Otáčajú sa mu chrbtom už aj skalní prívrženci. Čaká Trumpa drsný debakel?

Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome alebo kto ovládne Kongres, Spojené štáty sa čoraz menej zaoberajú európskymi problémami a očakávajú, že si ich vyriešime sami, vysvetľuje redaktor zahraničia Pavol Štrba.  

Americké „polčasové“ voľby (midterms) síce pútajú menej pozornosti než tie prezidentské, no spoľahlivo ukazujú rozpoloženie celej spoločnosti. V praxi fungujú ako hodnotenie úradujúceho prezidenta – v tomto prípade Donalda Trumpa.

Republikáni v nich môžu prísť o väčšinu v oboch komorách Kongresu. Ak sa tak stane, administratíva stratí možnosť presadzovať domáce reformy a Trumpov vplyv sa zúži prevažne na zahraničnú politiku.

Hlasovanie prebehne už v utorok a pôjde o kľúčový politický moment posledných rokov. Čo všetko je v hre a ako môžu výsledky zasiahnuť Európu, vysvetľuje redaktor Aktuality.sk Pavol Štrba.

V rozhovore sa dozviete:

• prečo rekordne padá Trumpova podpora;
• či Trumpovi hrozí ďalší impeachment;
• ako drahý benzín ovplyvňuje voľby;
• čo znamenajú výsledky pre Slovensko;
• ktoré štáty rozhodnú tento súboj.

Spojené štáty americké o pár dní čakajú takzvané midterms. Čo tieto voľby znamenajú, o čom sa v nich rozhoduje?

Midterms znamenajú polčasové voľby. Uskutočňujú sa každé dva roky, vždy v polovici funkčného obdobia daného prezidenta. Američania si v nich volia členov Kongresu, ktorý je na rozdiel od nášho jednokomorového parlamentu zložený z dvoch komôr.

Dolnou komorou je Snemovňa reprezentantov a hornou komorou je Senát. Každé dva roky sa obmieňa celá Snemovňa reprezentantov a približne tretina Senátu.

Vieme, že Donald Trump sa momentálne nachádza na jednej z najnižších úrovní podpory vôbec. Čo môžu nadchádzajúce výsledky ukázať?

Nachádza sa na historických minimách – a to nie len vo svojom vlastnom prípade, ale v porovnaní s akýmkoľvek novodobým americkým prezidentom. Jeho podpora sa pohybuje tesne nad 30 percentami, čo je historicky najnižšie číslo.

Tieto voľby sú dôležité najmä pre samotných Američanov, smerom dovnútra ich krajiny, kým pre nás až takú priamu rolu nehrajú. Prieskumy naznačujú, že pravdepodobne dôjde k prekresleniu volebnej mapy. V súčasnosti majú republikáni väčšinu v oboch komorách Kongresu, no o túto väčšinu pravdepodobne prídu.

Čo to bude znamenať, ak Kongres ovládnu demokrati? Dokáže to Donaldovi Trumpovi výraznejšie zviazať ruky?

Áno, najmä vo vnútroštátnej politike. Bez súhlasu Kongresu totiž prezident nedokáže presadiť legislatívu. V tomto je dôležitý rozdiel oproti Slovensku. Na Slovensku sme zvyknutí, že cez vládne strany väčšinou neprejde žiaden opozičný návrh. V Amerike to tak neplatí. Tam sa demokrati a republikáni vedie na jednotlivých zákonoch dohodnúť ad hoc. Ak by mali demokrati väčšinu v Kongrese, neznamená to, že republikánom neprejde vôbec nič.

Na druhej strane má americký prezident pomerne široké právomoci aj bez Kongresu. Videli sme to aj v nedávnej minulosti – môže napríklad vyhlásiť vojnu Iránu alebo zavádzať rôzne opatrenia voči svojim spojencom, čo sa dotklo aj nás. Americkí prezidenti často vládnu prostredníctvom takzvaných executive orders, teda dekrétov. Tie síce Kongres v niektorých prípadoch môže zastaviť, ale stáva sa to len veľmi výnimočne.