Dobrá správa v čase zabíjania: Putinova ochrankyňa práv si rozumie s významným funkcionárom Zelenského

obchodnyregister 2026.10.30.

Armády ich štátov bojujú proti sebe, napriek tomu oni dvaja spoločnú reč našli. Často sa rozprávajú, aby pomohli najmä vojnovým zajatcom, a teraz sa ich úsilie zameralo na trpiacich obyvateľov v obkľúčenom meste hrôzy. Volajú sa Dmytro Lubinec a Jana Lantratovová.  

On je Ukrajinec, ona Ruska. Lubinec pôsobí ako parlamentný ombudsman. Lantratovová sa nachádza na pozícii ruskej komsiárky pre ľudské práva. Od 27. októbra platí dočasné prímerie v ukrajinskom meste Olešky, ktoré vyzerá ako peklo na zemi, a boli to oni dvaja, čo potvrdili, že Kyjev a Moskva začnú dodržiavať pokoj zbraní v rovnakom čase. Horor v Oleškách súvisí s tým, že necelým 2-tisíc ľudom, ktorí v ňom zostali žiť, už dlho chýbajú dodávky vody, plynu i elektriny, podobne je to s liekmi a potravinami.. Prístupové cesty zostali zamínované, pričom ukrajinské aj ruské drony útočia na všetko podozrivé, čo sa pohne, čiže smrť hrozí aj civilistom, ktorí by sa pokúsili utiecť s Olešiek.

Aktuálnym poslaním Lubinca a Lantratovovej je v prvom rade umožniť zúfalým obyvateľom obliehaného mesta dostať sa preč. Kamkoľvek do bezpečia.

Lubinec, ktorý má 45 rokov, sa stal ombudsmanom v júli 2022. Parlament ho zvolil do tejto funkcie, keď z nej odvolal Ľudmylu Denysivú, lebo väčšina poslancov vyjadrovala nespokojnosť s jej prácou. Nielenže im prekážalo, že podľa nich vykonala málo pre výmenu vojnových zajatcov, ale ešte jej aj vyčítali, že neeticky upriamila pozornosť na údajné sexuálne zločiny ruských vojakov, ktoré však nevedela podložiť dôkazmi.

V tej dobe, čiže v lete 2022, rovnakú funkciu ako Lubinec na Ukrajine vykonávala dlhé roky v Rusku Taťjana Moskalková – generálmajorka polície vo výslužbe, ktorá má teraz už 72 rokov. Prvýkrát sa stretli v októbri 2022. Prvý raz však spolu telefonovali už necelý týždeň po tom, čo Lubinec prevzal funkciu ombudsmana.

Ukrajinec sa v nedávnom interview s publicistom Dmytrom Hordonom pristavil pri prvom osobnom stretnutí s Ruskou: „Mal som jej podať ruku? Podala mi ruku, tak som ju prijal. Pamätám si, že 90 % vtedajších komentárov na sociálnych sieťach bolo vyslovene negatívnych. K ničomu som sa nevyjadroval. Podľa mňa som urobil to, čo som mal.“

Keď v apríli 2023 poskytol rozhovor Ukrajinskej pravde, naznačil, že prvý raz a dovtedy i naposledy sa videli v polovici októbra 2022: „Priamo som s Moskalkovovou bol pred niekoľkými mesiacmi. Oficiálne listy si však vymieňame každý deň. Ak z toho nemá vzísť žiadny výsledok, načo sa stretávať? Výmena listov či návrhov – to pokojne. To už aj tak robíme, pričom na takéto veci nie je potrebný osobný kontakt.“ Dodajme, že v tom čase sa síce stále uskutočňovali výmeny vojnových zajatcov, ale v neveľkom počte. Napríklad v januári 2023 sa Rusko a Ukrajina dohodli na oslobodení dokopy 100 mužov (50 a 50).

Začiatkom tohto roku Lubinec zdôraznil, že komunikácia s Moskalkovovou je nevyhnutná pre záchranu Ukrajincov. Nielen zajatých, ale aj unesených do Ruskej federácie (veľa sa hovorí o odvlečených ukrajinských deťoch). V januári 2026 sa Lubinec dokonca vyjadril uznanlivo o Moskalkovovej. Povedal to v rozhovore s Hordonom: „Je mimoriadne dobre pripravená, má bohaté životné skúsenosti a stojí za ňou silný tím. Dokáže viesť rokovania spôsobom, ktorý môže byť veľmi jemný, ale aj veľmi tvrdý… Spolupráca s ňou nie je jednoduchá, no je veľmi prínosná, pretože prináša výsledky.”

