Slovensko si postaví gigantickú powerbanku. Nabíjať sa bude pod Tatrami a pomôže, keď zájde slnko a vietor prestane fúkať

Na Liptove vznikne najväčšie batériové úložisko v krajine. Slovenské elektrárne (SE) ho postavia pri prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh, ktorú za vyše 200 miliónov eur zmodernizujú. Do roku 2031 sa z prečerpávačky na Slovensku má stať hybridný zdroj. Znamená to, že vodu aj úložisko bude riadiť ako jeden celok a na výkyvy v elektrickej sieti tak dokáže zareagovať okamžite.  

Čierny Váh je v prevádzke od roku 1982. S výkonom 735 megawattov (MW) je najväčšou prečerpávacou elektrárňou na Slovensku a ročne vyrobí približne 200 gigawatthodín (GWh) elektriny. Stojí na rovnomennej rieke pod Nízkymi Tatrami a funguje vlastne ako obrovský zásobník energie, ktorú je možné využiť vtedy, keď je to potrebné.

Elektráreň má dve nádrže, jednu vysoko hore a druhú dole v údolí. Keď je v sieti elektriny priveľa, čerpadlá ňou vytlačia vodu z dolnej nádrže do hornej. Keď elektrina chýba, voda sa pustí späť dolu, roztočí turbíny a vyrobí prúd. Z nuly na plný výkon sa elektráreň dostane za približne 70 sekúnd.

Čierny Váh pritom nie je jediný. Slovenské elektrárne prevádzkujú štyri prečerpávacie elektrárne. Okrem neho sú to Liptovská Mara, Ružín pri Košiciach a Dobšiná. Všetky vyrástli ešte za socializmu a ich prečerpávacie agregáty majú spolu výkon približne 917 MW. Čierny Váh z toho tvorí štyri pätiny, ostatné sú výrazne menšie: Liptovská Mara má 98 MW, Ružín 60 MW a Dobšiná 24 MW. Vodné elektrárne spolu vyrobili vlani necelých 11 percent slovenskej elektriny.

Zatiaľ čo jadrové elektrárne, ktoré na Slovensku produkujú vyše 65 percent elektrickej enegrie, vyrábajú stabilne vo dne aj v noci, slnko a vietor dodávajú elektrinu podľa počasia. Sieť pritom musí mať v každej sekunde rovnováhu medzi výrobou a spotrebou. „Energetika prechádza zásadnou transformáciou. Rastie význam technológií, ktoré dokážu pružne reagovať na meniace sa podmienky v sústave,“ hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SE Branislav Strýček.

Pravda sa preto pozrela na to, čo sa na Čiernom Váhu zmení, kto modernizáciu zaplatí a či na Slovensku v budúcnosti môže vyrásť aj úplne nová prečerpávačka.

Čo sa na Čiernom Váhu zmení?

Slovenské elektrárne zmodernizujú dve zo šiestich turbín a čerpadiel prečerpávačky na Čiernom Váhu. Pribudnú aj nové motorgenerátory, teda stroje, ktoré fungujú obojsmerne – pri výrobe vyrábajú z otáčania turbíny elektrinu, pri čerpaní naopak elektrinu spotrebúvajú a poháňajú čerpadlá.

Najväčšou zmenou bude, ako rýchlo sa budú stroje točiť. Dnes bežia stále rovnakou rýchlosťou, podobne ako vypínač, ktorý pozná len stav zapnuté alebo vypnuté. Po novom budú ich otáčky nastaviteľné, ako keď sa svetlo stlmí alebo zosilní otočným gombíkom. Zariadenie, ktoré to umožní, sa volá frekvenčný menič a na Čiernom Váhu bude najväčšie svojho druhu pre prečerpávaciu elektráreň na svete. Elektráreň tak bude môcť pridávať a uberať výkon po menších krokoch a presnejšie, a to aj pri čerpaní vody. Na zmeny v sieti zareaguje rýchlejšie.

Druhou časťou projektu je batériové úložisko. Jeho výkon bude do 120 megawattov (MW), čo hovorí, koľko elektriny dokáže naraz dodať do siete. Kapacita 480 megawatthodín (MWh) zas určuje, koľko jej pojme. Pri plnom výkone by tak úložisko dokázalo dodávať elektrinu približne štyri hodiny. Výkonom bude vyše trikrát silnejšie ako dnes najväčšie úložisko na Slovensku, ktoré SE prevádzkujú v Novákoch a má 36 MW. „SE Integrátor ukazuje, ako možno prepojiť viac ako štyri desaťročia skúseností s prevádzkou Čierneho Váhu s technológiami, ktoré budú formovať energetiku najbližších desaťročí,“ hovorí riaditeľ vodných elektrární SE Milan Ilčík.

