Začínajú sa fotografické hody: Kállay, Štreit, Sudek, pocta Fride Kahlo aj zločiny Cosa Nostry

Mimoriadne bohatá a pestrá je ponuka 36. ročníka Mesiaca fotografie, ktorý sa začne už zajtra. Pripomenie predchodcu daguerrotypie, zaostrí na britskú fotografiu aj mafiánske násilie, a prepojí maľbu a fotografiu.  

V rámci bloku nazvaného Staré techniky súčasného umenia vybrali organizátori expozície, ktoré „síce pracujú s technológiami 19. storočia, ale v duchu 21. storočia,“ priblížil riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek. Návštevníci tak uvidia ikonické fotografie Josefa Sudeka, predstaví sa aj jubilujúci Jiří Štreit objektívom iných fotografov, a mimoriadna bude návšteva Fanny Boucher, ktorá založila v roku 2000 Atelier Heliog, tvorivý priestor zameraný na techniky gravírovania hĺbkotlačou, najmä heliogravúru. Vo Francúzsku existujú iba dva takéto ateliéry a vo svete ich je približne desať.

Foto:
Photographer: Julia Fullerton-Batten
Julia Fullerton-Battenová v sérii Frida – Jedinečná vízia krásy a bolesti vzdáva poctu Fride Kahlo.

pohľadom Kataríny Sedlákovej

Zdenka a tí ďalší

November môže vyzerať ako smutný mesiac, no o čo sychravejšie a nepríjemnejšie počasie je vonku, o to viac možností vybrať sa do galérií. Veď predsa november je mesiacom fotografie a v Bratislave tento rok je z čoho vyberať. Máte napríklad pocit, že dokonale poznáte tvorbu slávneho Karola Kállaya, ktorý mal nedávno k tohtoročnej nedožitej stovke veľkú retrospektívu v galérii Danubiana? A predsa keď kurátorka Petra Hanáková dostala možnosť pozrieť sa na Kállaya pohľadom svojej generácie, našla tému, ktorá by aj zasvätené publikum prekvapila. Rozhodla sa pre intimitu – portréty Kállayových blízkych a manželky Zdenky. Požiadala teda Martina Kállaya, Karolovho syna a tiež fotografa, aby z otcovho archívu vybral kolekciu portrétov svojej mamy Zdenky z 50. a 60. rokov. Petra Hanáková kolekciu označila za “pekné a milé snímky fotogenickej mladej ženy s veľkým úsmevom”. Ako prezrádza kurátorka, Zdenka a Karol sa zoznámili v roku 1948 na nakrúcaní filmu Čertova stena, kde Karol fotografoval českú turistku Zdenku na výlete. Svadbu mali v roku 1950 v Prahe, potom sa Zdenka presťahovala do Žiliny a veľmi rýchlo sa naučila po slovensky. Dokonca príležitostne pracovala ako sprievodkyňa. Viac uvidíte na výstave s názvom Zdenka v Roman Fecik Gallery na Zámočníckej, ktorá má vernisáž už zajtra o šiestej večer. Ale lákavých výstav je ďaleko viac – v Galérii 19 na Lazaretskej predstavia tvorbu Slovenky Magdalény Robinsonovej aj Poliaka Lukasza Zawadu s názvom O čom muži snívajú. Ja sa veľmi teším na fotky Julie Fullerton-Battenovej z Mexika, ktorými vzdala hold maliarke Fride Kahlo. Koná sa hneď päť výstav britských fotografov a nemenej zaujímavá zrejme bude séria fotiek Letizie Battaglia nazvaná v Tieni Cosa Nostry. A nesmieme zabudnúť na Jindru Štreita očami jeho kolegov fotografov či chýrneho Josefa Sudka. Možno na všetky tie výstavy ani celý november nebude stačiť, tak si vyberte tie najlepšie podľa vášho vkus

