Organizácie upozorňujú na útoky na ochranárov, vráskavec Timmy vplával do nákladného priestoru špeciálneho člna (EKOvýber)

Prázdne obaly pracích prostriedkov netreba umývať, ale správne triediť. V košickej Šaci otvorili samoobslužnú lesnú kaviareň. Pri riekach naprieč Slovenskom pribudlo 460 drevín.

Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré by vás mohli zaujať.

Pozrite si náš podcast EKOcast:

Slovenské školy vyhadzujú množstvo obedov, kým deti míňajú peniaze v automatoch a bufetoch. Zelená škola ukazuje, ako žiakov zapojiť a plytvanie radikálne znížiť.

Priemerná slovenská školská jedáleň vyhodí za jeden rok tony jedla. Ide o nutrične vyvážené potraviny, ktoré končia v odpade, zatiaľ čo si žiaci cez prestávku kupujú v bufetoch keksíky a sladené nápoje.

Našťastie sa to dá zmeniť. Zuzana Gallayová, manažérka environmentálneho programu Zelená škola z mimovládnej organizácie Živica, nám prezradila viac aj o tom, že vo Zvolene deti jedia polievku už o desiatej ráno a že je možné naučiť dnešných tínedžerov vážiť si jedlo.

Vypočujte si naše EKOnews:

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?

Vypočujte si výber piatich správ:

19. apríla vypukol požiar v Národnom parku Veľká Fatra, konkrétne v katastri obce Ľubochňa
Svet s napätím sleduje osud vráskavca Timmyho, ktorý uviazol v nebezpečných plytčinách
Slovensko dosiahlo významný zlom, keď podiel sliepok v klietkových chovoch po prvýkrát oficiálne klesol pod hranicu 50 %
Tohtoročné zimné stopovanie v Malej Fatre prinieslo znepokojivé zistenia o stave vzácnych šeliem
Prvý apríl patrí už od roku 1900 oslave Dňa vtákov, tradícii založenej slovenským prírodovedcom Otom Hermanom práve v čase vrcholného príletu sťahovavých vtákov.

Organizácie upozorňujú na útoky na ochranárov

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Platforma pre demokraciu a iniciatíva Zelená väčšina upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu environmentálnych organizácií a ochrancov ľudských práv na Slovensku. Verejné útoky, šírenie nepravdivých tvrdení a označovanie týchto aktérov za „extrémistov“ považujú za neprijateľné a nebezpečné prekročenie hraníc demokratickej diskusie. TASR o tom informovala Lucia Szabová zo Zelenej väčšiny.

Útoky nie sú podľa organizácií ojedinelými prípadmi, ide o systematický trend. „Politici a predstavitelia verejných inštitúcií čoraz častejšie nahrádzajú vecnú diskusiu diskreditáciou občianskej spoločnosti, šírením neoverených tvrdení a urážkami,“ podotkla Szabová.

Organizácie sa v súvislosti s útokmi na ochranárov obrátili na osobitného spravodajcu OSN pre environmentálnych obhajcov podľa Aarhuského dohovoru Michela Forsta. Ten sleduje a posudzuje prípady, keď jednotlivci alebo organizácie obhajujúce životné prostredie čelia obmedzeniam, nátlaku alebo odvetným opatreniam, a usiluje sa o ochranu ich práv. Listom ho požiadali o podporu pri ochrane ľudských práv. Osobitný spravodajca môže po podaní oficiálneho podnetu ochrancami ľudských práv a jeho vyhodnotení rozhodnúť o povinnosti signatárskej krajiny prijať neodkladné opatrenia, vydať odborné stanovisko, posunúť prípad do pozornosti iným orgánom OSN alebo využiť iné diplomatické kroky.

„Môžeme spolu nesúhlasiť, to je prirodzená súčasť demokracie. Šírenie nepravdivých informácií a nálepkovanie ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody, za extrémistov avšak ohrozuje samotné základy verejnej diskusie a rozporuje medzinárodné ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky. Nepretržitá nepriateľská atmosféra môže viesť k ďalšej dehumanizácii a eskalácii obťažovania. Napokon, zmenšujúci sa občiansky priestor poškodí ochranu prírody aj ľudí žijúcich v dotknutých oblastiach,“ zdôraznila Lenka Vestenická zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

Organizácie vyzývajú verejných predstaviteľov, aby upustili od nepravdivých a dehonestujúcich označení a vrátili sa k vecnej a rešpektujúcej diskusii. Pokračovanie súčasného trendu môže podľa Szabovej viesť k ďalšej eskalácii napätia, obťažovania a oslabeniu občianskej spoločnosti. „Spôsob, akým sú ľudia činní v ochrane životného prostredia slovne napádaní a spochybňovaní, je ďaleko za mierou korektnej komunikácie a nemá mať v demokratickej spoločnosti miesto,” uviedla Szabová.

Definitívne schválili prvý celoeurópsky zákon na ochranu psov a mačiek

Európsky parlament s konečnou platnosťou schválil prvý celoeurópsky zákon na ochranu psov a mačiek. Ako uviedol Michal Wiezik, je to „koniec éry, v ktorej nelegálny obchod parazitoval na našich domácich miláčikoch.“

Nariadenie vstupuje do platnosti 20 dní po uverejnení a znamená úplnú dohľadateľnosť chovateľov, aj zvierat naprieč EÚ, tvrdý boj proti množiarňam, online a nelegálnemu obchodu, jasné pravidlá pre chovateľov, predajcov aj útulky, koniec krutých a degeneratívnych praktík, nutnosť informácií o pôvode zvieraťa a verifikácia pri predaji – viac transparentnosti pre občanov, pomoc pre útulky suplujúce štát, jednoduchšiu vyhľadateľnosť, cestovanie a návrat stratených zvierat.

Za nové nariadenie, ktoré už bolo dohodnuté s členskými štátmi, zahlasovalo 558 poslancov, 35 bolo proti a 52 sa zdržalo hlasovania. Nariadenie zavádza povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach.

Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti zákona. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po desiatich rokoch pre psy a po 15 rokoch pre mačky.

