Výskumy ukazujú, že väčšina z nás pociťuje zhoršenie zdravia po dovŕšení istého roka života – lekári poukazujú na 4 vinníkov

Na občianskych preukazoch majú rovnaký počet rokov. Žijú však v dvoch úplne odlišných svetoch. Znie vám to povedome? Každý z nás pozná aspoň jedného sedemdesiatnika, ktorý cez víkend behá po parku, a jeho rovesníka, ktorý má problém vstať z kresla.  

• Dlhovekosť znamená žiť dlho a kvalitne, nie iba dlhšie.
• Rozdiel medzi dĺžkou života a zdravým životom je podstatný.
• Kardiovaskulárne choroby, rakovina, demencie a metabolické problémy skracujú zdravý život.
• Laboratórne testy včas neodhalia pomalý začiatok týchto ochorení.
• Včasná prevencia a dôkladné vyšetrenia vedia predísť stratám zdravých rokov.

Keď ľudia hovoria o dlhovekosti, väčšina si predstaví magické sté narodeniny, drahé prípravky alebo tajné recepty. Ale nejde len o to, aby sme vydržali čo najdlhšie. Ide o to, aby sme žili naplno tak dlho, ako to len pôjde.

A najväčšia pasca začína oveľa skôr: len preto, že výsledky našich krvných testov pri preventívnej prehliadke sú „v normálnom rozmedzí“, neznamená to, že telo neviedlo tichý boj ďaleko od zrakov laboratória.

Dĺžka života (lifespan) verzus dĺžka zdravého života (healthspan): Aký je medzi nimi rozdiel?

Za týmto rozdielom v kvalite života sa skrýva súboj, ktorý moderná medicína opisuje prostredníctvom dvoch kľúčových pojmov:

Dĺžka života: Jednoduchý chronologický priebeh času od narodenia po smrť, alebo koľko rokov máme na papieri.

Dĺžka zdravého života: Koľko z týchto rokov môžeme tancovať, cestovať, pracovať, objímať sa a tešiť sa zo života bez bolesti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ide o obdobie života prežité v „plnej funkčnej zdravotnej kondícii“.

Oficiálne je najdlhšia dĺžka ľudského života 122 rokov a rekord drží Jeanne Calment, Francúzka, ktorá zomrela v roku 1997. Počas 20. storočia sa vďaka rozvoju medicíny ľudstvu podarilo predĺžiť dĺžku života. Priemerná dĺžka života sa takmer zdvojnásobila.

Tento úspech však odhalil paradox modernej doby: dnešná medicína nás dokáže udržať nažive desaťročia po vypuknutí choroby, ale často nedokáže zabrániť samotnej chorobe. Dostali sme sa tak do absurdnej situácie: čím dlhšie žijeme, tým dlhšie sme chorí.

Kde strácame 10 rokov zdravého života?

Údaje z oficiálnych zdravotníckych inštitúcií a Svetovej zdravotníckej organizácie (na základe indexu HALE) jasne ukazujú rozdiel medzi počtom prežitých rokov a rokov strávených v plnom zdraví, známe sú štatistiky z týchto krajín:

Švajčiarsko

• Očakávaná dĺžka života (dĺžka života): 83,8 rokov
• Dĺžka života v plnom zdraví: 71,2 rokov
• Priemerný počet rokov s chronickým ochorením / zdravotným postihnutím: ~ 12,6 rokov

Poľsko

• Očakávaná dĺžka života (dĺžka života): 77,5 rokov
• Dĺžka života v plnom zdraví: 66,1 rokov
• Priemerný počet rokov s chronickým ochorením / zdravotným postihnutím: ~ 11,4 rokov

Srbsko

• Dĺžka života: 75,9 rokov
• Doba v dobrom zdravotnom stave: 66,0 rokov
• Priemerný počet rokov s chronickým ochorením / zdravotným postihnutím: ~ 9,9 rokov (~10 rokov)

Rumunsko

• Dĺžka života: 75,6 rokov
• Dĺžka života v zdraví: 64,8 rokov
• Priemerný počet rokov s chronickým ochorením / zdravotným postihnutím: ~ 10,8 rokov

Európsky priemer

• Dĺžka života: 77,9 rokov
• Dĺžka života v zdraví: 66,7 rokov
• Priemerný počet rokov s chronickým ochorením / zdravotným postihnutím: ~ 11,2 rokov

Štyria vinníci: Kto nám kradne naše zdravé desaťročie?

Pri diskusii o zachovaní dobrej kvality života v starobe v rámci modernej vedy o dlhovekosti identifikujú výskumy WHO a globálne štúdie uverejnené v lekárskom časopise The Lancet štyri hlavné skupiny chronických ochorení. Ide teda o štyri príčiny úmrtí spojené so starnutím.

Odborníci a odborníčky na preventívnu medicínu ich často označujú ako „štyroch jazdcov starnutia“, keďže sú zodpovední za viac ako 80 percent straty funkčnej, zdravej dĺžky života, pohyblivosti a nezávislosti v starobe.

