Zmena, ktorú naznačovali prieskumy, neprišla. Parlamentné voľby v Izraeli neznamenali drvivú porážku premiéra Benjamina Netanjahua, ale ani jeho presvedčivé víťazstvo. Ani jeden z politických táborov nemá v parlamente dostatok hlasov, aby získal absolútnu väčšinu. V tejto patovej situácii by kľúčovú úlohu mohli zohrať arabské strany, ktoré dosiahli prekvapujúci úspech. Ani vládny blok, ani opozícia s nimi však nechcú spolupracovať. Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja?
Aj keď sa voľby konali už v utorok, spočítavanie hlasov pokračovalo i vo štvrtok. Zdržanie spôsobilo asi 650-tisíc ľudí, ktorí nemohli voliť v mieste bydliska, takže hlasovací lístok odovzdali v tzv. dvojito zalepenej obálke – vojaci izraelskej armády, diplomati v zahraničí alebo pacienti v nemocniciach.
Video
Izraelskí voliči v Tel Avive po zverejnení exit poolov, čaká sa na konečné výsledky – Reuters
Zdroj:
Reuters
No hoci konečné výsledky ešte neboli známe, na rozdelenie kresiel v 120-člennom parlamente (Knesete) to už veľa nezmení. Netanjahuov blok by mal mať 53 mandátov, blok jeho vyzývateľa Gadiho Eisenkota 48 a palestínske strany 19.
Nadpolovičnú väčšinu v Knesete, teda minimálne 61 poslancov, nemá žiadny politický tábor. Najviac hlasov získala vo voľbách Netanjahuova pravicová strana Likud (20,5 percenta), druhé miesto obsadila Eisenkotova nová strana Jašar (16 %).
Za ňou nasledovala liberálna aliancia Spolu bývalého predsedu vlády Naftaliho Bennetta (9,3 %), arabská Spoločná kandidátka (8,85 %) a sionistická ľavicová strana Demokrati (6,44 %). Mimoriadne vysoká bola i účasť – až 77,7 percenta, čo je najviac od roku 1973.
Rekordná účasť Arabov
To, čo Izraelčanov zaskočilo, bolo neočakávané posilnenie arabských strán. Palestínčania, ktorí v židovskom štáte tvoria asi pätinu obyvateľstva, sa dokázali zmobilizovať a volili v počte ako nikdy predtým.
Ich dve strany majú síce iný pohľad na niektoré témy, ale rovnaké priority – zníženie kriminality v mestách a vyriešenie konfliktu na okupovaných palestínskych územiach.
Vo voľbách ukázali, že sú komunitou, s ktorou treba počítať. V súčasnom Knesete majú len desať poslancov, v novom ich bude takmer dvakrát toľko.
Netanjahu si uvedomuje, že keby Eisenkotov blok našiel spoločnú reč s Palestínčanmi, v parlamente by získali potrebnú väčšinu a mohli by zostaviť vládu. Preto sa snaží arabské strany skompromitovať.
Foto:Ariel Schalit
Bývalý veliteľ izraelských ozbrojených síl a líder novej centristickej strany Jašar Gadi Eisenkot máva izraelskou vlajkou po zverejnení prvých neoficiálnych výsledkov parlamentných volieb v Izraeli v stredu 28. októbra 2026 v Tel Avive.
Už pred voľbami vyhlasoval, že sú pokusy o “ukradnutie volieb”, a teraz sa k týmto nepodloženým obvineniam vrátil. Premiérova strana Likud začala tvrdiť, že volebnú účasť ovplyvnilo nezákonné financovanie z Kataru.
Informácie o tom sa vraj objavili už týždne pred voľbami. Ako vhodnú zámienku “konšpirátori” využili blahoželanie, ktoré v stredu na sociálnej sieti X zverejnil Hamad bin Džásim Ál Sání, bývalý katarský premiér a minister zahraničných vecí.
Vo svojom príspevku privítal volebný výsledok, lebo ho považuje za nádej pre Palestínčanov. Osobitne pozdravil “brata Ahmada Tíbího”, skúseného arabského politika v židovskom štáte, pričom pochválil jeho odvahu a odhodlanie.
Pre Netanjahua a jeho prívržencov je to vraj dôkaz, že si Katar kupoval hlasy. Do Izraela odtiaľ podľa nich prichádzali veľké sumy peňazí, údajne i cez Turecko, aby tak zvýšili účasť arabských voličov, ktorá bola naozaj rekordná. Napríklad v beduínskom meste Rahat v Negevskej púšti dosiahla až 80 percent.