Nariadenie stanovuje, že príbuzenské kríženie domácich zvierat medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami bude zakázané. Chov psov a mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný.

Nové opatrenia zahŕňajú zákaz mrzačenia psov a mačiek na účely účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

S cieľom odstrániť medzery, ktoré umožňujú vstup psov a mačiek do EÚ ako nekomerčných spoločenských zvierat na následný predaj, sa nariadenie vzťahuje nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat.

Psy a mačky dovezené z tretích krajín na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ vybavené mikročipom a zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat vstupujúci do EÚ budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

Česká europoslankyňa a spravodajkyňa EP pre túto agendu Veronika Vrecionová pre médiá uviedla, že europarlament urobil dôležitý krok smerom k skutočnému usporiadaniu obchodu so psami a s mačkami v EÚ.

„Náš odkaz je jasný: domáce zviera je rodinným príslušníkom, nie predmetom alebo hračkou. Máme prísnejšie pravidlá týkajúce sa chovu a vysledovateľnosti, ktoré nám pomôžu postaviť sa proti tým, ktorí vidia zvieratá ako prostriedok na dosiahnutie rýchleho zisku. Zároveň vytvárame rovnaké podmienky pre čestných chovateľov v EÚ,“ vysvetlila.

Predtým, ako nariadenie nadobudne účinnosť, ho ešte musí formálne prijať Rada EÚ (členské štáty).

EP upozornil, že približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera. Obchod so psami a s mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa údajov Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky online.

Množiareň psov na policajnom zábere
Zdroj: FB Policia SR

Týraný pes
Zdroj: Facebook/ Polícia Slovenskej republiky

Martina Paulíková sa ochrane prírody venuje približne 30 rokov

Ochrane prírody, vodných tokov i čisteniu životného prostredia sa dobrovoľníčka Martina Paulíková zo Združenia Slatinka venuje približne 30 rokov. Jej činnosť sa začala počas štúdia na fakulte ekológie zvolenskej univerzity.

Spresnila, že pedagógovia ich volali do prírody. „Tam sme si veľmi rýchlo všimli, že niektoré miesta sú zanedbané. Začali sme zbieraním smetí a sadením stromčekov,“ objasnila pre TASR. Postupne si podľa nej so spolužiakmi všimli, kde je aká skládka odpadu. Začali pátrať, prečo to tak je a chodili aj na mestské zastupiteľstvá. Zdôraznila, že dobrovoľníctvo môže mať veľmi širokú škálu. „Od zberu odpadkov až po to, že niekto vo svojom voľnom čase vypracuje návrh na zlepšenie situácie v životnom prostredí,“ zhrnula.

Prečítajte si tiež:

Priblížila, že v rámci svojej činnosti sa v súčasnosti so združením v údolí Slatiny starajú o náučný chodník. „Zaoberáme sa aj niekoľkými hektármi lúk, ktoré treba v správnom čase kosiť a hrabať. Aby tam rástli tie rastliny, ktoré potrebujú takéto kosenie,“ vysvetlila. Ďalej dbajú o staré odrody jabloní a hrušiek, ktoré sú v Slatinke. Pripomenula aj posledný zvyšok pôvodného koryta Hrona vo Zvolene, lokalitu Lanice. Starostlivosť majú asi o tri hektáre lužného lesa, pravidelne ho čistia a udržiavajú aj chodníky.

Podľa nej je na dobrovoľníctve najlepšie, keď má človek kamarátov, s ktorými všetky činnosti zdieľa. „Najhoršie je, keď je dobrovoľník sám. Menej urobí a aj výsledky prídu neskôr,“ zhodnotila s tým, že nájsť skupinu však môže byť náročné. „Keď sa to však podarí, je to radosť, že zo škaredého prostredia je zrazu pekné a čisté,“ poznamenala. Za radosť z dobrovoľníctva považuje aj to, keď ľudia na organizované upratovacie akcie prichádzajú opakovane, s priateľmi alebo s deťmi.

Ako ďalej uviedla, dobrovoľníctvo je aj príležitosť stretnúť nových ľudí s rovnakými hodnotami a získať kontakty. Rovnakú cestu by si tak Paulíková zvolila aj druhýkrát.

Martina Paulíková zo Združenia Slatinka
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Martina Paulíková
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Zonácia Polonín ohrozuje Starinu aj milióny z Plánu obnovy

Organizácia Aevis ostro odmieta tvrdenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ten má v súvislosti so zonáciou Národného parku Poloniny a ochranou povodia vodárenskej nádrže Starina opakovane argumentovať nepravdivými informáciami, čím podľa organizácie hazarduje so strategickými záujmami štátu.

„Minister Tomáš Taraba v apríli verejne aj pred Európskou komisiou prezentoval fotografie, ktorými spochybňoval ochranu starých lesov v Poloninách. Jeho zábery však nezobrazujú lokality, ktoré vedci identifikovali ako staré lesy. Minister ukazoval prevažne opustené územia bývalých obcí, ktoré boli vysídlené v 80. rokoch minulého storočia kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina,“ uvádzajú ochranári s tým, že ide o územia, ktoré boli historicky poľnohospodársky využívané, no postupne zarástli.

„Tieto lokality sú dlhodobo súčasťou pásiem hygienickej ochrany zdroja pitnej vody, nie sú určené na trvalé využívanie človekom a hospodárske aktivity v nich sú limitované. Už takmer 30 rokov sú súčasťou Národného parku Poloniny a zároveň sú zaradené medzi územia európskeho významu. Ich ekologická hodnota a biodiverzita sa vďaka dlhodobej ochrane kontinuálne zvyšuje. Napriek tomu ministerstvo navrhuje v týchto územiach paradoxne znížiť ochranu,“upozorňuje Rastislav Mičaník, riaditeľ organizácie Aevis.

Minister argumentoval fotografiami území priamo z povodia vodného zdroja Starina, kde práve jeho rezort presadzuje drastické zníženie ochrany na ploche 1 700 hektárov. Takmer pätinu tejto výmery pritom tvoria štátne pozemky. V lokalite navyše stojí vyše 200 čiernych stavieb. Uvoľnenie prísneho režimu tak fakticky pripravuje pôdu pre ich hromadnú legalizáciu a posilnenie hospodárskych aktivít na úkor ochrany prírody a vodných zdrojov.

