Pustili nás za múry zbrojovky. Dostali sme sa k výrobe munície aj pár metrov od výbušnín

Za špeciálnymi stenami plnia náboje trhavinou, majú simulátory obrnených vozidiel aj röntgen, ktorý odhalí najmenšiu trhlinu. Slovenský obranný priemysel zažíva výrobný boom, a zdá sa, že ešte porastie aj vďaka raketám do izraelskej protivzdušnej obrany. Ako to vyzerá za bránami slovenských zbrojoviek?  

Novinári dostali pozvanie do dvoch slovenských zbrojoviek – do ZVS holding v Dubnici nad Váhom a asi hodinu vzdialeného VOP Nováky. S kamerami sa dostali na miesta, kam bežne noha verejnosti nevstúpi – k výrobným linkám na delostreleckú muníciu a len pár metrov od protivýbuchových stien, za ktorými ju plnia trhavinou.

Pozvanie prišlo v čase, keď zbrojársky sektor čelí zvýšeným bezpečnostným hrozbám. Západné tajné služby len nedávno varovali vedenie európskych zbrojárskych firiem pred hrozbou atentátov. Netreba zabudnúť ani na zmarený podpaľačský útok, ktorému sa vďaka bezpečnostným zložkám vyhla pred dvoma mesiacmi fabrika s dronmi na východe Slovenska.

Stovky tisíc do bezpečnosti

ZVS holding, ktorá má okrem Dubnice nad Váhom prevádzku aj v Snine, sprísnila bezpečnosť ešte pred zmareným útokom na závod s dronmi v Haniske pri Prešove. „Proaktívne a preventívne sme investovali niekoľko sto tisíc až miliónov eur do zabezpečenia. Či už je to výstavba plotov, oprava zničených oplotení, výstavba vrátnic. Už dávno sme areál zabezpečovali tak, aby nebol napadnuteľný,“ uviedol pre Pravdu šéf ZVS holding Jakub Krchňavý.

Z toho, čo počas návštevy zachytíme voľným okom sú to ploty s ostatným drôtom, neustály dohľad kamerového systému a napokon aj viacnásobné checkpointy pozdĺž doliny, kde fabrika leží. Z bodu A do bodu B sa tu bez identifikácie nedostanete. Navyše, jednotlivé haly zbrojovky sú roztrúsené po areáli, ktorým sa presúvame minibusom – v oboch prípadoch sú za tým bezpečnostné dôvody.

Hoci takmer všade už vymenili ľudské ruky za robotické, produkcia je rovnako ako hostia pod drobnohľadom človeka. „Prosím, pohybujte sa len medzi čiarami a nepribližujte sa k výrobkom ani zamestnancom,“ vyzval skupinu Krchňavý.

Zvyšky TNT musia dočistiť

Najskôr sa dostávame do haly, kde sa plnia prázdne telá nábojov. Dovážajú ich sem zo Sniny, v Dubnici ich napĺňajú trhavinou TNT a kompletizujú. „Všetko sa to deje za stenou, je to bezpečné, plne automatické bez akejkoľvek obsluhy,“ ukazoval na protivýbuchovú stenu šéf zbrojovky.

Keď sa presunieme ďalej, dostávame informáciu, že smerujeme do priestorov, kam doteraz verejnosť nevpustili. Ide o novú automatickú lakovňu munície, kde denne dokážu nalakovať stovky kusov nábojov.

„Toto sú váhové znaky,“ opísal vrchnú časť nalakovaného delostreleckého granátu obchodný riaditeľ MSM Group Jakub Čmuchálek. Hovorí o sebe, že má rád fun facty a tak rozprávanie prejde zo striktne odborného výkladu s číslami do laickejšieho módu. „Sú to informácie pre delostrelcov, v akej váhovej kategórii sa tá strela plus-mínus nachádza. Ovplyvňuje im to totiž dostrel,“ povedal.

Kým v minulosti zamestnanci merali hmotnosť striel ručne, dnes to za nich robia technológie. Rovnako je to aj pri dočisťovaní zvyškov TNT, ktoré sa usádzajú v zúženom hrdle náboja po plnení. „Je to dôležité kvôli bezpečnosti, aby strela bola vhodná na prepravu a dlhodobé skladovanie,“ doplnil Čmuchálek a nezabudol dodať, že aj tu už ľudí nahradili linky.

