Keď niet na koho, zvalíme to na Nemcov. Čo skutočne stojí za ekonomickým neúspechom Slovenska?

Nemecko sa trápi, a tak sa trápime aj my. Toto vysvetlenie počúvame od mnohých politikov či odborníkov celé roky. Čísla však ukazujú, že naši susedia s rovnakou väzbou na Nemecko rastú niekoľkonásobne rýchlejšie ako Slovensko. Podľa ekonómov treba hľadať príčiny toho, že sa našej ekonomike nedarí, aj doma.  

Firmy po tohto týždňovej tripartite, teda rokovaní vlády, odborov a zamestnávateľov, kritizovali, že vláda neprijíma opatrenia na podporu ekonomického rastu. Z 250 návrhov, ktoré za rok pripravili, ministerstvá podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andreja Lasza zamietli 150. Ďalších sto je ešte v riešení alebo tesne pred zamietnutím. O dôvodoch sa majú zamestnávatelia dozvedieť z „excelovej tabuľky“. „Nemyslíme si, že v čase, keď parlament zasadá možno posledný raz, možno predposledný raz, je ešte reálna šanca, že niektoré z tých návrhov by aj fakticky prešli do legislatívy a uzreli svetlo sveta,“ uviedol Lasz.

Vláda pritom ešte začiatkom júna schválila prvý balík s desiatkami prorastových opatrení. Tie mali priniesť napríklad menej byrokracie, jednoduchšie zakladanie eseročiek či ľahší príchod zahraničných pracovníkov. Najviditeľnejšou zmenou je nižšia spotrebná daň z elektriny pre vybrané priemyselné podniky, z 1,32 eura na 50 centov za megawatthodinu. Štátny rozpočet prvý balík stojí len zlomok, tento rok asi 745-tisíc eur a v ďalších rokoch zhruba tri milióny eur ročne.

Drahšie opatrenia – hovorilo sa napríklad o znížení dane z príjmu – mala vláda podľa vlastných slov otvoriť na jeseň spolu so štátnym rozpočtom. To sa však nestalo. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) vyhlásil, že zavedenie rozsiahlych prorastových opatrení by štátny rozpočet stálo miliardy eur a ďalej by prehĺbilo deficit. Pre lepšiu predstavu, schválený rozpočet na budúci rok počíta s deficitom verejných financií 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), tohtoročný deficit bol pôvodne plánovaný na 4,1 percenta HDP.

Susedia nám utekajú

Zamestnávatelia po tripartite upozornili aj na to, ako Slovensko zaostáva za susedmi. Podľa generálneho sekretára Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martina Hoštáka rastie Česko dvakrát a Poľsko štyrikrát rýchlejšie. „Čiže nie všetko je len otázka geopolitickej situácie a externých faktorov, vývoja v Nemecku a podobne,“ skonštatoval.

Podobne to vidí aj člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), nezávislej inštitúcie, ktorá stráži verejné financie, Martin Šuster. Nemecko je podľa neho najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska a výkyvy v jeho ekonomike krátkodobo priamo ovplyvňujú odbyt slovenských výrobkov. Ako však expert tvrdí, zďaleka nejde o jediný dôvod nášho slabého rastu. Slovensko totiž v minulosti dokázalo rásť o päť až šesť percent ročne, kým Nemecko rástlo o jedno až dve percentá. „Takisto to vidíme na Česku aj Poľsku, pre ktoré je Nemecko takisto kľúčový odberateľ, ale dokážu rásť oveľa rýchlejšie než my,“ hovorí pre Pravdu Šuster.

Potvrdzujú to aj údaje Eurostatu. Podľa posledných dát slovenská ekonomika v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástla o 0,9 percenta. Česká rástla o 1,9 percenta, maďarská o 1,7 percenta a poľská až o 3,8 percenta. Slovensko tak zaostalo aj za samotným Nemeckom, ktoré pridalo 1,0 percenta. Priemer Únie bol 1,4 percenta a horšie z regiónu dopadlo len Rakúsko s rastom 0,4 percenta.