Z návrhu ministerstva vyplýva, že v strategickom povodí Stariny má byť prísne chránených len alarmujúcich 6 % územia. Takmer 80 % má skončiť v zóne C a 14 % dokonca v zóne D s minimálnou ochranou. Aevis považuje takýto prístup za hazard so strategickým zdrojom pitnej vody aj ochranou slovenskej prírody.

„Na zlú zonáciu Polonín už neupozorňujú len ochranári, ale aj vedci. Experti zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského na základe odborných dát a analytických výstupov identifikovali v Poloninách približne 777 hektárov starých lesov, ktoré by mali byť zaradené do najvyšších stupňov ochrany. Ministerstvo však ich návrhy ignoruje,“ potvrdzuje Mičaník.

Vedci sa proti ministrovým vyjadreniam dôrazne ohradili. Upozorňujú, že aktuálny návrh zonácie, ktorý presadzuje jeho ministerstvo, koliduje s národnou aj európskou legislatívou. Takýto postup môže Slovensko zatiahnuť do drahých súdnych sporov a priamo ohrozuje stovky miliónov eur z Plánu obnovy.

Prázdne obaly pracích prostriedkov netreba umývať, ale správne triediť

Prázdne obaly z pracích prostriedkov je potrebné správne vytriediť. Netreba ich umývať, stačí dôkladne vyprázdniť. Poukázala na to organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) Envi-Pak.

„Obaly z pracích prostriedkov sú typickým príkladom odpadu, ktorý vzniká pravidelne a vo veľkom množstve, no spotrebitelia pri ich triedení občas zaváhajú. Pri obaloch z pracích práškov sa stretávame s plastovými aj papierovými obalmi a tiež s obalmi, ktoré sú zložené z viacerých materiálov a ktoré nemusia byť na prvý pohľad jednoznačné. Práve preto je dôležité vedieť sa v nich zorientovať a riadiť sa základnými pravidlami triedenia,“ vysvetľuje riaditeľka komunikácie OZV Envi-Pak Katarína Kretter.

Plastové fľaše od pracích gélov či aviváží, rovnako ako plastové nádoby alebo vrecká od kapsúl, patria do kontajnera na plasty. Rovnako sa triedia aj vrchnáky, odmerky či dávkovače. Papierové krabice od pracích práškov treba vyhodiť do nádoby na papier. V prípade kombinovaných obalov je ideálne jednotlivé časti oddeliť a následne ich vytriediť podľa jednotlivých materiálov.

Pri obaloch z pracích prostriedkov netreba zabúdať ani na praktickú stránku triedenia. „Obaly z pracích prostriedkov netreba umývať, stačí ich dôkladne vyprázdniť. Pri recyklácii dochádza k čisteniu materiálov, takže oplachovanie doma by znamenalo len zbytočné plytvanie vodou. Dôležitejšie je, aby v obaloch neostali zvyšky pracích práškov. Tiež treba myslieť na to, že obal je potrebné pred vytriedením stlačiť, aby v kontajneri zaberal čo najmenej miesta. A ak sa dá, je potrebné od seba oddeliť jednotlivé časti, napríklad vrchnák, etiketu alebo rozprašovač od nádoby. Takto pripravený odpad sa následne jednoduchšie spracováva a zvyšuje sa šanca na jeho recykláciu,“ doplnila Kretter.

Zároveň platí, že systém triedenia sa môže v jednotlivých mestách a obciach líšiť. V niektorých samosprávach sa plasty, kovy a nápojové kartóny zbierajú spolu, inde samostatne. Vždy je preto dobré riadiť sa pri triedení pokynmi konkrétnej obce.

Obaly z pracích prostriedkov treba správne triediť
Zdroj: Gemini

V košickej botanickej záhrade zasadili lipu Živeny

Aleja významných osobností košickej botanickej záhrady sa v sobotu rozrástla o nový strom – lipu. Zasadili ju predsedníčka spolku Živena Alena Heribanová spolu s čestnou predsedníčkou tohto spolku a bývalou diplomatkou a herečkou Magdou Vášáryovou. Stalo sa tak pri príležitosti košického zasadnutia predsedníctva Živeny.

Nový strom slávnostne zasadili na počesť najstaršieho spolku slovenských žien založeného v roku 1869. Ako pripomenula jeho súčasná predsedníčka, sadenie lipy bolo odjakživa v Živene zvykom. „Máme zasadené lipy na tých miestach, kde sídlia miestne odbory spolku – v Bratislave, Žiline, Martine, Lučenci, Prešove a teraz aj v Košiciach. Lipa je symbolom slovanstva a pre mňa osobne aj zomknutosti a priateľstva,“ povedala Heribanová.

Sadenie lipy v Aleji významných osobností Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Zdroj: TASR

V košickej Šaci otvorili samoobslužnú lesnú kaviareň

V rámci rozširovania náučného chodníka Dúbrava v košickej mestskej časti Šaca v sobotu slávnostne otvorili Kaviareň u lesných víl. Samoobslužná kaviareň pozostáva z dreveného mobiliára, kamenného ohniska a tieňových plachiet, ktoré dotvárajú atmosféru lesnej obývačky. Projekt podporil Košický samosprávny kraj v rámci programu Terra Incognita sumou 6500 eur.

Ako informovala Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus, náučný chodník Dúbrava, ktorý slúži verejnosti od roku 2021, tak získal nový rozmer zážitku. Zámerom mestskej časti bolo vytvoriť v tichom lesnom prostredí bod záujmu, ktorý by ľudí nielen prilákal do prírody, ale naučil ich v nej aj „spomaliť“.

Hlavným lákadlom je proces – návštevník si kávu pripravuje sám, čím sa z obyčajného nápoja stáva rituál spojený s relaxom pod korunami stromov. „Posedenie v lese sme chceli povýšiť na zážitok, ktorý spojí vôňu kávy s čistým vzduchom. Na podujatiach mestskej časti kaviareň ožije spolu s našou obsluhou, no počas bežných dní bude patriť samotným návštevníkom. Je to pre nás spôsob, ako v ľuďoch budovať pozitívny vzťah k prírode, k lesu a jeho ochrane,“ priblížil realizátor projektu a starosta mestskej časti Šaca Daniel Petrík.