Sú to:

1) Kardiovaskulárne ochorenia, ako sú infarkt, mozgová príhoda a ateroskleróza, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtnosti a straty vitality.

2) Rakovina, alebo malígne ochorenia, spôsobené chronickým zápalom a poškodením buniek.

3) Neurodegeneratívne ochorenia, predovšetkým Alzheimerova choroba a iné formy demencie, ktoré priamo ničia kognitívne funkcie, pamäť a duševnú bystrosť.

4) Metabolická dysfunkcia, vrátane inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu. Toto narušenie metabolizmu pôsobí ako skrytý katalyzátor, ktorý priamo urýchľuje a živí uvedené tri ochorenia.

Kľúčom k pochopeniu pojmu dlhovekosti je uvedomenie si, že žiadna z týchto porúch sa nevyvinie zo dňa na deň. Všetky začínajú nenápadne, 10 až 15 rokov predtým, než štandardné laboratórne testy ukážu prvé zvýšené hodnoty alebo sa objavia prvé viditeľné príznaky.

Krvné markery, ktoré odhaľujú metabolický úpadok až s 10-ročným predstihom

Štandardná zdravotná prehliadka meria základné parametre, ako je hladina glukózy nalačno alebo celkový cholesterol. Tieto výsledky však posúvajú hranice normálu až do momentu, kým orgány nedôjdu k úplnému zlyhaniu.

Moderná medicína dlhovekosti hľadá príčiny skôr a zameriava sa na tri kľúčové ukazovatele:

1) Inzulín nalačno, včasný metabolický poplach

Ako to funguje: Ešte predtým, ako hladina glukózy (cukru) v krvi prudko stúpne a naznačí cukrovku 2. typu, pankreas po celé roky vylučuje kompenzačné, obrovské množstvá inzulínu, aby hladina cukru na papieri vyzerala ideálne.

Vedecký dôkaz: Výskum uverejnený v medicínskom časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology potvrdil, že zvýšená hladina inzulínu nalačno sa vyskytuje 10 až 15 rokov predtým, ako hladina glukózy v krvi prudko stúpne a je stanovená oficiálna diagnóza inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.

2) ApoB (apolipoproteín B), skutočné riziko aterosklerózy a infarktu

Ako to funguje: Štandardný test LDL meria iba celkovú hmotnosť cholesterolu, nie však počet častíc, ktoré poškodzujú krvné cievy. Marker ApoB počíta presný počet týchto aterogénnych „nosičov“ v krvnom obehu.

Zdroj údajov (JACC): Podľa oficiálnych usmernení Americkej kardiologickej spoločnosti (Journal of the American College of Cardiology – JACC) je marker ApoB oveľa presnejším ukazovateľom kardiovaskulárneho rizika ako klasický LDL cholesterol, keďže človek môže mať „normálny cholesterol“, ale extrémne vysoký počet častíc ApoB, ktoré vytvárajú plaky v tepnách.

3) HbA1c a hs-CRP, pohľad na trojmesačné hladiny cukru a systémový zápal

HbA1c: Kým štandardný krvný test poskytuje len momentálny obraz o vašej hladine glukózy v daný deň, HbA1c funguje ako videokamera a ukazuje vašu priemernú hladinu cukru za posledné 3 mesiace.

hs-CRP (vysoko citlivý CRP): Na rozdiel od bežného CRP, ktorý reaguje na akútny zápal, hs-CRP detekuje tichý, chronický, mierny zápal (inflammaging), ktorý v priebehu rokov poškodzuje tkanivá a urýchľuje biologické starnutie.

Anatómia tichej choroby – ako vyzerajú premeškané roky

Prvých 10 rokov: Telo je vystavené mimoriadnej záťaži. Hladina inzulínu je zvýšená, usadzujú sa častice ApoB, ale hladina cukru v krvi je na papieri v poriadku. Lekár či lekárka pri preventívnej prehliadke povie: „Vaše výsledky sú v normálnom rozmedzí, všetko je v poriadku.“

Po 10 rokoch: Slinivka a cievy začínajú zlyhávať, telo stráca schopnosť kompenzovať tieto zmeny a hladina cukru v krvi prudko stúpa. Lekár či lekárka povie: „Bohužiaľ, objavili sa prvé príznaky inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.“

Praktický sprievodca: Na čo si dať pozor pri vašej ďalšej návšteve laboratória?

Dobrá správa? Popredné zdravotnícke inštitúcie, ako napríklad WHO, potvrdzujú, že až 80 % predčasných kardiovaskulárnych ochorení, mozgových príhod a cukrovky 2. typu je možné úplne predísť, a to včasným odhalením metabolických zmien a úpravou každodenných návykov.

Keď teda budete nabudúce absolvovať preventívne krvné vyšetrenie, zvážte, či do svojho štandardného krvného vyšetrenia nezahrniete aj nasledujúce parametre:

• inzulín nalačno (FINS),
• ApoB (apolipoproteín B),
• hs-CRP.