
Americké „polčasové“ voľby rozhodnú, či Trump príde o Kongres a s ním aj o možnosť meniť domácu politiku. V hre je aj smerovanie americkej demokracie.
Sú trochu menej sledované ako tie hlavné, prezidentské. Ale americké voľby, nazývané aj „polčasové“ (midterms), boli vždy v histórii dôležitým testom, ako je na tom celá spoločnosť.
Zároveň sú akýmsi referendom o aktuálnom prezidentovi, v tomto prípade o Donaldovi Trumpovi.
Jeho republikáni môžu stratiť moc v oboch komorách Kongresu. V praxi by to znamenalo, že stratia možnosť meniť Ameriku a Trumpovi zostane v rukách prakticky už len ovplyvňovanie tej zahraničnej.
Midterms sa uskutočnia už budúci utorok a budú to najostrejšie sledované voľby za posledné roky.
Vysvetľujeme, prečo sú to dôležité voľby a ako môžu ovplyvniť aj nás.
Čo sú vlastne americké midterms?
Voľby v polovici prezidentského obdobia, v Spojených štátoch známe ako midterms, sa konajú vždy presne dva roky po prezidentských voľbách. Donald Trump síce zostane v Bielom dome bez ohľadu na výsledok, no tieto voľby zásadne ovplyvňujú to, ako bude vyzerať druhá polovica jeho mandátu.
Americký Kongres riadi štátnu pokladnicu a vykonáva dohľad nad exekutívou, podobne ako parlamenty v našich podmienkach. Americký Kongres má na rozdiel od nášho parlamentu dve komory – dolnú (Snemovňu reprezentantov) a hornú (Senát). V oboch dnes držia tesnú väčšinu republikáni. To sa však teraz môže zmeniť.
Midterms tradične slúžia ako priame referendum o spokojnosti verejnosti s úradujúcim prezidentom. Trumpovi popularita rapídne klesá a dnes je historicky najnepopulárnejším prezidentom. No midterms nie sú len o ňom, každý štát v USA má iné kľúčové politické osobnosti a voličov trápia aj iné problémy.
Približne 210 miliónov registrovaných voličov v nich rozhoduje o tom, či si Republikánska strana udrží kontrolu nad oboma komorami Kongresu, alebo či iniciatívu prevezmú demokrati a zastavia prezidentov legislatívny program.
Prieskumy naznačujú, že voľby vyhrajú demokrati.
O aké posty sa v týchto voľbách hrá?
Volebný zápas sa odohráva na viacerých úrovniach federálnej a štátnej moci. Hlasuje sa o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov (dolnej komore Kongresu), kde voliči vyberajú svojich zástupcov každé dva roky podľa jednotlivých obvodov.
V Senáte, kde mandát trvá šesť rokov a každé dva roky sa obmieňa zhruba tretina zboru, je v hre 35 zo 100 kresiel. Z nich 33 predstavuje riadny volebný cyklus a dve sú mimoriadne voľby na Floride a v Ohiu, kde sa dopĺňajú miesta uvoľnené po odchode Marca Rubia na post ministra zahraničných vecí a JD Vancea na post viceprezidenta.