Keďže v lese nie je takmer žiaden mobilný signál, nájdu návštevníci uzamknutý box, v ktorom je uložené kompletné vybavenie na outdoorovú prípravu kávy. Prístup k nemu získajú prostredníctvom kódu po predchádzajúcej rezervácii. Celý priestor vrátane stolov, sedenia, pultu a ohniska je navrhnutý tak, aby zapadol do krajiny a slúžil tak rodinám s deťmi, ako aj všetkým turistom.

Podľa predsedu KSK Rastislava Trnku je ambíciou kraja cielene rozvíjať projekty, ktoré zvyšujú jeho atraktivitu a zároveň chránia jeho prírodu. Kaviareň u lesných víl považuje za ukážkový príklad tejto vízie v praxi. „Presne takéto inovatívne formy ekoturizmu dnes formujú budúcnosť cestovania,“ skonštatoval.

Návštevníci s autom môžu zaparkovať pri cintoríne v Šaci a ďalej sa nechať viesť náučným chodníkom. Šaca sa touto aktivitou podľa krajskej organizácie ešte viac približuje k zabehnutým cieľom pre rodinné výlety v regióne Abova. „Náučný chodník v Šaci s novou Kaviarňou u lesných víl sa tak dnes hrdo radí k našim stáliciam, akými sú košická zoo, Detská historická železnica či Botanická záhrada v Košiciach. Aktívni turisti môžu návštevu lesa spojiť napríklad s discgolfom na Jahodnej,“ uviedla výkonná riaditeľka Košice Región Turizmus Lenka Vargová Jurková.

Pri riekach naprieč Slovenskom pribudlo 460 drevín

Pri riekach naprieč Slovenskom pribudlo 460 drevín. Obnovy sa dočkali aj cenné lúky. Cieľom projektu Prepojená krajina bola obnova riečnych ekosystémov a lepšia prepojenosť krajiny. Realizoval sa v Šahách, Brezničke, Novom Ruskove, Žarnovici pri rieke Kľak a v obci Horné Janíky pri Malom Dunaji, informovala enviroorganizácia WWF Slovensko.

Rieky podľa environmentalistov dnes čelia mnohým výzvam. „V dôsledku odlesnených brehov a úprav koryta sa viac prehrievajú, voda z krajiny rýchlejšie odteká a druhy, ktoré sú na tieto prostredia viazané, strácajú svoje útočiská. Stromy a kry pozdĺž riek pritom zohrávajú nenahraditeľnú úlohu pri zadržiavaní vody, ochrane pred eróziou a vytváraní prirodzeného útočiska pre množstvo druhov,“ vysvetlili.

Súčasťou projektu bola aj aktívna starostlivosť o biodiverzitné náplavové lúky, najmä v povodí rieky Ipeľ. Pravidelný manažment týchto území pomáha obnovovať druhovú rozmanitosť a vytvárať podmienky pre opeľovače, vtáctvo aj ďalšie živočíchy viazané na tradičnú krajinu.

„Výsadba drevín pri riekach je jednou z kľúčových súčastí obnovy riečnej krajiny. Obnova brehových porastov nie je len estetickou úpravou, ale nevyhnutným krokom k tomu, aby naše rieky dokázali lepšie zadržiavať vodu v krajine, odolávať extrémom počasia a vytvárať priestor pre život. Projekt Prepojená krajina ukazuje, že aj relatívne jednoduché riešenia môžu mať dlhodobý a systémový prínos pre prírodu aj ľudí,“ povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

V projekte sa prepojili samosprávy a vodohospodári, neziskové organizácie aj súkromný sektor a jeho zamestnanci. Projekt Prepojená krajina je súčasťou širšej spolupráce medzi WWF a Lidl International, ktorá prebieha od roku 2024 v 31 krajinách.

Deficit zrážok sa prejavil v pôdnom suchu na viacerých miestach Slovenska

Aktuálny deficit zrážok sa postupne prejavil v prehlbujúcom sa pôdnom suchu na viacerých miestach Slovenska. Od záveru marca sa situácia s pôdnym suchom výrazne zhoršuje. V najbližšom desaťdňovom období sa očakáva ešte prehĺbenie pôdneho sucha na Slovensku. Podobný trend výskytu sucha v jarných mesiacoch zaznamenávajú meteorológovia niekoľko rokov po sebe. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.

„Negatívne vyvíjajúci sa trend sucha práve v období po sejbách jarných druhov poľnohospodárskych plodín môže negatívne ovplyvniť vzchádzanie a odrastanie poľnohospodárskych porastov siatych najmä v jarných mesiacoch,“ uviedli meteorológovia. Podobná situácia je podľa nich aj v lesnom hospodárstve, kde práve v tomto období prebiehajú jarné výsadby. Následne v priebehu vegetačného obdobia môže takéto sucho spôsobovať výraznejšie neujatie sa novovysadených sadeníc.

„Aktuálne je výrazné až extrémne sucho v pôdnom profile nula až sto centimetrov na západnom a strednom Slovensku a v oblasti severovýchodu. Vyskytuje sa na 26 percentách územia Slovenska,“ priblížil meteorologický ústav. Tvrdí, že extrémne sucho v tomto pôdnom profile zasahuje šesť percent územia.

Sucho rôznej intenzity zasahuje približne dve tretiny územia. Výrazné až extrémne sucho sa vyskytuje na väčšej ploche Slovenska najmä v plytších vrstvách pôdneho profilu, a to do hĺbky 40 centimetrov, uviedli odborníci.

Relatívne nasýtenie pôdy na úrovni 20 až 30 percent je najnižšie v pôdnom profile nula až 40 centimetrov lokálne na Podunajskej nížine, Záhorí a Zemplíne. Relatívne nasýtenie pôdy pod 50 percent sa aktuálne vyskytuje v pôdnom profile nula až sto centimetrov na takmer 30 percentách územia. „Táto hodnota predstavuje zníženú dostupnosť vlahy pre vegetáciu. Úroveň relatívneho nasýtenia pôdy pod 30 percent predstavuje výrazný stres v dôsledku sucha,“ vysvetlil SHMÚ.