Haly s nebezpečnou výrobou

Keď sa dostávame na pracovisko, kde sa vyrábajú iniciátori a rozbušky, Krchňavý vyzdvihne, že ide o jedinečné zariadenie. Do veľmi malých súčiastok sa tu vkladajú takzvané „pyrotechnické zlože“ a neskôr sa využívajú pri výrobe delostreleckých zapaľovačov.

„Je to nebezpečná výroba. Počas nakrúcania sa plnia len náhradnou inertnou hmotou. Za bežných okolností je to jedna z najnebezpečnejších činností, ktoré sa v areáli nachádzajú. Aj napriek tomu, že pracujeme s veľmi malými objemami výbušnín, rádovo v jednotkách gramov, tak výbušnina je veľmi nebezpečná, citlivá,“ podotkol. Zamestnanci musia mať preto za sebou špecializované kurzy.

Krchňavý priznal, že ešte pred pár rokmi mali ťažkosti na tieto pozície zohnať kvalifikovanú pracovnú silu. Kým na východe im vtedy pred fabriku ľudia nosili životopisy každý deň, na Považí mali väčší problém nájsť personál. V Dubnici a Snine nateraz zamestnávajú asi 1300 ľudí a prácu plánujú dať aj ďalším. „Rátame s nárastom ešte 10 až 15 percent zamestnancov,“ uviedol ďalej.

Na staré časy, keď zbrojovky na Považí patrili k najväčším zamestnávateľom v regióne, sa dnes podľa neho nedoťahujú. „Je to neporovnateľné. V Dubnici nad Váhom, v ZVS a ZŤS, kedysi pracovalo viac ako 15-tisíc ľudí. My sme dnes na tisícke. Na druhej strane, po rokoch – keď si vezmete obdobie 2008 až 2022, je to lepšie, ako môžete vidieť. Investovali sme viac ako 100 miliónov eur. Nie je to také ako to bývalo niekedy, ale zbrojárstvu sa darí viac,“ podotkol.

300-miliónová investícia na východe

Tri stovky pracovných miest majú pribudnúť na východe v Strážskom. Zbrojovka podpísala v marci tohto roka s francúzskou štátnou spoločnosťou Eurenco memorandum na výrobu prachových častíc. Hoci Francúzi majú na svojom území tri takéto linky, dopyt je väčší. „Je to stále nedostatočná kapacita pre Európu, takže sme sa rozhodli osloviť Eurenco,“ vysvetlil Krchňavý.

Projekt, ktorý doplní cyklus výrobných komponentov, sa od jari rozhýbal. Kým Francúzi dodajú technológie, Slováci priestory. „Posunulo sa to výrazne. Projektuje sa layout areálu (usporiadanie, ponz. red.), začali sa búracie práce. Na jar 2027 začíname budovať komplex zhruba 40 až 50 budov, ktoré budú tvoriť jednu veľkú výrobu bimodulárnych náplní,“ spresnil ďalej.

Výrobu v Strážskom by mali spustiť v rokoch 2028/2029. Krchňavý podotkol, že bimodulárne náplne sú jedným zo štyroch komponentov pre delostreleckú muníciu. „Výška investície sa pohybuje zhruba okolo 300 miliónov eur,“ podčiarkol s tým, že partneri si ju podelia približne v pomere 50:50.

Holding, ktorý vyrába delostreleckú, tankovú aj mínometnú muníciu, núdzu o zákazky nemá. V roku 2025 dosiahla ZVS holding viac ako 36-miliónový zisk. „Pri tržbách viac ako 230 miliónov eur, to v porovnaní s rokom 2024 znamená, že tržby rástli takmer dvojnásobne a zisk ešte viac. Firme sa aktuálne darí, zákazkovo je naplnená,“ poukázal.

Plán B? Štáty budú dopĺňať sklady

Najžiadanejším produktom sú náboje pre delostrelcov kalibru 155 mm, teda v rozmeroch podľa požiadaviek NATO, pričom členské štáty aliancie patria k jej najväčším odberateľom. Vyrábať však dokážu aj východné štandardy.

