiky prostredníctvom úpravy úrokových sadzieb, finančníci a zrejme aj francúzski politici budú pozorne sledovať, ako sa šéfka ECB Christine Lagardová postaví k zjavným problémom vo svojej domovskej krajine.

„Možno očakávať, že vývoj na dlhopisových trhoch bude jednou z tém tlačovej konferencie. Prezidentka Lagardová môže zdôrazniť, že centrálna banka situáciu pozorne sleduje a disponuje nástrojmi na zabezpečenie fungovania menovej politiky vo všetkých krajinách eurozóny,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.

Ako však upozorňuje, úlohou ECB nie je garantovať vládam nízke náklady financovania ich dlhov, ale reagovať na prílišné a neodôvodnené turbulencie na finančných trhoch. „Tie zatiaľ nevidno,“ dodáva Kočiš.

Lagardovej slová tak môžu dlhopisové trhy dočasne uchlácholiť, no problémy s verejnými financiami a domácimi ekonomikami zostanú na pleciach vlád a politikov.

Je to najmä skokový nárast výnosov na 10-ročných francúzskych dlhopisoch v uplynulých týždňoch.

Tento ukazovateľ zachytáva množstvo faktorov, ktoré vypovedajú o stave ekonomiky a verejných financií danej krajiny. Desaťročný horizont je dostatočne dlhý na to, aby sa v ňom odrážali strednodobé očakávania o vývoji inflácie a hospodárskeho rastu či trajektórii verejného dlhu. V skratke platí, že silnejšie ekonomiky s lepšími verejnými financiami majú 10-ročné výnosy nižšie ako slabšie ekonomiky.

Ako vidno na grafe, ešte v marci sa výnos na 10-ročnom dlhopise emitovanom v Paríži pohyboval na úrovni zhruba 3,2 percenta, v polovici októbra už prelamoval hranicu 5,0 percenta. Naposledy, keď sa výnos začínal číslicou päť, písal sa rok 2002. Situácia teda na prvý pohľad vyzerá dramaticky.

3 fotky v galérii

Vývoj francúzskeho 10-ročného výnosu

Zdroj: Investing.com

„Rast výnosov a rizikových prirážok takej veľkej ekonomiky predstavuje vážny varovný signál,“ hovorí Kočiš. Rozdiel vo výnosoch voči nemeckým dlhopisom, takzvaný spread, sa priblížil k 175 bázickým bodom.