Deficit pôdnej vlahy mínus 60 až mínus 80 milimetrov je podľa ústavu lokálne na Považí a v okolí Pezinka. Na väčšine územia je deficit od mínus päť do mínus 40 milimetrov. Nadbytok vlahy je najviac do plus 20 milimetrov na Spiši a Novohrade.

Sucho vo vodnej nádrži Ružín (ilustračné foto)
Zdroj: Robo Hakl/aktuality.sk

Sankcie za porušovanie environmentálnych predpisov presiahli 2,9 milióna eur

Slovenská inšpekcia životného prostredia uložila v roku 2025 celkovo 745 pokút v sume presahujúcej 2,94 milióna eur, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje nárast o 195 918 eur.

Podľa výročnej správy inšpekcie smerovali najvyššie sankcie z odboru integrovanej kontroly, ktorý v rámci 73 pokút rozdal viac ako 1,07 milióna eur, vrátane rekordnej pokuty 300 000 eur pre prevádzkovateľa skládky odpadov za porušenie integrovaného povolenia a nevykonanie nápravných opatrení.

Výraznú aktivitu vykázal aj odbor inšpekcie odpadového hospodárstva, ktorý uložil 755 právoplatných pokút vo výške 396 350 eur a podal tri trestné oznámenia týkajúce sa nelegálneho spracovania vozidiel či fotovoltických panelov. Odbor inšpekcie ochrany vôd sankcionoval porušenia sumou 710 855 eur, pričom sa zameriaval najmä na znečisťujúce látky a prevádzku čistiarní odpadových vôd.

V oblasti ochrany ovzdušia inšpektori udelili 703 pokút v celkovej hodnote 575 650 eur, najčastejšie za nedodržanie emisných limitov a kvalitatívnych parametrov palív. Odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny uložil 223 pokút za 139 305 eur, pričom najviac porušení zistil v oblasti ochrany drevín a najvyššiu sankciu 9 000 eur udelil za ťažbu v Národnom parku Malá Fatra; zároveň v prípadoch, kde nebolo možné uložiť pokutu, podal 17 trestných oznámení.

Inšpekcia biologickej bezpečnosti prispela sumou 42 770 eur za porušenia pri inváznych druhoch a celková bilancia zahŕňa aj poriadkové pokuty za marenie dozoru vo výške 5 950 eur. SIŽP dodáva, že tieto sankcie slúžia ako nástroj na zabezpečenie dodržiavania predpisov a vyzbierané financie sa cez Envirofond vracajú späť do opatrení na ochranu životného prostredia na Slovensku.

Vráskavec Timmy spolupracuje. Dostane sa na slobodu?

Príbeh vráskavca Timmyho, v Nemecku prezývaného „Timmy of Hope“, dospel v posledných hodinách k svojmu najdramatickejšiemu a nateraz úspešnému bodu, keď sa ho v utorok 28. apríla 2026 podarilo bezpečne dostať na špeciálne záchranné plavidlo.

Tento mladý, približne 12 metrov dlhý a 12 ton vážiaci samec, bol do nákladného priestoru špeciálneho člna s pontónmi navedený pomocou vopred vybagrovaného kanála a systému popruhov. Obrovským prekvapením a zdrojom veľkej radosti pre prítomných bol fakt, že Timmy nakoniec do lode vplával v podstate vlastnými silami, čo záchranári vnímajú ako silný prejav jeho vôle žiť. Loď momentálne funguje ako obrovská mobilná vaňa, v ktorej je zviera neustále nadnášané vodou, aby sa predišlo fatálnemu tlaku na jeho vnútorné orgány, čo býva pri uviaznutí veľrýb hlavnou príčinou úhynu.

Celá táto unikátna operácia je výsledkom neoblomnej snahy súkromných osôb a medzinárodného tímu expertov z krajín ako Peru či Havaj, ktorí prevzali iniciatívu po tom, čo štátne úrady začiatkom apríla stratili nádej na jeho záchranu.

Financovanie akcie, ktorú nemecké médiá s nadšením premenovali na „Walelujah“, zabezpečili významní sponzori, predovšetkým spoluzakladateľ MediaMarktu Walter Gunz a chovateľka koní Karin Walter-Mommert. V súčasnosti loď s cenným nákladom smeruje z biologicky nevhodného Baltského mora smerom k Severnému moru.

Tiimmy vplával do nákladného priestoru špeciálneho člna s pontónmi sám
Zdroj: Screenshot/Youtube

Cieľom je prepraviť ho do slanších a hlbších vôd, ktoré mu umožnia návrat do prirodzeného prostredia Atlantiku. Hoci je Timmy po dlhom období bez potravy a vplyvom sladšej vody v Balte značne vysilený a musel byť ošetrovaný tonami zinkovej masti, jeho prevoz prebieha pod neustálym dohľadom veterinárov a vďaka satelitnému vysielaču bude možné jeho ďalší pohyb po vypustení podrobne monitorovať.

Silné sneženie v Moskve prepísalo historické tabuľky

Silné sneženie vytvorilo v pondelok v Moskve pre 27. apríl nový rekord v snehovej pokrývke, ktorá dosiahla 12 centimetrov. Informoval o tom meteorológ Michail Leus na svojom telegramovom kanáli. TASR píše o počasí v Moskve podľa agentúry TASS a denníka The Moscow Times.

Pod váhou snehu padlo v hlavnom meste a v Moskovskej oblasti približne 200 stromov. Pre poškodené elektrické vedenie boli prerušené dodávky elektriny v asi 50 dedinách Moskovskej oblasti a cestujúci uviazli v početných dopravných zápchach.

Niektoré letiská dočasne pozastavili lety a mestské úrady vydali „oranžový“ stupeň varovania pred počasím, čo je druhý najvyšší stupeň. Meteorológovia očakávajú, že studené počasie a nárazy vetra potrvajú ďalších 48 hodín.