Násilie vo svete aj krásy Mexika

Blok výstav BRIT-ISH ponúkne päť výstav, medzi nimi aj snímky legendy vojnovej fotografie Dona McCullina. Či už bol na Cypre, vo Vietname, na Kube, v Kambodži alebo v Írsku, vždy zohrával poprednú úlohu v novinárskej fotografii a spolu s fotografmi ako Capa, Jones Griffith a Burrows pomohol etablovať fotografiu ako dôveryhodný nástroj spravodajstva a zároveň povýšiť tento žáner na umeleckú formu, aj keď sám povedal: „Väčšinu svojho života som strávil prijímaním násilia vo vojnách a revolúciách. Dokonca aj hladomor je formou násilia. Keďže fotografujem ľudí v nebezpečenstve, ľudí v bolestiach, ľudí popravených pred mojimi očami, je pre mňa veľmi ťažké pochopiť umelecký naratív fotografie.“

Foto:
Don McCullin
Snímka amerických vojakov na Friedrichstrasse blízko Checkpoint Charlie v Berlíne, august 1961

Popri práci reportéra Don McCullin fotografoval v Londýne ľudí bez domova, migrantov či robotníkov. Naopak, výstava Josha Edgoosea prinesie inú atmosféru Londýna, zachytáva energiu mestského života plného nekonečných vibrácií, intenzívnych farieb a prchavej krásy.

Don McCullin je jedným z mála fotografov, ktorý od britskej kráľovnej získal za svoju výnimočnú prácu rytiersky titul.

Do Mexika návštevníkov zavedie výstava Konštrukcia minulosti. Fotografka Julia Fullerton-Batten inšpirovaná nebojácnym sebavyjadrením Fridy Kahlo pracuje s autentickým odevom Tehuana a s miestami po celom Mexiku, od živej architektúry Luisa Barragána až po éterické kanály Xochimilca. Tieto fotografie sú poctou a invenciou, oslavujú odolnosť, krásu a bolesť Fridy Kahlo a zároveň ju pretvárajú na moderné svieže výjavy. Osobné sa tu prelína s historickým, skutočné s imaginárnym, ponúka úvahy o identite, dedičstve a vytrvalosti ľudského ducha.

Foto:
Photographer: Julia Fullerton-Batten
Julia Fullerton-Battenová v sérii Frida – Jedinečná vízia krásy a bolesti vzdáva poctu Fride Kahlo.

Ostrov farboslepých

Fotografia a maľba vedú po desaťročia dlhý dialóg, v ktorom si neustále vymieňajú svoje úlohy bez toho, aby bolo možné určiť, komu patrí posledné slovo. „Výstava pod názvom Dvojitá rozkoš – dva póly obrazu predstaví tvorbu takmer 100 slovenských a českých umelcov od 70. rokov do súčasnosti, ktorá z mnohých aspektov – citácie výtvarných diel, akt, premaľba fotografií, krajina, atď. – otvorí diskusiu o súčasnej podobe vzťahu medzi fotografiou a maľbou,“ pozýva Václav Macek.

Foto:
Ivo Viktorov Danchev
Ivo Dančev skúma bulharské maškarné prízraky v sérii Prízraky.

Intenzívny zážitok prinesie návštevníkom Mesiaca fotografie výstava fotografky Letizie Battaglia Ľudstvo v tieni Cosa Nostry v sekcii Svet. Najznámejšou časťou tvorby Letizie Battaglia sú práve fotografie mafiánskeho násilia a súdnych procesov. Ako píše vo svojom texte kurátor Tomáš Pospěch: „Sedemdesiate a osemdesiate roky predstavovali jedno z najtemnejších období moderných dejín Talianska. Palermo bolo dejiskom desiatok atentátov a vrážd sudcov, policajtov, novinárov i politikov. Battaglia ako jedna z prvých talianskych fotoreportérov dokumentovala zločiny sicílskej mafiánskej organizácie Cosa Nostra a často bývala prvou reportérkou na mieste činu. Zachytávala mŕtve telá na uliciach, pozostalých, vyšetrovateľov aj prizerajúcich sa obyvateľov mesta. Tieto fotografie sa stali nielen novinárskymi dokumentmi, ale aj historickými svedectvami o období, keď organizovaný zločin zásadným spôsobom ovplyvňoval život celej Sicílie (…) Battaglia sa však neusiluje o estetizáciu násilia. Práve naopak: jej fotografie často odhaľujú jeho banálnu, fyzickú a každodennú podobu.“

Josh Edgoose takto videl swingujúci Londýn.