Pre „155“ sa tu vyrábajú aj delostrelecké zapaľovače. Krchňavý pri nich nešetrí chválou. „Je to jeden z najsofistikovanejších výrobkov, ktoré sú v rámci delostreleckej munície. Sme jediní na Slovensku a jediní v rámci skupiny CSG, kto takéto zapaľovače aktuálne vyrába,“ vyzdvihuje.

Hoci sa dubnická zbrojovka zameriava primárne na veľkokalibrovú muníciu, trend masívneho používania dronov neobišiel ani ju. „Začali sme výrobu bojových hlavíc do dronov, čo sú konkrétne riešenia pre výrobcov dronov. Líšia sa predovšetkým veľkosťou nálože, kde môžu byť od jedného až po 25-30 kilogramov výbušnej zmesi. Tieto riešenia vždy navrhujeme v spolupráci s výrobcami dronov,“ vysvetlil šéf ZVS.

Hovorí, že hoci plán B treba mať vždy, najbližšie obdobie však s poklesom záujmu neráta. „Aktuálne sa pozeráme na horizont niekoľkých rokov, kde vidíme, že aj po skončení konfliktov bude určite veľa príležitostí na doplnenie skladov,“ priblížil.

Simulujú vlaky, vrtuľníky aj obrnence

Kým vlastnícka štruktúra ZVS holding je rozdelená na dve polovice – štátnu a súkromnú (50% štátna DMD Group + 50 % súkromná MSM Group), podnik v Novákoch má plne pod palcom MSM Group z portfólia skupiny Czechoslovak Group (CSG) miliardára Michala Strnáda.

V Novákoch sa k nám pri testovacej budove s vibračným zariadením pripojí skúšobný technik Marko Divéky. „Na munícii je dôležitá jej bezpečnosť. Simuluje sa tu transportná doprava, čiže vibrácie. Počas skúšok sme schopní simulovať transport vlakom, na obrnenom vozidle, tanku, helikoptére,“ priblížil. Vo fabrike si prešiel už rôznymi pozíciami a tak nás sprevádza viacerými halami.

Pri zastávke v jednej z nich vysvetľuje, že tam testujú náboje v rôznych podmienkach. „Tieto súčiastky testujeme pri teplotách od -54 stupňov Celzia do plus 71 stupňov Celzia,“ ozrejmil Marko. Náboje testujú podľa jeho slov aj na vodotesnosť. „Keby munícia padla vojakom niekam do blata, tak musí byť schopná vydržať minimálne 24 hodín, čo sa týka vodeodolnosti. Samozrejme, je to omnoho viac,“ pokračoval.

Marko pracuje vo VOP Nováky tri roky, skúsenosť tak má aj s röntgenom, ktorý odhalí aj najmenšie trhliny v náboji. „Najnebezpečnejší defekt je vtedy, ak je medzi tritolom (TNT) a stenou vzduchová medzera. V takom prípade mi mohlo dôjsť k výbuchu pri vystrelení. Je to najkritickejší defekt,“ uzavrel.

Rakety do PVO

Kapacity fabriky sa rozšíria aj o výrobu rakiet do PVO. Slovensko si ešte na konci roku 2024 objednalo izraelský systém Barak MX a prvá zo šiestich batérií je už na Slovensku. Druhá by mala prísť do konca roka a tretia v roku 2027.

Jedným z partnerov, ktorý sa na výrobe rakiet bude podieľať, je podľa vysokopostaveného zdroja z prostredia zbrojovky práve VOP Nováky. O tejto možnosti sa hovorilo už dávnejšie, teraz to vyzerá tak, že štart projektu je bližšie k realite. Treba však dodať, že samotné rakety sa v tejto chvíli ešte nevyrábajú, no keď začnú, pracovať by na projekte mohlo zhruba 20 až 25 ľudí. Len na okraj, ešte pred štyrmi rokmi zamestnávala novácka zbrojovka 70 ľudí, dnes je to štyrikrát viac.

Ešte predtým, ako sa Nováky stanú známymi pre výrobu rakiet do PVO, sa môžu pochváliť aj tým, že tu vyrábajú cvičnú muníciu. Tá slúži nielen na armádne výcviky, no počuť ju možno aj počas novoročných sálv na brehu Dunaja či inaugurácie hlavy štátu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
ZVS holding
VOP Nováky

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.