„Do rána sa v hlavnom meste vytvorila snehová pokrývka s výškou 12 centimetrov. Je to tretí rekord za tento deň. Nikdy predtým nezažila Moskva 27. apríla toľko snehu. Predchádzajúci rekord viažuci sa k tomuto dňu bol 10 cm a držal sa 55 rokov,“ napísal Leus.

Podľa mestskej meteorologickej stanice na Všeruskom výstavisku (VDNCh) spadlo v Moskve za cez noc 16 mm zrážok, čím bol prekonaný denný zrážkový rekord z roku 1880, kedy namerali 14,7 mm.

Ľudia kráčajú po Červenom námestí počas sneženia v Moskve v pondelok 27. apríla 2026.
Zdroj: TASR

Vzrástol počet úmrtí po nehodách cyklistov na elektrických bicykloch

Pri dopravných nehodách v Nemecku v roku 2025 zahynulo 462 cyklistov a vyše polovica obetí mala 65 rokov a viac. Vyplýva to z oficiálnych údajov Spolkového štatistického úradu zverejnených v pondelok, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

V porovnaní s rokom 2015 sa počet úmrtí cyklistov vlani zvýšil o 20,6 percenta, čo možno pripísať zvýšenému používaniu elektrických bicyklov. Z celkového počtu úmrtí sa 217 týkalo elektrických bicyklov, v roku 2015 to bolo 36.

Podľa štatistiky sú pri dopravných nehodách ohrození najmä starší cyklisti. V roku 2025 malo 61,5 percenta nebohých cyklistov 65 rokov a viac. Podiel starších cyklistov z celkového počtu úmrtí na bežných bicykloch dosiahol 56,3 percenta a 67,3 percenta v prípade elektrických bicyklov.

Z celkového počtu všetkých smrteľných dopravných nehôd na nemeckých cestách predstavovali tie na bicykli 16,4 percenta, uviedol úrad so sídlom vo Wiesbadene. Z 95.794 nehôd, pri ktorých bol niekto zranený, bola v dvoch tretinách prípadov do incidentu zapojená aj ďalšia osoba – najčastejšie vodič automobilu.

V poľských Tatrách rastie počet medveďov

Vedci v poľskom Tatranskom národnom parku (TPN) zaznamenali najmenej 64 jedincov medveďa hnedého, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcim odhadom z rokov 2017 a 2013. Vyplýva to z najnovších genetických analýz, informuje varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Výskum uskutočnil Inštitút ochrany prírody Poľskej akadémie vied pre TPN na základe zberu vzoriek srsti a trusu od marca do októbra 2023. Laboratórna analýza DNA umožnila vytvoriť genetické profily jednotlivých zvierat a určiť ich pohlavie. Vedci identifikovali 38 samíc a 24 samcov, v dvoch prípadoch sa pohlavie nepodarilo stanoviť.

Celkovo sa podarilo stanoviť 64 unikátnych genotypov a tým aj minimálny údaj o počte medveďov na území TPN. Výsledky zahŕňajú aj jedince migrujúce medzi krajinami, keďže podľa telemetrických údajov viac ako 80 percent populácie v Poľsku vykazuje cezhraničný pohyb.

Autori štúdie upozornili, že skutočný počet medveďov môže byť vyšší. Nie všetky zozbierané vzorky totiž poskytli dostatočne kvalitný genetický materiál na kompletnú analýzu, čo znemožňuje presné určenie celkovej populácie.

Prvé genetické zisťovanie počtu medveďov v Tatrách sa uskutočnilo v roku 2013, keď vedci evidovali 45 jedincov. V tom čase približne 15 z nich trvalo žilo na poľskej strane pohoria a ďalšie sa pohybovali medzi Poľskom a Slovenskom. V roku 2017 ich bolo 56. Výskum už vtedy poukázal na sezónne migrácie aj vysokú genetickú rozmanitosť.

Búrky v Bangladéši si vyžiadali obete

Najmenej 14 ľudí zahynulo po zásahoch bleskami v niekoľkých oblastiach Bangladéša, oznámili v pondelok tamojšie úrady po tom, čo sa sezónne búrky prehnali krajinou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Úmrtia hlásili z viacerých okresov po prívalových dažďoch a intenzívnych búrkach. Podľa miestnych úradov sú medzi obeťami najmä ľudia pracujúcich na poliach a robotníci, ktorých búrka zastihla na nekrytých miestach. Niekoľko ďalších ľudí, ktorých previezli do nemocníc utrpeli zranenia, pričom niektorí z nich sú v kritickom stave.

Blesky v Bangladéši zabijú každý rok stovky ľudí. Krajina v roku 2016 dokonca vyhlásila údery bleskov za prírodnú katastrofu po tom, čo v máji zapríčinili smrť viac ako 200 ľuďom, z toho 82 počas jediného dňa.

K úmrtiam v dôsledku bleskov dochádza najčastejšie počas apríla až júna, keď teplo a vlhkosť vedú k nestabilnému počasiu.

V rieke blízko Osla spozorovali bielu veľrybu

V rieke Drammenselva neďaleko mesta Hokksund približne 60 kilometrov západne od nórskeho hlavného mesta Oslo spozorovali v piatok ráno bieluhu žltobielu, ktorá sa pre svoje sfarbenie často označuje aj ako biela veľryba. Podľa verejnoprávnej televízie NRK sa nachádzala ďaleko od svojho prirodzeného prostredia v arktických vodách, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Bieluhy, ktoré dorastajú do dĺžky piatich metrov, sa zvyčajne vyskytujú oveľa severnejšie, v blízkosti Grónska alebo v Arktíde v oblastiach nad Nórskom alebo Ruskou federáciou.

Ako pre agentúru AFP uviedla výskumníčka z Nórskeho polárneho inštitútu Marie-Anne Blanchetová, tieto morské cicavce sa zvyčajne presúvajú za potravou, kvôli páreniu alebo pri úteku pred predátormi. Podľa nej sa táto veľryba zdá byť zdravá a pláva normálnym spôsobom.