Kto modernizáciu zaplatí?

Projekt odštartovali elektrárne tento týždeň podpisom troch technologických zmlúv. Tieto zmluvy tvoria približne 80 percent zo 125 miliónov eur, ktoré pripadajú na modernizáciu samotnej elektrárne. Technológiu dodajú dve zahraničné firmy. Voith Hydro z nemeckého Heidenheimu vyrába vybavenie pre vodné elektrárne, napríklad turbíny či generátory. Americká GE Vernova, energetická divízia, ktorú v roku 2024 vyčlenili z koncernu General Electric, sa zameriava na energetiku a jej technológie pomáhajú vyrábať približne štvrtinu svetovej elektriny.

Časť nákladov zaplatí Európska únia (EÚ), ktorá pošle až 62,6 milióna eur. Peniaze idú z programu Connecting Europe Facility (CEF), z ktorého Únia financuje energetické projekty dôležité aj pre susedné krajiny. Pokryjú 34,3 percenta oprávnených nákladov na modernizáciu elektrárne, teda približne tretinu. Projekt sa zároveň dostal medzi takzvané projekty spoločného záujmu EÚ, ktoré majú posilniť bezpečnosť európskej energetiky. „Výsledkom bude stabilnejšia elektrizačná sústava, väčší priestor pre obnoviteľné zdroje a efektívnejšie využitie existujúcej infraštruktúry,“ tvrdí Strýček.

Prečo úložisko na Čiernom Váhu prejde, keď iné narážajú?

Batériové úložiská majú na Slovensku zatiaľ zviazané ruky. Štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá prevádzkuje sieť a stará sa o jej rovnováhu, im totiž obmedzila prístup k podporným službám. Ide o služby, ktorými sa vyrovnávajú výkyvy medzi výrobou a spotrebou a za ktoré dostávajú elektrárne zaplatené. Samostatne stojace úložiská sa dnes zapájajú najmä do takzvanej primárnej regulácie, teda okamžitej reakcie pri náhlych výkyvoch v sieti. Pri ostatných službách potrebujú podľa SEPS nabíjanie z klasickej elektrárne s turbínou a generátorom.

Čierny Váh túto podmienku spĺňa, keďže úložisko bude spojené s turbínami prečerpávačky. Samostatné projekty takúto výhodu nemajú. SEPS sa pri obmedzeniach opiera o štúdiu za približne 200-tisíc eur, ktorú však nezverejnila. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) preto v máji podala podnet na Európsku komisiu (EK).

Pravidlá sa však môžu čoskoro zmeniť. Samostatné úložiská by sa od roku 2027 mohli zapojiť aj do vyrovnávania odchýlok, pri ktorých treba elektrinu dodávať alebo odoberať dlhší čas. Naznačil to na konferencii Energofórum 2026 Marián Širanec, vrchný riaditeľ obchodu SEPS. Spoločnosť teraz čaká na dokončenie novej odbornej štúdie, výsledok má byť podľa neho pozitívny, no len v istom rozsahu a s určitými podmienkami. „Mali sme mnoho stretnutí s riešiteľom a myslím si, že v krátkej dobe budeme oznamovať pozitívny výsledok,“ uviedol Širanec.

Vyrastie na Slovensku aj nová prečerpávačka?

Vlastnú prečerpávaciu elektráreň chce postaviť štát, a to v Málinci. Stáť by mala približne 2,5 miliardy eur, teda viac ako desaťnásobok modernizácie Čierneho Váhu. Projekt však naráža na odpor miestnych, ktorí s výstavbou nesúhlasia.

O tom, či sa elektráreň skutočne postaví, zatiaľ rozhodnuté nie je. „Sme v súčasnosti v štádiu vypracovania štúdie realizovateľnosti. Až na základe jej záverov môže vláda rozhodnúť, či sa PVE bude realizovať,“ hovoril v lete pre Hospodárske noviny dnes už odvolaný šéf Vodohospodárskej výstavby Peter Mojda.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Čierny Váh
elektráreň
elektrina

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.