Súčasťou sekcie Svet je aj výstava Ostrov farboslepých fotografky Sanne De Wilde, ktorá sa vybrala na Pingelap, malý atol v Tichom oceáne, kde nezvyčajne veľká časť populácie trpí achromatopsiou, zriedkavým dedičným ochorením, ktoré ovplyvňuje vnímanie farieb a spôsobuje akútnu citlivosť na svetlo. Zaujímala sa o neviditeľné dedičstvo, ktoré si nesieme v telách, a o spôsob, akým môže biologická rozdielnosť formovať vzťah človeka k svetu. Postupne sa projekt stal skúmaním niečoho ešte neuchopiteľnejšieho: samotnej nestálosti vnímania. „Pri pohľade na tieto fotografie váhame. Vidíme viac, alebo menej? Obrazy sa nepokúšajú reprodukovať videnie iného človeka. Takýto preklad by nemohol byť nikdy presný. Namiesto toho vytvárajú priestor neistoty – miesto niekde medzi pozorovaním a predstavivosťou, medzi tým, čo zaznamená fotoaparát, a tým, čo naša myseľ očakáva, že uvidí. Možno práve preto fotografie pôsobia menej ako dokumenty a viac ako spomienky alebo sny. Hľadáme informácie, no nachádzame atmosféru,“ píše v kurátorskom texte Jana Rajcová.

Josh Edgegoose: Čajka

Švolík aj Robinsonová

Sekcia Svet ponúkne aj výstavu fotografky Cristiny de Middel Gentlemen’s Club. Celé sa to začalo zdanlivo jednoduchou otázkou: čo sa deje v mysli muža, ktorý sa rozhodne platiť za sex? Autorka používa metódu, ktorá formovala veľkú časť jej tvorby: zvedavosť. Počas niekoľkých rokov vyhľadávala a fotografovala mužov, ktorí platili za sex, pričom pracovala v rôznych krajinách a kultúrnych kontextoch. „Pre tento súbor je kľúčové samotné stretnutie. Cristina De Middel nie je neviditeľnou pozorovateľkou. Je ženou, ktorá stojí za fotoaparátom a žiada mužov, aby hovorili o sexe, túžbe, peniazoch, intimite a hanbe. Toto obrátenie tradičnej rodovej dynamiky dodáva portrétom osobitné napätie. Muži sú zvyknutí zastávať pozíciu klienta – človeka, ktorý sa rozhoduje a platí za to, aby sa pozeral, dotýkal alebo si privlastnil dočasný zážitok. Na autorkiných fotografiách sa stávajú tými, na ktorých sa pozerá,“ uvádza kurátorka Jana Rajcová.

Foto:
Vondrouš Roman
Roman Vondrouš: Preteky

Sekcia Stredná a východná Európa predstaví napr. aj výstavu Romana Vondrouša Žhavý plesy o fenoméne erotických plesov, alebo projekt Anny Breit Most Of Me pracujúci s témou autoportrétu. Kľúčové miesto v sekcii Slovensko má retrospektíva Mira Švolíka, autora slovenskej novej vlny, ktorá ponúkne reprezentatívny prierez dôležitými obdobiami Švolíkovej vrcholnej tvorby.

Foto:
Vondrouš Roman
Roman Vondrouš fotografuje erotické plesy.

Mesiac fotografie ponúkne aj výnimočnú príležitosť zoznámiť sa s tvorbou fotografky Magdalény Robinsonovej, patriacej k zakladateľskej generácii slovenskej fotografie po druhej svetovej vojne. Prežila dva koncentračné tábory, po návrate do rodnej Žiliny zistila, že mesto zostalo v slovenskom štáte, a tak sa presťahovala do Prahy, kde vyštudovala fotografiu. Jej prvú samostatnú výstavu otvárali fotografie z Osvienčimu, kam sa po rokoch vrátila. „V jej fotografiách sa prejavuje citlivosť, schopnosť zachytiť esenciu, vytvoriť univerzálne obrazy, zobraziť problémy stále živé. Spája civilizmus, všedný život prekrývajúci sa s poéziou do všeplatnej metafyzickosti,“ povedal o jej tvorbe teoretik Juraj Mojžiš.

Témy:
Mesiac fotografie
fotografia
výstava

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.