„Nevieme však, prečo priplávala až sem,“ doplnila s tým, že na juhu Škandinávie sa tento morský cicavec bežne nevyskytuje. „Dokáže však plávať aj v sladkých vodách,“ dodala Blanchetová.

Niektoré jedince sa niekedy odvážia plávať aj južnejšie – až do Atlantiku, ale len veľmi zriedkavo sa objavia v blízkosti nórskej metropoly.

„Teoreticky by mala byť schopná nájsť cestu späť do svojho prirodzeného prostredia, ale kontakt s ľuďmi nie je ideálny. Jediné, čo môžeme urobiť, je nechať ju na pokoji,“ uzavrela Blanchetová.

Rýchle správy

Po hydrogeologickom prieskume a nevyhnutnom výrube nebezpečných drevín aktuálne v Mestskom parku na Tajovského ulici v Banskej Bystrici odstraňujú pne, aby sa uvoľnil priestor pre novú výsadbu. Záhradnícke a rekreačné služby (ZAaRES) čoskoro spustia verejné obstarávanie na nákup nových drevín, zároveň sa začalo s ošetrovaním ďalších 132 stromov. Projektanti z víťazného tímu architektonickej súťaže Gulačová-Šereš architekti finalizujú prvú etapu náhradnej výsadby, ktorá by sa mala realizovať na jeseň tohto roka.
Na Horehroní si pripomenuli Deň Zeme tradičnou jarnou gruntovačkou miestneho náučného chodníka nazvaného Chotárom obce Heľpa. Približne 60 žiakov Základnej školy v Heľpe spolu s pedagógmi a za podpory obce ho vyčistili a za pár hodín vyzbierali asi 20 vriec odpadu. Zaujímavým momentom podujatia bolo aj objavenie nového miesta na aktívne trávenie voľného času, a to náučný chodník s novými informačnými panelmi, ktorý ponúka krásne výhľady na okolitú krajinu. Toto miesto pedagógov natoľko zaujalo, že ho plánujú využiť v budúcnosti pri organizovaní branných cvičení či ďalších školských aktivít v prírode.
Počas štyroch etáp celomestskej akcie Za krajšie mesto sa podarilo obyvateľom Banskej Bystrice vyzbierať viac ako 145 ton odpadu a naplniť celkom 188 veľkoobjemových kontajnerov. Informovala o tom samospráva na sociálnej sieti. „Banskobystričania využili pristavené kontajnery na zber komunálneho a rastlinného odpadu, objemných vecí zo záhrad či pivníc a zároveň pomohli odstrániť i menšie nelegálne skládky. Aj tento ročník potvrdil, že v našom meste je záujem o spoločné skrášľovanie verejných priestranstiev,“ konštatovala radnica. Každý rok s príchodom jarného obdobia mesto vytvára podmienky pre ľudí na to, aby si vyčistili a skrášlili okolie svojich domovov po zime. V marci a apríli vyhrabávajú trávniky od lístia, suchej trávy a komunálneho odpadu alebo zametajú chodníky.
Zoologická záhrada v Bratislave privítala dva nové rysy ostrovidy. Mladú samicu priviezli minulý týždeň zo Zoo Děčín, samca zo Zoo Hluboká nad Vltavou. Pár má vytvoriť geneticky silný základ pre budúce odchovy, ambíciou zoo je totiž zapojenie sa do medzinárodného záchranného programu. Cieľom je nielen úspešný chov, ale najmä následná reintrodukcia jedincov do voľnej prírody. „Príchod nových rysov bol druhým krokom, prvým bolo vybudovanie úplne nového veľkého výbehu pre rysy, ktorý bol vybudovaný minulý rok. Pôvodní obyvatelia výbehu boli presťahovaní,“ priblížila zoo s tým, že jeden z rysov našiel nový domov v maďarskom Miškovci, druhý je v blízkosti výbehu vlkov a v spolupráci s koordinátorkou chovu pre tento druh mu hľadajú najvhodnejšie nové pôsobisko.
Mláďatá pandy červenej z Národnej zoologickej záhrady Bojnice našli nový domov v zahraničí. Samica Cuky odcestovala do zoo v nemeckom Gelsenkirchene, samec Luky do zoo v maďarskom meste Pécs. Zoo o tom informovala na sociálnej sieti. Priblížila, že mláďatá sa v Bojniciach narodili vlani páru Bambu a Maa, nový domov si našli na základe odporúčania koordinátora pre chov pandy červenej. Transport Cuky sa uskutočnil v polovici apríla, transport Lukyho uplynulý týždeň. „V expozícii v blízkosti vchodu do zoo môžu návštevníci stále vidieť aj rodičovský pár,“ doplnila zoo. Panda červená je podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody vedená ako ohrozený druh. Populáciu ohrozujú najmä klimatická zmena, strata biotopov či nelegálny obchod so zvieratami.
Výrobné stredisko Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) v Príbovciach v Martinskom okrese aktuálne realizuje výter a následný odchov lipňa tymiánového. V stredisku je asi 3000 generačných rýb, polovicu z nich tvoria ikernačky. Doposiaľ sa podarilo úspešne vytrieť približne 400 ikernačiek s priemernou veľkosťou 20 až 35 centimetrov. Výsledkom doterajších výterov je viac ako 400.000 ikier, ktoré zaplnili sedem inkubačných fliaš, ich oplodnenosť vyzerá veľmi sľubne.
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) vykonala a ukončila minulý rok celkovo 2603 kontrol. Zistila 974 porušení zákona, čo predstavuje viac ako 37,4-percentný podiel z celkového počtu kontrol. Vyplýva to z Výročnej správy SIŽP za rok 2025. V priebehu roka odbor inšpekcie ochrany vôd vykonal 453 kontrol, pričom v približne 36 percentách prípadov zistil porušenie legislatívy. Mimoriadne zhoršenie vôd nahlásili v 196 prípadoch, z ktorých sa v 127 prípadoch potvrdilo mimoriadne zhoršenie kvality, a to 66 na povrchových a 61 na podzemných vodách. Zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami bolo predmetom 82 kontrol, ktorých cieľom bolo sledovať manipuláciu a skladovanie potenciálne znečisťujúcich látok.