V apríli tohto roku Moskalkovovej vypršalo druhé funkčné obdobie verejnej ochrankyne ľudských práv, tretíkrát sa o päťročný mandát podľa zákona už uchádzať nemohla. Lubinec sa dočkal pri rokovacom stole opäť ženy. Stala sa ňou Jana Lantratovová, 37-ročná rodáčka z Petrohradu, kde sa narodil aj ruský prezident Vladimir Putin. Bezpochyby ju členovia parlamentu zvolili za nástupkyňu Moskalkovovej s tichým súhlasom šéfa Kremľa. Do funkcie ľudskoprávnej ochrankyne prišla ako poslankyňa.

V júni 2026 sa Lubinec a Lantratovová stretli prvý raz. Bolo to v Bielorusku. Aj s touto Ruskou si Ukrajinec hneď podal ruku, keď sa naživo zoznámili. Po ich prvom rokovaní vysvitlo, že našli spoločnú reč vo viacerých veciach. Lantratovová poukázala na to, že sa dohodli na rozvoji spolupráce. Dohodli sa nielen na výmene zoznamov ľudí, ktorých sú ochotné oba štáty vrátiť do ich vlasti a tých, čo by chceli dostať k sebe domov. „Dohodli sme sa aj na spoločnej návšteve vojnových zajatcov na území Ruskej federácie aj Ukrajiny,” oznámila Lantratovová, keď pred zástupcov médií predstúpila stojaca po boku Lubinca. „Chcem sa poďakovať Dmytrovi Valerijovičovi za konštruktívnu spoluprácu,” ukončila svoje krátke vystúpenie.

Lubinec sa medzi mnohými Ukrajincami opäť stal terčom kritiky, že stisol dlaň Lantratovej, čím podľa nich zhrešil podobne ako v prípade podania ruky Moskalkovovej. Aj po stretnutí s jej nástupkyňou vo funkcii svoje rozhodnutie neoľutoval: „Cieľom bolo ukázať ukrajinskej spoločnosti, že teraz existuje mechanizmus na dodatočnú ochranu práv ukrajinských občanov – prostredníctvom komunikácie medzi Lubincom a Lantratovovou.” Dal pritom najavo opatrný optimizmus vo vzťahu k Ruske: „Prvýkrát sme zo strany Ruska zaznamenali záujem viesť osobitné rokovania týkajúce sa civilistov, hľadať mechanizmus ich návratu.”

V polovici augusta Lubinec opakovane vyjadril určitú spokojnosť z komunikácie s Lantratovou. Doplňme, že z jeho slov vyplynulo, že sa mu s ňou lepšie spolupracuje, ako to bolo v prípade Moskalkovovej. Pripomeňme, že s generálmajorkou vo výslužbe si počas prvých mesiacov iba vymieňal iba listy, nevideli ani sa prostredníctvom videokonferencie. „Ukazuje sa, že spolu komunikujeme takmer každý deň,” nepriamo si v lete tohto roku pochvaľoval, naopak, Lubinec nový dialóg s Lanratovovou.

Predtým to potvrdila Lantratovová. Podčiarkla, že s Lubincom vedie pravidelné debaty bez akýchkoľvek byrokratických prieťahov. „V prípade potreby si jednoducho zatelefonujeme alebo vymeníme správy. Všetky operatívne záležitosti sa riešia rýchlo, pričom odpovede prichádzajú v priebehu jedného či dvoch dní. Vďaka tomu je možné poskytnúť ľuďom potrebnú pomoc a podporu oveľa pohotovejšie,” povedala pre agentúru RIA-Novosti.

Keď pred týždňom (23. októbra) zase rokovali spolu zoči-voči, znovu ich kameramani mohli nakrúcať bok po boku. „Čo je veľmi dôležité, po dlhšom čase sme sa prvý raz dohodli na výmene zranených,” oznámila Lantratovová s tým, že na každej strane pôjde o 31 vojakov. Potom potvrdila, že sa podarilo splniť dôležitý bod z júnového rokovania: „Mohla som doteraz navštíviť 618 ruských zajatcov na ukrajinskom území,” konštatovala za seba.

V týchto dňoch sa obaja absolútne sústredia na Olešky, kam sa obidvaja vybrali. Zhodne pritom konštatujú, že krátkodobé humanitárne prímerie dodržiavajú obidve strany. Dočasný pokoj zbraní má vydržať do 1. novembra, konkrétne do 22:59 miestneho času (v Moskve bude vtedy minúta pred polnocou). Čo sa týka riadenia evakuácie civilistov z Olešiek, ktorí si môžu vybrať cestu do Ruska alebo zostať na Ukrajine, medzi Lubincom a Lantratovovou zatiaľ nevznikla nijaká vážnejšia roztržka. V jednej veci sa však bezpochyby rozchádzajú: Ruska totiž tvrdí, že Olešky sa riadia ruským právom, čo je pre Ukrajincov neprijateľné, lebo ide o ich mesto.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
vojna na Ukrajine

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.