“Voľby v Izraeli ukradli arabské strany, ktoré podporujú terorizmus a zničenie židovského štátu, a to prostredníctvom závažných trestných činov, ako sú podplácanie, vyhrážanie sa, násilie, falšovanie a používanie zakázaného softvéru na mobilizáciu voličov,” uviedla v stanovisku strana Likud a dodala: “Polícii, bezpečnostnej službe Šin bet a Ústrednej volebnej komisii sme odovzdali stovky svedectiev a dôkazov o volebnom podvode v mnohých arabských volebných miestnostiach.”
Katar ako obetný baránok?
Podpredseda Najvyššieho súdu Noam Sohlberg, ktorý je šéfom Ústrednej volebnej komisie, už napísal riaditeľovi izraelskej kontrarozviedky Šin bet Davidovi Zinimu, aby vyšetril “vážne podozrenia” z nedovoleného zahraničného financovania a kupovania hlasov.
Odpoveď od neho žiada do týždňa, ešte pred uplynutím lehoty na podanie odvolaní proti výsledku volieb.
Dauha ovplyvňovanie volieb poprela. “Kategoricky odmietame obvinenia, že Katar zasahoval do izraelských volieb alebo financoval akékoľvek aktivity s cieľom ovplyvniť ich výsledok,” napísal na sociálnej sieti X Madžid al-Ansárí, poradca katarského premiéra a hovorca ministerstva zahraničných vecí.
Video
Tureček o tom, prečo má Netanjahu stále politickú podporu
Analytik Břetislav Tureček v relácii Pravda vo svete o politickej sile izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo svetle volieb v Izraeli.
Zdroj:
Pravda
Ako pripomenul, podobné obvinenia sa objavovali aj v minulosti – raz vraj Katar podplácal Netanjahua, potom zase izraelskú ľavicu – a teraz arabských voličov.
“Keby sme verili týmto tvrdeniam, Katar by už zrejme vlastnil celý Izrael,” poznamenal ironicky al-Ansárí. Obvinenia označil za “smiešne aj nebezpečné” a zdôraznil, že Katar nebude slúžiť “ako obetný baránok za zlyhania izraelských politikov”.
A zatiaľ čo krajne pravicový izraelský politik Becalel Smotrič žiada, aby tajná služba vypočula lídrov arabských strán a ďalší pravicový radikál Itamar Ben-Gvir dokonca vyzval, aby ich zatkli, polícia sa vyjadrila, že nenašla nijaké dôkazy o porušení volebných predpisov.
Naopak, ich počet sa vraj v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami ešte asi o 40 percent znížil.
Spolupráca alebo voľby
Čo bude ďalej? Veľkou otázkou zostáva spolupráca s arabskými stranami. Eisenkot vyhlásil, že žiadna z nich nie je ochotná prijať jeho podmienky, a prekáža mu, že jednoznačne neodsúdili teroristický útok 7. októbra 2023, keď bojovníci islamského hnutia Hamas prepadli židovský štát, kde povraždili asi 1 200 ľudí a ďalších 251 odvliekli ako rukojemníkov.
Líder arabskej menšiny Mansúr Abbás Hamas dokonca odmieta označiť Hamas za teroristickú skupinu.
Ak sa však Eisenkotovi nepodarí preklenúť názorové rozdiely, väčšinu v parlamente bez podpory Arabov nezíska.
Izraelský prezident Jicchak Herzog by bol zase rád, keby vznikla veľká koalícia Likudu a Jašaru (bez krajne pravicových strán), lenže spory a nevraživosť medzi ich predstaviteľmi sú zrejme priveľké na to, aby dokázali spolupracovať.
Do úvahy pripadá ešte menšinová vláda pod vedením Eisenkota s tichou podporou arabských strán, ktoré by výmenou za splnenie svojich požiadaviek hlasovali za potrebné zákony v Knesete. A keby sa nepodarilo dosiahnuť žiadny z týchto scenárov, Izraelčania by sa zrejme museli vrátiť k volebným urnám.
To je však ešte ďaleko. Očakáva sa, že Herzog najprv zostavením vlády poverí Netanjahua, ktorý na to dostane čas až do konca roka. Ak nenájde koaličných partnerov, získa poverenie niekto iný – spolu s mesačnou lehotou.
Najneskôr začiatkom marca sa však musí rozhodnúť – vtedy už totiž prezident musí rozpustiť dosluhujúci Kneset a v najhoršom prípade vyhlásiť nové voľby.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Izrael
Benjamin Netanjahu
voľby
Izrael a Palestína
Palestína
Palestínčania
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.