Rovnaký obraz ukazuje porovnanie s predchádzajúcim štvrťrokom. Slovensko pridalo 0,2 percenta, Nemecko 0,3, Česko 0,4, Maďarsko 0,5 a Poľsko celé percento. Z 26 krajín Únie s dostupnými údajmi rástli pomalšie len Belgicko, Francúzsko a Rumunsko, ktoré stagnovali, a Rakúsko, ktorého ekonomika sa zmenšila o 0,1 percenta.

Česi sú pritom na Nemecku závislí ešte viac ako my. Do Nemecka smeruje približne 30 percent českého vývozu, uvádza české ministerstvo zahraničných vecí. Poľsko robí s Nemeckom podľa českej Asociácie pre medzinárodné otázky zhruba štvrtinu celého zahraničného obchodu. Slovensko vlani podľa Štatistického úradu SR vyviezlo do Nemecka tovar za 23,7 miliardy eur, čo je 21,3 percenta celého vývozu. Analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP), analytického útvaru ministerstva financií, Richard Kubas upozorňuje, že konečný dopyt z Nemecka tvorí vyše šesť percent pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky.

Nemecko ako argument

Na Nemecko sa minister financií Ladislav Kamenický (Smer) odvoláva dlhodobo. Už v roku 2019 ekonomika namiesto plánovaných 3,5 percenta rástla tempom 1,9 percenta a vtedajší aj súčasný šéf rezortu financií vinu doma nehľadal. Spomalenie pripísal najmä situácii v Nemecku ako najväčšom obchodnom partnerovi Slovenska.

Vo februári pri prognóze ministerstva na tento rok pripomenul clá, obchodné vojny aj verejné financie po predchádzajúcich vládach. „Slovensko je výrazne ovplyvnené tým, čo sa deje v Nemecku, Rakúsku,“ zdôraznil Kamenický. V apríli na kritiku RRZ reagoval slovami, že vláda za všetko nemôže, a zhoršenie verejných financií pripísal najmä externým vplyvom. Verejný dlh má pritom podľa schváleného rozpočtu budúci rok dosiahnuť 98,4 miliardy eur.

Nemecko sa medzitým začalo dostávať z najhoršieho. Berlín začiatkom októbra zvýšil odhad tohtoročného rastu z 0,5 na 1,3 percenta.

Samotnú väzbu na Nemecko analytici nespochybňujú. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša však nejde o problém samotného napojenia, ale o pozíciu, ktorú v ňom Slovensko má. Časť slovenského priemyslu je na nemecký dopyt napojená aj nepriamo, napríklad cez Česko. Krajina je pritom napojená najmä na výrobnú časť hodnotového reťazca, kým strategické rozhodnutia, značky, softvér, dáta a veľká časť marží zostávajú inde. „Sme automobilová ekonomika, ale nie automobilová centrála,“ upozorňuje Kočiš.

Šuster stratu rastu dokonca vyčísľuje. Slovensko podľa neho rastie o necelé percento ročne, hoci jeho potenciál, teda tempo, akým by mohlo dlhodobo rásť, odhaduje rada na zhruba tri percentá. Chýbajúce dve percentá delí na dve takmer rovnaké časti. Asi percento ide na vrub šokom zo zahraničia, a ani tu nejde len o Nemecko, ale aj o drahú ropu a plyn pre vojny na Blízkom východe, americké clá či stratu trhov pre čínsku konkurenciu.

Druhé percento si však podľa Šustera Slovensko spôsobilo samo. „Asi jedno percento pomalšieho rastu je dôsledkom domácich politík, najmä konsolidačných opatrení veľmi nepriateľsky nastavených k rastu, zvyšovaniu korupcie, zhoršovaniu podnikateľského prostredia, znižovaniu predvídateľnosti,“ dodáva odborník.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
ekonomika
slovenská ekonomika
HDP
priemysel
Nemecko

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.