Trump chcel zastaviť útoky, no z ruskej rafinérie opäť šľahajú plamene. Ukrajinci zrejme udreli drvivou silou

V ruskej Samarskej oblasti vypukol v noci na 30. októbra požiar v blízkosti ropnej rafinérie Novokujbyševsk. Podľa ukrajinského monitorovacieho kanála Exilenova+ mohol požiar spôsobiť útok ukrajinských bezpilotných lietadiel. Ak sa tieto informácie potvrdia, mohlo by ísť o prvý útok na ruskú rafinériu po neoficiálnom pozastavení ukrajinských operácií v polovici októbra.  

8:24 Viac než 350-tisíc odberateľov v ukrajinskom meste Dnipro a okolí zostalo po štvrtkovom ruskom útoku bez dodávok elektrickej energie. Oznámil to gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Olexandr Hanža, informuje TASR podľa správy portálu Ukrajinska pravda.

„Nepriateľ opäť zaútočil na Dnipro. Podľa predbežných informácií zostalo bez elektriny viac ako 350.000 odberateľov v meste a okolitých oblastiach,“ uviedol Hanža na platforme Telegram. Technici podľa neho počas noci pracovali na obnovení dodávok elektriny. Výpadok potvrdila aj najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK.

8:00 Ukrajinské ozbrojené sily podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) dočasne obmedzili útoky na ruské ropné rafinérie po niekoľkých týždňoch diplomatického tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Neoficiálna prestávka by mohla trvať do skončenia novembrových volieb do Kongresu USA, prípadne až do konca novembra. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však popiera, že by armáda dostala príkaz úplne zastaviť tieto operácie.

Podľa dvoch ukrajinských vojenských predstaviteľov, na ktorých sa WSJ odvoláva, dostali jednotky vykonávajúce útoky na veľké vzdialenosti v polovici októbra informáciu o faktickom pozastavení kampane proti ruským rafinériám. Operácie, ktoré už prebiehali, mohli dokončiť.

Minister obrany Jevhen Chmara mal Zelenskému vysvetliť, že vojenské velenie sa vzhľadom na komplikovanú diplomatickú situáciu rozhodlo dočasne zdržať ďalších útokov. Prezident podľa zdrojov s týmto postupom súhlasil, no ponechal armáde možnosť obnoviť údery, ak to bude považovať za potrebné.

„Naši chlapci sa v posledných dňoch snažili postupovať o niečo opatrnejšie. Nemajú však rozkaz neútočiť na ropné rafinérie,“ vyhlásil Zelenskyj v utorok pred novinármi v Kyjeve. Dodal, že ukrajinské dronové jednotky naďalej útočia na rôzne ciele na ruskom území.

Podľa WSJ Trump v posledných týždňoch stupňoval tlak na Kyjev, aby prestal útočiť na ruskú ropnú infraštruktúru. Ukrajinu obviňoval z rastu svetových cien pohonných látok, hoci odborníci na energetický trh podľa denníka pripisovali zdražovanie predovšetkým vojne medzi Spojenými štátmi a Iránom.

O tejto otázke rokoval so Zelenským aj osobitný predstaviteľ USA Jared Kushner. Počas stretnutia 20. októbra v Osle, na ktorom sa pre chorobu zúčastnil na diaľku, zopakoval Trumpovu požiadavku na zastavenie útokov. Dvaja americkí predstavitelia opísali rozhovor ako mimoriadne napätý.

Kushner argumentoval úsilím, ktoré spolu s americkým osobitným vyslancom Stevom Witkoffom vynakladá na sprostredkovanie rokovaní s Moskvou. Podľa jedného z amerických predstaviteľov mala byť 30-dňová prestávka v útokoch prejavom ukrajinskej vďaky za tieto diplomatické aktivity.

Do situácie sa zapojili aj európski spojenci Kyjeva. Podľa WSJ upozorňovali Zelenského na politickú citlivosť cien energií pred americkými voľbami a odporúčali mu dočasne obmedziť útoky.

Obavy európskych partnerov súviseli aj so zhoršujúcimi sa vzťahmi medzi Trumpom a Zelenským či s obmedzeniami využívania satelitného internetu Starlink, ktoré podľa denníka zaviedla spoločnosť SpaceX Elona Muska.

Ukrajinská strana sa podľa WSJ snažila dosiahnuť, aby Spojené štáty za pozastavenie útokov poskytli určité ústupky.

Jednou z možností bolo vzájomné energetické prímerie, v rámci ktorého by Rusko zastavilo útoky na ukrajinské elektrárne. Kyjev zvažoval aj získanie ďalších rakiet do systémov protivzdušnej obrany Patriot na ochranu energetickej infraštruktúry.

Ďalšou požiadavkou bolo povolenie využívať Starlink na ruskom území pri operáciách zameraných na ničenie ruských raketových odpaľovacích zariadení. Podľa denníka však ani jedna z týchto možností neviedla ku konkrétnej dohode.

Posledným známym ukrajinským útokom na ruskú ropnú infraštruktúru bol podľa dostupných informácií v čase zverejnenia správy úder z 20. októbra na prečerpávaciu stanicu ropovodu Družba v ruskej Tambovskej oblasti.

V predchádzajúcich dňoch ukrajinské sily zasiahli aj ropné objekty v Petrohrade, rafinériu v Riazanskej oblasti a veľký plynárenský podnik v sibírskom Surgute.

Ukrajinská kampaň proti ruským rafinériám má za cieľ znížiť príjmy Moskvy z predaja ropy, ktoré pomáhajú financovať vojnu proti Ukrajine.

V Kyjeve preto podľa WSJ existujú obavy, že dlhšie zastavenie útokov by mohlo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi uľahčiť pokračovanie vojny.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.