V Ružomberku prebieha výsadba stromov vo viacerých lokalitách. Nová zeleň postupne pribúda na sídlisku Klačno, popri rieke Váh na Žilinskej ceste, ako aj v ďalších častiach mesta. TASR o tom informovali z radnice. Komunálne služby mesta Ružomberok vysádzajú 50 nových okrasných alejových stromov na sídlisku Klačno a v rôznych častiach po celom meste. „Ďalších 45 nových stromov nájde svoj nový domov popri cyklochodníku na Starej mlynskej. Práce na výsadbe sa začnú čoskoro,“ priblížili zo samosprávy. V rámci projektu revitalizácie brehových porastov vodného toku Váhu na Žilinskej ceste vysádza Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) 75 nových vzrastlých stromov v druhovej skladbe, ktorá je lepšie prispôsobená mestskému a riečnemu prostrediu. Pri Váhu pribudnú najmä lipy malolisté, doplnené o duby letné, buky lesné červenolisté, vŕby, brezy a borovice. Okrem toho vysadia niekoľko kusov zelene aj do koryta rieky, čo má podľa SVP priaznivý vplyv na vodné ekosystémy a vytváranie prirodzených riečnych biotopov. „Nová výsadba zvýši ekologickú stabilitu brehov, podporí biodiverzitu, zlepší mikroklímu a prispeje k estetickému a rekreačnému charakteru územia,“ doplnili zo SVP.
Modernizáciou vodovodnej infraštruktúry získa viac ako 4400 obyvateľov mesta Kráľovský Chlmec v Trebišovskom okrese prístup k spoľahlivému zásobovaniu pitnou vodou. Zazmluvnený projekt umožní Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti využiť na tento účel viac ako 900.000 eur z Programu Slovensko. Informovalo o tom Ministerstvo životného prostredia. Obnovou prejde potrubie medzi vodojemom Viničky a vodojemom Kráľovský Chlmec. Trasa potrubia je situovaná mimo intravilánu obcí Viničky a Ladmovce.
Tri nové vodné plochy v centre Trenčína priniesla revitalizácia pešej zóny Hviezdoslavova v Trenčíne. Dve majú režim prírodných jazierok s vodnými rastlinami, tretia bude bez rastlín. Informoval o tom Erich Haláč zo spoločnosti, ktorá plochy uviedla do prevádzky. „Dve prírodné jazierka majú prírodnú filtráciu so zabudovanou UV-lampou. Bude potrebné ich udržiavať v takom stave, aby tam mohli rásť rastliny. Problém môže nastať, ak do bazénov budú ľudia hádzať nečistoty. Všetko sa zastaví, bude to viditeľné a údržba bude o to ťažšia,“ pripomenul Haláč s tým, že rodičia by mali dať pozor, aby ich deti do jazierok nehádzali napríklad štrk či papiere. Do oboch prírodných jazierok vložili košíky, z ktorých budú postupne vyrastať vodné rastliny. Celkovo bude v jazierkach rásť päť druhov vodných rastlín – prasličky, vodné kosatce, ale aj biele, žlté a tmavočervené lekná.
Na sídlisku Nábrežie v Liptovskom Mikuláši začali práce na vybudovaní ekologického a estetického námestia. Prehriaty asfalt uprostred sídliska nahradia ostrovy zelene a kvetín. Počas leta ochladia okolie aj o niekoľko stupňov, informovali z radnice. Samospráva na projekt Rozširovanie zelene na verejných priestranstvách v meste Liptovský Mikuláš získala dotáciu 18.000 eur z Environmentálneho fondu. Na Nábreží v rámci neho pribudne 100 kvitnúcich kríkov, čerešne a javor, vyvýšené záhony, 500 trvaliek – levanduľa, šalvia a ďalšie. „Zeleň pribudne aj pri zdravotníckej škole na križovatke ulíc Nábrežie 4. apríla a Vrbická, kde nevyužitú betónovú plochu nahradia nové záhony, strom a priepustný chodník,“ uviedli z mesta s tým, že práce by mali byť hotové do konca mája – v závislosti od počasia.
Svet opustila pedagogička a spoluzakladateľka DAPHNE – Inštitútu aplikovanej ekológie, Andrea Kralovičová rod. Viceníková. Andrea patrila k ľuďom, ktorí zanechávajú stopu ticho, prirodzene a hlboko. Bola pri zrode DAPHNE a spolu s ďalšími nadšencami pomáhala budovať organizáciu, ktorá vznikla z presvedčenia, že ochrana prírody má stáť na odbornosti, poctivej práci, spolupráci a úcte k svetu okolo nás. Tieto hodnoty Andrea niesla v sebe veľmi prirodzene. Výraznú stopu zanechala najmä v environmentálnej výchove, popularizácii ochrany prírody a príprave odborných i metodických publikácií. Ako autorka, spoluautorka a editorka sa podieľala na viacerých významných materiáloch DAPHNE venovaných mokradiam, rašeliniskám, lúkam a pasienkom, európsky významným biotopom, Karpatom, slaniskám či viatym pieskom Podunajska. Pomáhala tak premieňať odborné poznanie na zrozumiteľný a živý jazyk pre učiteľov, deti, študentov aj širšiu verejnosť.

Na ornitologickom stacionári Drienovec bol počas víkendu zaznamenaný malý druh penice pôvodom z mediteránu – penica fúzatá (Sylvia cantillans). Najbližšie hniezdiská tohoto druhu sú v južnom Slovinsku a Chorvátsku. „V krátkom čase tak bol tento druh zistený už druhýkrát na tej istej lokalite. Podľa Milana Olekšáka z Iniciatívy My sme les, ktorý zdokumentoval prvý výskyt, to nemusí byť náhoda. Práve xerotermné skalné stepi v Národnom parku Slovenský kras s bohatým zárastom krovín sú veľmi podobné tým zo Stredomoria. Jedinec bol označený ornitologickým krúžkom a vypustený späť do voľnej prírody,“ uviedla organizácia My sme les.

Penica fúzatá
Zdroj: Stanislav Greš